Denník N

Na populistickom fronte pokoj?

Blond je nová hnedá. Voz s Adolfom Hitlerom, Geertom Wildersom, Marine Le Penovou a Donaldom Trumpom na nemeckom karnevale. Foto – TASR/AP
Blond je nová hnedá. Voz s Adolfom Hitlerom, Geertom Wildersom, Marine Le Penovou a Donaldom Trumpom na nemeckom karnevale. Foto – TASR/AP

Aj keď sa na seba strany a vládny štýl spájaný s pravicovým populizmom nakoniec podobajú, neznamená to, že vzostup populizmu má všade rovnaké príčiny.

Autor je profesor politológie na Princetonskej univerzite

Liberáli na celom svete sa odvažujú dúfať, že za násilím sprevádzajúcim koniec funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa sa skrýva aj niečo pozitívne. Konkrétne to, že potupný odchod hlavného podnecovateľa z politického javiska dobehne autoritatívnych populistov v iných krajinách. Nanešťastie, ide o naivný optimizmus.

Prílišné zjednodušenie

V protiklade ku klišé o populistickej „vlne“, ktorá sa v posledných rokoch prehnala po celom svete, nemá vzostup a pád populistických lídrov tendenciu vplývať na vývoj v iných krajinách. Tak ako medzi zlodejmi nenájdeme žiadnu česť, tak vtedy, keď na tom ozaj záleží, v údajnej populistickej internacionále nenájdeme žiadnu solidaritu. Trump sa priatelil s indickým premiérom Narendrom Modim, s izraelským premiérom Benajminom Netanjahuom a dokonca aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, no všetci traja nakoniec uznali volebné víťazstvo Joea Bidena.

Ešte dôležitejšie však je, že Trump nikdy nebol typickým populistom. Keď príde na udržanie fasády legality a vyhýbanie sa priamemu spájaniu s pouličným násilím, vládnuci pravicoví populisti si zvyčajne dávajú väčší pozor. Keďže bol útok na Kapitol zo šiesteho januára jasným odrazom zúfalstva, nemusí nevyhnutne zatieniť osud populistických (a radikálne pravicových) hnutí inde vo svete. Jediným poučením je, že ak sa skutočne dostanú do úzkych, môžu sa k podnecovaniu pouličného násilia uchýliť aj iní populistickí kleptokrati.

Liberáli často tvrdia, že vnímajú svet vo všetkej jeho komplexnosti, kým populisti ho veľmi zjednodušujú. Lenže práve liberáli pretláčajú príliš zjednodušený naratív o globálnej populistickej vlne, ako keby nebolo treba veľmi starostlivo posudzovať každý národný kontext zvlášť.

Všade iné príčiny

Podľa tejto dominovej teórie, ktorú nadšene prijali aj samotní populisti, mal Trumpov neočakávaný úspech v roku 2016 pomôcť k víťazstvu aj pravicovým populistom v Rakúsku, v Holandsku či vo Francúzsku. V skutočnosti sa však stal opak.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie