Denník N

Mečiarova SIS mu vyhlásila vojnu. Andy Hryc bol hercom, podnikateľom aj politikom

Andy Hryc (30. 11. 1949 - 31. 1. 2021). Foto - archív TASR
Andy Hryc (30. 11. 1949 – 31. 1. 2021). Foto – archív TASR

Ešte vlani na jeseň pendloval medzi Slovenskom a Ukrajinou. Spolu s ďalšími slovenskými hercami účinkoval v seriáli Slovania, ktorý sa nakrúcal v bahnistom lese pri meste Žytomyr.

Obišiel si vtedy všetky okolité dedinky, aby videl, v akých podmienkach tam žijú miestni ľudia. Večer o tom potom pri víne farbisto rozprával. Seriál Slovania plánovala televízia Joj vysielať už minulý rok, pre pandémiu odložila premiéru na jar 2021. Andy Hryc sa premiéry nedožil.

Akútnu formu leukémie mu diagnostikovali minulú jar, prvú liečbu absolvoval cez prvú vlnu pandémie a ďakoval z nemocnice lekárom. Vo veku 71 rokov chorobe podľahol. Na sociálnych sieťach o tom informovala jeho dcéra Wanda Adamik Hrycová.

„Dnes o 3:13 ma opustil najdôležitejší muž môjho života. Posledné hodiny som ho držala pevne za ruku. Posledné slová, ktoré som mu povedala, boli ‚ľúbim ťa‘ a posledné slová, ktoré povedal on, boli ‚aj ja ťa veľmi ľúbim‘,“ napísala.

Detstvo bez otca

Andy Hryc sa narodil v roku 1949, jeho rodina mala problémy s komunistickým režimom. Vyštudoval herectvo na VŠMU v Bratislave, prvých sedem rokov strávil v divadle v Košiciach. V 90. rokoch zakladal Rádio Twist, ktoré vysielalo politickú satiru a stalo sa jedným z hlavných nepriateľov Mečiarovho HZDS.

Svoj život zbilancoval v roku 2013 v knihe Inventúra uvádzanej slovami „v osobnom a verejnom zúčtovaní nešetrí nikoho“. Predalo sa vyše 20-tisíc kusov a predvlani vyšlo doplnené vydanie, kde dopísal posledných šesť rokov. O nakrúcaní filmu Čiara, o tom, prečo sa rozhodol zorganizovať petíciu pre mladšieho hereckého kolegu Dušana Cinkotu, ako aj o plánovanom návrate do politiky.

„Moji rodičia mi za mlada vtĺkli do hlavy, že ‚pozdraviť je slušnosť, ale odzdraviť je povinnosť‘. Nuž, niektorým ľuďom som predtým odpovedal na pozdrav so zaťatými zubami. Dnes už nemusím, pretože po Inventúre ma konečne prestali zdraviť oni,“ napísal tam. „Mňa vychovávala ulica a naučila ma, že ak ti niekto dá facku, musíš mu vrátiť tri – aby si to zapamätal a už to nikdy neskúšal.“

Jeho otec otec pochádzal z Podkarpatskej Rusi, na Slovensko utiekol, keď ju v roku 1939 obsadili maďarské vojská. V ich byte sa stretávali ruskí emigranti, nemal to však jednoduché.

„Je skoré ráno a na dvere bytu na Kúpeľnej ulici dopadajú silné údery. Mladý muž si chvatne oblieka župan a upokojuje manželku, ktorú neobvyklý hluk prebudil tiež. Dvere sa s rachotom rozrazia a do bytu vletia traja sovietski vojaci so samopalmi a kapitán NKVD s revolverom spolu so slovenským tlmočníkom, ktorého mladý muž poznal pod menom Gartner. ‚Vojtech Gryc?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie