Zničený New Orleans vstal z mŕtvych, je mestom startupov a láka mladých

Keď domáci hovoria o desiatich rokoch po Katrine, často používajú biblické prirovnania. Mesto vstalo z mŕtvych či vrátilo sa k životu ako Lazar.

Nečudo, to, čo prišlo 29. augusta 2005, muselo mnohým pripomínať potopu ako za čias Noeho. A hoci New Orelans, podľa mnohých najvýnimočnejšie mesto Spojených štátov, zažíval hurikány často, prvý hneď štyri roky po svojom založení Francúzmi v roku 1722, na Katrinu pripravený nebol. Ani mesto, ani štát, ani krajina.

Katrina bola v čase dopadu na pevninu hurikánom tretej kategórie. Vietor dosahoval rýchlosť 160 až 225 kilometrov za hodinu. Domáci jej príchod očakávali. Guvernérka štátu Louisiana nariadila povinnú evakuáciu. „Bola to búrka, ktorej sme sa dlho obávali,“ povedal starosta Ray Nagin. Z mesta ušlo 80 percent populácie, čo zachránilo tisícky životov. Mnohí však odísť nemohli alebo nestihli.

Úkryt v podkroví

Polmiliónový New Orleans sa nachádza v delte Mississippi a je mestom, ktoré je z viacerých strán obklopené vodou. Na severe a východe sú dve jazerá, na juhu mocná Mississippi, najväčšia rieka v Severnej Amerike. Hurikán spôsobil škody, no to najhoršie prišlo až po ňom.

Staré a neudržiavané hrádze, najmä na dvoch jazerách, nevydržali, do mesta sa valila voda. Celkovo bolo zatopených 80 percent mesta, niekde bola voda vo výške 30 centimetrov, no niekde dosahovala až tri metre. Mnohí obyvatelia sa zachraňovali v podkroví, ďalší hľadali útočisko na štadióne Superdome.

Nedostatočne reagovala miestna aj federálna vláda. „New Orleans sa stal globálnym symbolom americkej nefunkčnosti a vládnej nedbanlivosti,“ napísal denník New York Times. „Nemali sme žiaden plán,“ povedal o rok neskôr šéf Federálnej agentúry pre riadenie katastrof Michael Brown.

Celkové škody spravili z hurikánu finančne najväčšiu katastrofu v dejinách Spojených štátov. V meste podľa organizácie Data Center zahynulo okolo 1 000 obyvateľov (najviac, no nie väčšina, sa utopilo, ďalší zomreli na úrazy). Voda zničila 134-tisíc domov. Celkovo spôsobil hurikán škody za 135 miliárd dolárov. Pre porovnanie, hurikán Sandy v roku 2012 zabil na východnom pobreží asi sto ľudí a stál 67 miliárd dolárov.

Prekliatie aj požehnanie

New Orleans, rodisko jazzu a woodoo, ktoré si dlho udržiavalo svoju jedinečný mix francúzskej, afroamerickej, španielskej a karibskej kultúry, sa boril s problémami aj pred katastrofou. V meste bola vysoká kriminalita či miera chudoby. Vyzeralo to, že po hurikáne a záplavách sa mesto už nespamätá.

Po desiatich rokoch sa dá napísať, že opak bol pravdou. New Orleans je v súčasnosti jedno z najviac sa rozvíjajúcich a aj najdynamickejších miest v Spojených štátoch. Infraštruktúra mesta sa obnovila, postavili sa nové školy, nemocnice. Samozrejme, nepodarilo by sa to bez federálnej pomoci, vláda naliala do juhovýchodnej Louisiany bezprecedentných 71 miliárd dolárov.

No pomáhali mnohí. V meste vznikli „domy Brada Pitta“, ako miestni volajú domy, ktoré postavila nadácia hollywoodskeho herca a jeho manželky Angeliny Jolie.

V mnohých smeroch už mesto dosiahlo úroveň spred katastrofy. Miestne letisko Louisa Armstronga má tento rok počet prepravených pasažierov ako pred katastrofou. V meste je podľa Miami Herald o 11 percent viac reštaurácií ako pred Katrinou. Počet pracovných miest tu rástol rýchlejšie, ako bol priemer Spojených štátov, v krízovom roku 2009 klesol len o percento.

Zároveň, a čo je ešte dôležitejšie, do New Orleans sa vrátil život. Neprišlo to hneď. Rok po katastrofe žila podľa Data Center v meste tak polovica jeho skoro 500-tisícovej populácie spred Katriny. Mnohí, najmä chudobnejší Afroameričania, sa už nikdy nevrátili. Ako píše Newyorker, išli na lepšie miesta, ako napríklad do Houstonu v Texase. Majú tu vyšší príjem, viac z nich má prácu. Celkovo je podľa New York Times v meste o stotisíc Afroameričanov menej.

Príbeh New Orleans však zlákal iných. Najmä v posledných rokoch sem začali chodiť bieli mladí vysokoškolsky vzdelaní ľudia a zakladajú tu nové startupy. V rokoch 2011 až 2013 tu podľa Yahoo News vzniklo o 64 percent firiem viac, ako je priemer v Spojených štátoch. New Orleans sa stal jedným z hlavných centier startupov v krajine. V súčasnosti aj vďaka prílivu mladých tu žije 380-tisíc ľudí, už len o stotisíc menej ako predtým.

Jednou z prisťahovalkýň je aj Crystal McDonaldová (33). V New Orleans študovala na univerzite a v roku 2012 sa sem rozhodla vrátiť. Spolu s manželom založili startup GoToInterview, ktorý pomáha firmám orientovať sa medzi záujemcami o prácu. Tí na stránke zverejnia svoj videodotazník s odpoveďami na otázky, aké sa často firmy na pohovoroch pýtajú.

„Katrina bola požehnaním aj prekliatím v tom zmysle, že po Katrine mesto bolo skutočne skvelé na získavanie zdrojov a všetkého, čo ste potrebovali na úspech v biznise,“ povedala McDonaldová pre Yahoo News.

V roku 2000 tvorili ľudia vo veku medzi 20 a 34 pätinu populácie, teraz je to už štvrtina. Mladých lákajú nižšie ceny práce aj ubytovania ako v mestách Boston, San Francisco či New York (aj keď nájom rýchlo rastie), ale aj možnosti, ktoré v budujúcom sa meste sú.

„New Orleans je najväčšia comeback story od čias, čo Lazar vstal z mŕtvych. Takú výzvu znova vystavať mesto sme od čias druhej svetovej vojny nevideli,“ povedal pre Christian Science Monitor profesor práva John Travis Marshall.

Charterové školy

V meste napríklad úplne prekopali školský systém, ktorý bol pred Katrinou jeden z najhorších v Spojených štátoch. Vyhodili všetkých učiteľov verejných škôl. „V jednom z najradikálnejších vzdelávacích experimentov v krajine dovolili študentom vybrať si akúkoľvek školu v meste. Riaditelia dostali veľkú autonómiu a mnohé školy sa zrenovovali a prestavali,“ napísal Newyorker.

Takýmto verejným školám, kde štát len obmedzene hovorí, ako deti vzdelávať, sa v Spojených štátoch hovorí charter schools. Nikde v krajine ich momentálne nie je toľko ako v New Orleans. V máji 2014 bolo v meste len 5 tradičných škôl. Od začiatku a po novom tak nezačali len obyvatelia, ale aj miestna vláda. „Deň po Katrine sa svojím spôsobom všetci stali podnikateľmi, každý musel reštartovať,“ vysvetľuje pre Guardian Tim Williamson, spoluzakladateľ Idea Village, ktorý pomáha startupom.

Nie všetko v meste je však dokonalé. V New Orleans s vodou neodplávala vysoká kriminalita. Tento rok narátali v meste už v júli 108 vrážd. Rovnako stúpla nerovnosť v meste, New Orleans je momentálne druhé v krajine v nerovnosti, po Atlante.

Kým časť obyvateľov využíva rozvíjajúce sa mesto, mnohí Afroameričania žijú naďalej v chudobe. Táto priepasť sa ešte rozšírila.

Rozdiel je aj v tom, ako sa obyvatelia pozerajú na desať rokov po Katrine. Podľa prieskumu Louisiana State University si 80 percent bielych obyvateľov mesta myslí, že New Orleans sa za dekádu väčšinou obnovil. Na druhej strane si 60 percent miestnych Afroameričanov myslí opak. 41 percent bielych tvrdí, že ich životy sa zlepšili, medzi Afroameričanmi je to len 20 percent.

„Štúdia Národnej mestskej ligy ukázala, že rozdiel medzi mediánovým príjmom Afroameričanov a bielych po búrke narástol o 18 percent a počet čiernych detí žijúcich v chudobe stúpol zo 44 na 51 percent,“ napísal denník Washington Post.

Veľký múr

Všetko sa to znova môže zmeniť po ďalšej Katrine. New Orleans je mesto, ktoré s prírodnými katastrofami musí rátať. Asi polovica jeho územia leží pod úrovňou hladiny mora, druhá polovica je v priemere len vo výške 60 centimetrov.

Po Katrine sa okolo mesta vytvoril systém hrádzí, ktorý niektorí volajú aj Veľký múr v Louisiane. Tento projekt za 14 miliárd dolárov bol jednou z najväčších civilných stavieb v dejinách Spojených štátov. Celkovo 189 kilometrov múru má zachrániť mesto a región pred podobnými záplavami.

Ako píše NBC, jeho drahokamom je bariéra na jazere Borgne, ktorá je vysoká vyše 20 metrov a dlhá 3 kilometre. Ďalší hurikán tak v meste isté škody spôsobí, no v krátkodobom horizonte sa Katrina 2 nečaká. „Niektorí ľudia by sa stále zamokrili, no neočakávame katastrofu, ktorá by mesto zaplavila ako 29. augusta 2005,“ hovorí Mark Davis, environmentnálny expert z Tulane University podľa USA TODAY.

Aj New Orleans sa však dotýkajú klimatické zmeny, najmä vedcami očakávaný nárast hladiny morí. Preto sa nedá povedať, že mesto už nikdy niečo podobné nezažije. „Sme síce bezpečnejší, ale nie úplne v bezpečí,“ dodal Davis.