Ruský hokejista, ktorý nechce byť v Tíme Putin. Panarinov príbeh je rovnako silný ako jeho názory

Keď sa v Rusku schyľovalo k posledným prezidentským voľbám, Vladimir Putin sa v kampani mohol spoľahnúť na podporu jedného z najvplyvnejších ruských športovcov. Alexander Ovečkin na sociálnych sieťach odštartoval hnutie s názvom Putin Team.

„V západnej tlači som postrehol porovnávania s Putinovým tímom. A viete, veľmi sa mi páčia. Som pripravený byť členom tohto tímu. Nikdy som neskrýval vzťah s naším prezidentom a vždy som ho otvorene podporoval,“ napísal Ovečkin.

Za ruským prezidentom vždy stál aj Iľja Kovaľčuk, Jevgenij Malkin a ďalší, no jedna ruská hokejová hviezda nechce byť členom Tímu Putin. Artemij Panarin z New Yorku Rangers v uplynulých dňoch verejne podporil Alexeja Navaľného a pred dvoma rokmi skritizoval Putina spôsobom, akým si to ešte žiaden známy ruský športovec nedovolil.

V rozhovore pre YouTube kanál Vsemu Golovin o ňom okrem iného povedal: „Myslím si, že už nerozumie, čo je správne a čo nie. Jeho rozhodnutia ovplyvňuje množstvo ľudí, ale ak vám 20 rokov každý hovorí, aký ste výnimočný a akú skvelú prácu robíte, potom nikdy neuvidíte vlastné chyby.“

Panarin vo svojom petrohradskom byte s úsmevom a bosými nohami hovoril, že možno vyzerá ako „zahraničný agent“, ale nie je to pravda. Trápi ho predovšetkým chudoba a sociálne rozdiely: „Nechcem vidieť, ako dôchodcovia žobrú. Včera som v metre videl normálne vyzerajúcu babičku, ako spieva, aby si niečo zarobila.“

Bez rodičov a bez nádeje

Artemij Panarin život v chudobe sám veľmi dobre pozná. Svoj príbeh prvý raz rozpovedal magazínu The Athletic a spomenul si aj na deň, ktorý označil za „jeden z najhorších“ vo svojom živote. Mal len osem rokov, keď sa rozplakal uprostred autobusovej stanice v Čeľabinsku, pretože zistil, že stratil cestovný lístok.

Panarinovi rodičia sa rozviedli, keď mal len tri mesiace a svojho syna sa vzdali. Artemij vyrastal v banskom mestečku Korkino, kde ho vychovávali starí rodičia Vladimir a Nina Levinovci. Do 40 kilometrov vzdialeného Čeľabinska dochádzal šesťkrát do týždňa na tréningy a zápasy.

V regióne panovala po rozpade Sovietskeho zväzu chudoba a vysoká kriminalita. Stará mama sa o vnuka bála, a preto mu z vnútornej strany nohavíc našila tajné vrecko, do ktorého mu dávala drobné na stravu.

V spomenutý deň Panarin stratil lístok na autobus zrejme práve v obchode a na ďalší mu už nezostali peniaze. Zmocnili sa ho preto pocity beznádeje. „Nemal som telefón ani peniaze a bol som tam celkom sám. Začal som plakať a dúfal som, že niekto príde a pomôže mi. Bol to zlý deň,“ opisoval.

K osemročnému chlapcovi napokon podišiel muž, ktorý mu dal peniaze pod podmienkou, že ich naozaj minie na cestu domov. „Ani deťom sa nedalo veriť,“ opisuje The Athletic dobový obraz Čeľabinska podľa Panarinovho rozprávania.

Panarin sa mohol vrátiť do Korkina za starými rodičmi, ktorí len s ťažkosťami vyžili aj pred tým, než si ho osvojili. Napriek tomu svojho vnuka od začiatku podporovali v hokeji a robili všetko pre to, aby mohol hrať. Začínal v krasokorčuliarskych korčuliach, a keď mu zohnali prvé hokejové, boli mu také veľké, že v nich nosil ešte topánky.

„Jeho rukavice boli na dlaniach úplne zodrané, tak mu ich Vladimir zaplátal kožou z obnosených topánok. Podobne to bolo s ďalšími časťami výstroja,“ píše The Athletic.

Panarin vo svojich korčuliach nemal ani šnúrky. „Dedo vždy našiel špagát, ktorý do nich pasoval,“ povedal ruský hokejista.

Panarin je v kontakte so svojimi biologickými rodičmi a neprechováva k nim negatívne emócie, no stretávajú sa zriedka.

Chýba mu sloboda slova

Deti sa mu na tréningoch vysmievali. Chodil na ne buď autobusom, alebo ho starý otec doviezol v hrdzavom terénnom aute UAZ 469. Nechýbalo veľa a dnes by hokej vôbec nehral. V Čeľabinsku ho totiž preradili do rezervného tímu a zdalo sa, že skončí.

Ak by neuspel na skúške v hokejovej akadémii Viťazu Podoľsk, dnes by možno pracoval v bani alebo v niektorej z fabrík v Korkine. Až v Podoľsku ako 13-ročný po prvý raz dostal štandardný hokejový výstroj a zistil, aký pocit má mať hokejista s pukom na hokejke.

„Predtým som ani nevedel, že v skutočnosti necítim puk. Staré rukavice s kožou z topánok boli hrubé, necítil som v nich ani hokejku v rukách,“ vravel pre The Athletic.

Panarin sa v Rusku stal najskôr hviezdou Kontinentálnej hokejovej ligy a do NHL odišiel až ako 24-ročný. Jeho starý otec Vladimir ho od toho odhováral. „Bál sa o mňa. Bál sa, že NHL ma zlomí,“ spomínal Panarin.

V rozhovore pre Vsemu Golovin priznal, že kedysi sa o spoločnosť a politiku vôbec nezaujímal a takisto obdivoval Vladimira Putina. „Pretože som vôbec nesledoval správy. Sústreďoval som sa len na hokej a svoj progres. Nebolo to však tak, že som prišiel do Ameriky a zrazu ma osvietilo. Trvalo mi asi dva roky, kým som si povedal: ‚Niečo v Rusku je zle‘,“ hovoril Panarin.

Meniť sa začal po tom, ako si uvedomil, že svet mimo Ruska nie je taký hrozný, za aký ho predtým považoval. Začal sa viac informovať a sledovať nezávislé médiá.

„Ak by som 24 hodín denne sledoval Prvý kanál (ruská štátna televízia – pozn. red.), asi by som tvrdil, že všetci na svete okrem nás sú diabli. Ale to nie je pravda, kdekoľvek žijú normálni ľudia… Predtým som inklinoval k rovnakej atmosfére, aká panuje v našej krajine: že každý na nás útočí a utláča nás. Teraz už viem, že v zahraničí žijú ľudia, ktorí o nás majú dobrú mienku,“ povedal v rozhovore.

Panarina zároveň mrzí, že v porovnaní so Spojenými štátmi v ruskej spoločnosti chýba sloboda slova. „U nás stále prevláda názor, že o vláde nesmiete povedať nič zlé, pretože vás zavraždia alebo otrávia. Ale to by sa nemalo diať. V Amerike môže športová hviezda priamo kritizovať prezidenta a nič sa nestane. Môže tiež odmietnuť pozvanie do Bieleho domu. Tu je to nepredstaviteľné. Okamžite by vás zavalila vlna negatívnych reakcií,“ vravel pred dvoma rokmi.

Na otázku, či sa Rusko zmenilo od čias z 90. rokov, keď ešte Vladimir Putin nebol pri moci, odpovedal, že sa rozvíja iba Moskva a Petrohrad. „Zmeny sú veľmi malé, takmer žiadne,“ tvrdil.

Som vlastenec, vraví

Dnes 27-ročný útočník v NHL začínal v Chicagu Blackhawks a okamžite sa stal hviezdou.

Hoci dodnes nemá najlepšiu angličtinu, obľúbili si ho fanúšikovia v každom z klubov, za ktoré hral. Keď sa mu skončila zmluva s Columbusom, miestny liehovar mu sľuboval doživotné zásoby vodky, ak sa rozhodne zostať – nepomohlo, Panarin podpísal sedemročný kontrakt s Rangers.

Napriek svojim kritickým vyjadreniam sa však považuje za vlastenca a po skončení kariéry v zámorí by sa chcel vrátiť do Ruska. Želal by si však, aby sa krajina zmenila.

„Som väčší vlastenec než tí, ktorí sa snažia prekrývať problémy. Hrajú sa s ľudskými emóciami tým, že vyhlasujú, aby sme za každých okolností milovali svoju krajinu a nenávideli ostatné. To nie je správne. Ak vidím problémy a nehovorím o nich, je to podľa mňa väčšia zrada než to, že ja som o nich prehovoril,“ povedal pre Vsemu Golovin.

Hokejista si počas rozhovoru uvedomoval, že ho mnohí ľudia budú označovať za zradcu alebo amerického agenta. Zdôraznil však, že nekritizuje pre osobný prospech, pretože so svojím platom by sa v tichosti mohol tešiť z toho, že je zabezpečený.

„Chcem, aby sa ľuďom žilo lepšie, aby učitelia a lekári mali lepšie platy. Nechcem, aby sa všade hovorilo, že ak sa niekomu v Rusku nepáči, môže odísť. Takmer všetky mozgy už odišli, to by sa diať nemalo,“ hovoril Panarin.

„Chybou našej spoločnosti je, že [Putina] vnímame ako nadčloveka. Je to bežný človek, ako my, a slúži nám… Áno, prezident musí byť múdry, ale našou najväčšou chybou je, že si myslíme, že nikto nie je lepší než Vladimir Vladimirovič. To je nonsens. Koľko miliónov ľudí tu žije?“ pýtal sa Panarin.

Dostal aj otázku, či by ako športovec nemal byť apolitický. Panarin ju však otočil. „Prečo politici hrajú hokej? Môžeme sa dožadovať toho, aby sa držali mimo športu? Ak áno, nech potom Vladimir Vladimirovič predá svoje korčule!“

Kritika ho nezmenila

Po publikovaní rozhovoru Panarina v jeho rodnej krajine podľa očakávaní kritizovali. Ruský denník Šport vyšiel s komentárom Prečo sa Panarin mýli, keď kritizuje Rusko. Panarina vykresľoval ako rozmaznaného mladíka s atraktívnou priateľkou a pripomínal, že s New Yorkom Rangers podpísal zmluvu v hodnote 81,5 milióna dolárov.

Denník okrem toho zdôrazňoval, že „Panarin s Ruskom ešte nič nevyhral“, a hokejistovi nepriamo odkázal, aby bol opatrnejší, ak si chce ešte niekedy doma zahrať.

„Každý má právo na názor, ale Artemijove slová mu nepridávajú kredit. Je niečo iné hovoriť takto o kamarátovi a o najvyššie postavenom lídrovi štátu, ktorý má nespochybniteľný rešpekt a dôveru našich občanov. Artemij by sa mal buď venovať hokeju, alebo takto nehovoriť o hlave štátu, ale napríklad o svojich klubových šéfoch,“ zhodnotil pre allhockey.ru Boris Michajlov, legenda sovietskeho hokeja.

Panarin od svojho rozhovoru ešte za Rusko nehral, počas pandémie na to ani nebola príležitosť. Každý rok sa však vracia za starými rodičmi, ktorým z prvej výplaty od Chicaga kúpil SUV.

Keďže sa však verejne postavil za oslobodenie Alexeja Navaľného, zdá sa, že kritika ho neodradila a od svojich názorov neupustil a tentoraz v nich nie je sám.

Jeho príspevok zdieľal aj obranca Chicaga Nikita Zadorov a označením „páči sa mi to“ ho podporili aj útočníci Dallasu Alexander Radulov a Denis Gurianov.