Denník N

Je Roger Waters ešte umelec alebo už len konšpirátor?

Roger Waters počas kampane za oslobodenie Juliana Assangea. Foto - TASR/AP
Roger Waters počas kampane za oslobodenie Juliana Assangea. Foto – TASR/AP

Antisemitizmus má rôzne podoby a podliehajú mu aj umelecké ikony.

Autor je historik, Filozofická fakulta UK

Otvorené popieranie holokaustu zo strany Trumpových priaznivcov opäť raz rozprúdilo debaty o antisemitizme krajnej pravice. V tejto súvislosti možno nezaškodí vrátiť sa k afére rockovej hviezdy aktivistu Rogera Watersa, obviňovaného zo šírenia ľavicového antisemitizmu. Majú tieto prívlastky stále zmysel?

Konšpiračné myslenie a antisemitizmus si zväčša spájame s neonacistami a inými popieračmi holokaustu. Príklad britských labouristov na čele s Jeremym Corbinom však ukazuje, že voči nim nie je imúnna ani ľavica. V kontexte kritiky Izraela sa im dokonca darí aj u niektorých predstaviteľov šoubiznisu. Najprominentnejším z nich je bezpochyby Roger Waters, niekdajší člen legendárnej rockovej skupiny Pink Floyd.

Ďalšia tehla v múre?

Pink Floyd odštartovali jednu z najžiarivejších kariér v dejinách populárnej hudby v 60. rokoch minulého storočia. V duchu doby experimentovali s psychedéliou a povzbudzovali rebelantské postoje svojho publika, ktoré od 70. rokov neustále rástlo. Vrchol prišiel s konceptuálnym albumom The Wall z roku 1979. Obrovský úspech tejto rockovej opery ešte zvýraznil rovnomenný film režiséra Alana Parkera. Roger Waters si triumf vychutnal opäť, keď v roku 1990 spolu s vtedajšími hviezdami ako The Scorpions, Sinead O’ Connor či Bryan Adams mamutím koncertom symbolicky spečatili pád Berlínskeho múru.

The Wall opisuje príbeh rockového hudobníka, ktorý zostáva napriek sláve rozorvaný, trpí paranojou, a aby sa nezbláznil, obrní sa voči okoliu aj vnútorným démonom. Roger Waters, ktorý na albume spracoval svoje vlastné skúsenosti, vlastné utrpenie odvodzuje z autoritárskych postojov povojnovej britskej spoločnosti, ktoré z jedinečných indivíduí vytvárajú beztvarú masu. Waters to kládol za vinu vtedajšiemu vzdelávaciemu systému, ktorého následky drasticky znázorňujú animácie karikaturistu Geralda Scarfa, napríklad keď autoritársky učiteľ tlačí deti do mlynčeka na mäso.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie