Tomáš Vasilko
Európska únia mala cieľ preočkovať do konca leta dostatok populácie, aby sa dosiahla kolektívna imunita. Za súčasného stavu sa však zdá, že tento cieľ sa jej nepodarí dosiahnuť.
Podľa britskej analytickej skupiny Airfinity dosiahne Únia preočkovanie 75 percent svojej populácie 21. októbra tohto roka. Vychádza zo súčasných dodávok vakcín aj z posledných informácií o znížení a odložení dodávok.
Na porovnanie: Kanada podľa ich výpočtov túto hranicu, ktorá sa dá označiť za hranicu kolektívnej imunity, dosiahne 11. júna, Británia 14. júla a Spojené štáty 9. augusta. Informoval o tom denník Guardian.
Dôvodov je niekoľko, no jeden z posledných je správa, ktorú zverejnila spoločnosť AstraZeneca koncom minulého týždňa. Tá šokovala mnohých na kontinente. Firma informovala, že dodávky vakcín pre krajiny EÚ v prvom štvrťroku zníži z pôvodne plánovaných 80 miliónov na 31 miliónov, teda o vyše 60 percent.
Nie je jasné, koľko dodávok z toho malo prísť na Slovensko. No ak by sme si kúpili všetko, na čo máme nárok, tak na Slovensko by malo do konca marca prísť namiesto 976-tisíc dávok vakcíny AstraZeneca iba 378-tisíc.
Rozdiel medzi sľúbenými a dodanými vakcínami by stačil teoreticky na dve dávky pre skoro všetkých ľudí nad 75 rokov.
Záleží pritom nielen na tom, kedy dosiahne krajina preočkovanosť potrebnú na kolektívnu imunitu, ale aj na tom, akým tempom to robí. Čím viac zaočkovaných (zraniteľných) na začiatku, tým menej ďalších obetí pandémie.
Nahnevaný Brusel
Táto informácia veľmi rozhnevala európskych politikov a spôsobila spor, v ktorom sa hovorí až o zákaze vývozu vakcín z EÚ či právnych krokoch.
AstraZeneca, ktorá sídli v Londýne, pritom neznižuje dávky pre Britániu, Európska komisia hovorí o porušení kontraktu. Ako to teda je?
Dôvody, prečo AstraZeneca výrazne znižuje dodávky pre EÚ, ale pre Britániu nie, sa snažil vysvetliť v celkom šokujúcom rozhovore pre taliansky denník La Repubblica jej šéf Pascal Soriot.
Dôvodom podľa neho je situácia v dvoch európskych fabrikách v Belgicku a Holandsku. Práve tu sa vo veľkých várkach (1000 a 2000 litrov) s bunkovými kultúrami vyrába očkovacia látka. Tá sa následne plní do ampuliek vo fabrikách v Taliansku a Nemecku.
Problém je, že v týchto dvoch továrňach sú zatiaľ nižšie výnosy očkovacej látky z jednej várky, ako sa čakalo. Dôvodom sú počiatočné muchy, ktoré potrebovali vychytať.
„Veríme, že sme tieto problémy vyriešili, ale sme v podstate dva mesiace pozadu,“ povedal Soriot.
Tri mesiace popredu
Hovorí, že rovnaké problémy mali aj vo fabrikách v Británii v Oxforde a meste Newcastle-under-Lyme. Zmluvu s Britániou však podpísali v júni, s Európskou úniou až koncom augusta. Problémy teda vyriešili skôr.
„S Britániou sme mali extra tri mesiace, aby sme vychytali všetky muchy,“ povedal šéf AstraZenecy.
Britsko-švédska spoločnosť produkuje vakcínu, ktorú vytvorili vedci na britskej univerzite v Oxforde. Ako dodáva, robia to bez zisku, čo bolo aj v zmluve o spolupráci medzi univerzitou a farmaceutickou spoločnosťou.
Európskym politikom toto vysvetlenie nestačí. Podľa nich je v zmluve napísané, že dodávky majú prísť rovnako z britských aj európskych fabrík, a nesúhlasia s tým, že britské fabriky majú prednostné právo pre Britániu a pre Európu sú ako záložná možnosť.
„Britská vláda povedala, že dodávky z britského reťazca pôjdu najskôr Británii. Tak to je. V dohode s EÚ je zmienené, že výrobné miesta v Británii sú možnosťou pre Európu, ale iba neskôr,“ povedal šéf AstraZeneca.
EÚ však podľa BBC tvrdí, že podľa zmluvy sú pre Úniu britské výrobné kapacity primárne a linky v Belgicku a Holandsku iba doplnkové.
Počet pichnutých dávok na sto obyvateľov. Zdroj – Our World in Data
Maximálne úsilie
Spor nastal aj v tom, či AstraZeneca má povinnosť podľa zmluvy poslať dodávky podľa schválených kvót, teda 80 miliónov za prvý štvrťrok. Pascal Soriot v rozhovore povedal, že AstraZeneca sa nezaviazala k týmto dodávkam, ale sľúbila iba „maximálne úsilie“.
„Povedali sme, že urobíme, čo sa dá, budeme sa snažiť, ale nemôžeme sa zaviazať, pretože sme tri mesiace za Britániou,“ povedal.
Na tento rozhovor reagovala v stredu eurokomisárka pre zdravotníctvo Stella Kyriakidesová. „Názor, že spoločnosť nie je zaviazaná splniť podmienky, lebo podpísala len dohodu o maximálnom úsilí, je nesprávna a neprijateľná,“ povedala.
Zmluva Európskej komisie so spoločnosťou o nákupe vakcín je neverejná, podobne ako iné zmluvy. Jedinou výnimkou je čiastočne zverejnená zmluva s nemeckou firmou CureVac.
Táto zmluva hovorí o tom, že sa kontraktor „zaväzuje vynaložiť primerané maximálne úsilie (…) pri výrobe a dodávkach vakcíny v dohodnutých množstvách“.
Prvý berie?
Eurokomisárka povedala, že odmieta logiku „kto prv príde, ten prv berie“. „Toto môže fungovať u mäsiara vo vašej štvrti, ale nie v dohodách či v našej predkupnej zmluve,“ povedala.
Niektorí politici hovoria o možných právnych krokoch. Nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn hrozil obmedzením vývozu vakcín, ktoré sa vyrábajú v štátoch Európskej únie.
„Rozumiem, že pri komplexnom procese, akým produkcia vakcín je, môžu byť problémy s výrobou, ale malo by to mať efekt na všetkých, férovo a rovnako. Tu nejde o to, že EÚ by mala byť prvá, ale ide o férový podiel, a preto by sme podľa mňa mali obmedziť export,“ povedal pre ZDF.
V EÚ sa vyrába časť vakcín AstraZenecy aj Pfizeru, istý podiel sa vyváža do zahraničia.
Európska komisia to nazýva transparentným mechanizmom. Podľa Financial Times by sa mali ešte dohodnúť, či pôjde len o hlásenie pri exporte vakcín z EÚ, alebo o tvrdšie opatrenie, kedy by sa mohol zablokovať vývoz vakcín do Británie či iných krajín mimo EÚ.
Schvália možno v piatok
AstraZeneca mala byť hlavným zdrojom vakcín pre EÚ v prvej polovici roka. Celkovo si EÚ objednala 400 miliónov vakcín. Nedávno zvýšila objednávky aj na vakcíny od Pfizeru/BioNTechu a Moderny, no veľká časť dodatočných dávok by mala prísť až v druhej polovici roka.
Francúzska spoločnosť Sanofi, ktorej vývoj vakcíny nevychádza, ako plánovala, sľúbila, že poskytne Pfizeru svoje výrobné kapacity na výrobu ďalších vyše 100 miliónov vakcín, ale až od júla.
Vakcína od AstraZenecy, ktorú vyvinuli vedci z Oxfordu, pritom stále nie je schválená pre európsky trh. Európska lieková agentúra (EMA) by o nej mala rozhodnúť v piatok. Británia ju schválila už pred mesiacom, očkuje sa ňou aj v iných krajinách, ako napríklad v Indii či Brazílii.
Táto vakcína, ktorá mala účinnosť 62 percent pri dvoch plných dávkach a 90 percent vtedy, keď omylom dali prvú dávku polovičnú, má viacero problémov pri schvaľovaní. Problém nie je s nežiaducimi účinkami, ale s účinnosťou.
EMA teraz skúma, či vytvorí dostatočnú ochranu aj pre ľudí nad 65 rokov. Ako podľa Guardianu povedala riaditeľka agentúry Emer Cookeová, je možné, že ju schvália na núdzové použitie iba pre ľudí do 65 rokov. Briti ňou pritom očkujú aj starších.
Očkovacia komisia v nemeckom Inštitúte Roberta Kocha vo štvrtok odporučila, aby sa táto vakcína používala iba pre ľudí mladších ako 65 rokov. Dôvodom sú nedostatočné dáta o účinnosti u starších ľudí.
Starší ľudia sa ako dobrovoľníci do tretej fázy klinickej štúdie zaradili neskôr a boli relatívne chránení pred covidom, čiže nemusí byť dostatočne preukázané, že vakcína na nich funguje. Spoločnosť však argumentuje tým, že fáza dva štúdií ukázala v prípade starých ľudí rovnako silnú reakciu imunity ako u mladších. Otázka je, či to bude regulátorom v EÚ stačiť.
„Úprimne, je to v poriadku. Nie je dosť vakcín pre každého. Ak chcú používať inú vakcínu pre starších ľudí a našu pre mladších, kde je problém?“ reagoval šéf AstraZenecy, Francúz Pascal Soriot.
Pomalšie tempo
Americká FDA ešte neudelila licenciu AstraZenece a čakajú na výsledky veľkej americkej štúdie, kde zahrnuli 30-tisíc ľudí. Problém pre EÚ je, že práve AstraZeneca je hlavná vakcína pre ich členov aspoň na prvý polrok. Zmluvu s Pfizerom a Modernou podpísala EÚ až v novembri, zatiaľ čo Briti či USA už v júli po prvých povzbudivých výsledkoch.
Podľa spoločnosti Airfinity je dôvodom pomalšieho tempa očkovania v EÚ v porovnaní s USA, Britániou či Kanadou hlavne neskoršie schválenie vakcíny regulátormi, neskorší podpis zmluvy, ale aj menej financií na výskum. Hoci komisia tvrdí, že na vakcíny dali 2,7 miliardy eur (336 miliónov na vakcínu od AstraZenecy), podľa tejto britskej spoločnosti iné vyspelé štáty dali viac v prepočte na počet obyvateľov.
Istý vplyv môže mať aj to, že EÚ vyrokovala nižšiu cenu vakcín ako iné štáty.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
