Prezidentka Zuzana Čaputová: Nebránim sa zraniteľnosti. Nestaviam okolo seba múr, aby sa ma nič nedotklo
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
„Už teraz máme lepšie čísla a verím, že sa postupne opatrenia začnú uvoľňovať. Je pomaly vidieť za ten pomyselný oblúk cesty,“ hovorí prezidentka Zuzana Čaputová.
V rozhovore rozpráva aj o tom, aké je to byť oporou pre ľudí, prečo udeľuje viac milostí než jej predchodcovia, ako sa jej darí zostať optimistkou aj ako jej funkcia prezidentky zasahuje do súkromného života.
Tento rozhovor robíme v rámci podcastu V ženskom rode, v ktorom sa rozprávam so ženami rôznych profesií, s rôznymi skúsenosťami a životnými príbehmi. Uvažovala som nad tým, akú otázku položím ako prvú vám ako prezidentke. Práve preto, lebo dnes je pomerne ľahké už len obyčajnou otázkou postaviť ľudí proti sebe, vyburcovať v nich emócie, hnev, strach, dokonca agresiu. Prečo je to podľa vás také jednoduché?
Možno preto, lebo to triafa do psychickej pohody a kondície každého človeka. Všetci sa v rôznych fázach našich životov nachádzame v rôznom rozpoložení. Niekedy je jednoduchšie svoju frustráciu, hnev a sklamanie vypustiť cez kritiku nejakej situácie, politika, suseda, kolegu alebo kohokoľvek.
Vnútorný deficit spokojnosti alebo pocit osobnej tragédie v živote je jednoduchšie zviesť na tento vonkajší element než urobiť pomerne náročnú prácu – či už ide o sebareflexiu, alebo hodnotenie vlastného života či príčin toho, čo sa človeku stalo. Samozrejme, ak daná situácia vôbec nejaké pochopiteľné príčiny má. Burcovať spoločnosť alebo nenávisť v ľuďoch sa proste javí ako jednoduché, keď je to spojené s rôznymi situáciami, ktoré ľudia prirodzene zažívajú.
Môže za nedostatok dôvery v spoločnosti aj hrubnutie prejavu vo verejnom priestore?
Určite áno a sme za to spoluzodpovední aj my politici, pretože sme v médiách, prirodzene, častejšie. Ak som hovorila o vnútornej frustrácii človeka a o tom, aké ľahké je vyburcovať ľudí k hnevu, tak
