Biden nie je terapeut liečiaci európske neurózy
Nastupujúci americký prezident očakáva od Európy, že ho podporí v spore s Čínou a že si svoje vlastné problémy bude riešiť sama.
Očakávania sú veľké. Odchádzajúca americká vláda zaťažila transatlantické vzťahy veľkým napätím. Donald Trump nazval Európsku úniu „protivníkom“ a NATO „zbytočným“. Spojencov, ktorí obetovali životy a zdravie svojich vojakov v Američanmi vedených vojnách v Iraku a v Afganistane, znevažoval ako „čiernych pasažierov“. Minulotýždňový príchod Joea Bidena do Bieleho domu do značnej miery ohlasuje obnovenie normálnosti, v rámci ktorej vedenie USA prizná a odčiní svoje chyby a vo vzťahu k dlho trpiacim spojencom znovu nastolí dôveru.
Čo bude prioritou
Počkať, počkať, nie tak rýchlo. Na začiatok si treba povedať, že myšlienka akéhosi dávneho zlatého veku transatlantických vzťahov je mýtus. Normálne boli aj hádky (suezská kríza, vietnamská vojna, jadrové zbrane, vojna v Iraku) a vláda Baracka Obamu v tom nebola výnimkou. Jeho rezervovaný transakčný štýl spojencov rozhorčoval. Európania krútili hlavami nad jeho preferovanými politikami, zvlášť nad ázijským obratom a resetom vzťahu s Ruskom. Podobne aj zahraničná politika Trumpovej vlády bola v Európe častejšie karikovaná, než že by sa ju ľudia snažili pochopiť. Stratégia národnej bezpečnosti bola vyjadrením modernej mocenskej politiky a geopolitickej súťaže a zároveň veľkým krokom vpred oproti prístupu Obamovej vlády. Napriek prezidentovmu impulzívnemu a veľmi personalizovanému štýlu a veľkohubej rétorike brali jeho úradníci európsku bezpečnosť vážne: v Európe je dnes viac amerických vojakov ako v čase, keď úrad opúšťal Obama. A taktiež toho robia viac.
Navyše bude mať Bidenova vláda plné ruky práce s domácimi témami, ako je pandémia, ekonomika a politická polarizácia. Čo sa týka zahraničnej politiky, nová vláda je inštinktívne multilaterálna, ale zďaleka najvyššou prioritou bude Čína nasledovaná klimatickou zmenou. Problémy, ktoré zaujímajú Európu a v rámci nej aj Britániu, spadnú na nižšie priečky záujmu.
Niekoľko tvrdých právd
Preto by sme sa mali vyhnúť opakovaniu chýb, ktoré sme urobili pri Obamovej vláde v roku 2008, keď európski spojenci očakávali, že začne naprávať nedorozumenia z dvoch volebných období prezidenta Georgea W. Busha. Lenže americké vedenie nie je terapeutom, ktorý by mal liečiť európske neurózy.
Preto by sme si mali povedať niekoľko tvrdých právd. Po prvé, Európa Ameriku potrebuje. Americkí spojenci sa rozhodli nemíňať peniaze a neprijímať riziko, ktoré je pri obrane v nebezpečnom svete nevyhnutné. No tento postoj má svoje dôsledky.
