Hitlerova referendová cesta k moci, k vojne a k holokaustu – varovné rozprávanie o referendách č. 2
Názor ľudu už definitívne nepotreboval, potreboval iba jeho rituálny a masový súhlas. Potreboval jeho extatickú emóciu, úprimnú či hranú.
Autor je psychológ, bývalý poslanec NR SR
Keď Adolf Hitler zorganizoval svoje prvé referendum, bola to zároveň úvodná kapitola zomierania Weimarskej republiky (1918 – 1933), ktorá napriek tomu, že sa stále volala „Deutsches Reich“, bola demokratickou republikou. Mala demokratickú ústavu a slobodne zvolený parlament. Adolf Hitler sa prebil k moci v demokratických voľbách v roku 1933. Bol totiž poučený svojím neúspešným pokusom o štátny prevrat (puč) v roku 1923. Pri tom pokuse o puč sa inšpiroval iným autokratom tej doby – Benitom Mussolinim a jeho pochodom na Rím v roku 1922. Nevydarený puč mu zabezpečil namiesto moci pobyt vo väzení. V podstate však išlo o tvorivú dovolenku. Strávil vo väzení, na nemecké pomery parádnom, menej než rok (z udelených piatich) a spísal tam svoje politické krédo a náčrt vízie budúcnosti s názvom Mein Kampf.
Hitlerova kniha Mein Kampf je jednak sebaoslavnou autobiografiou, ale najmä politickým programom, takpovediac „plánom činnosti“, pomäteného a megalomanského narcisa, chorobného antisemitu, šovinistu a rasistu. Je v nej množstvo bludov o nadradenosti či menejcennosti rôznych rás a národov. Židov vníma v knihe ako ultimátne zlo. Mein Kampf obsahovo kopíruje aj podvrh ruskej cárskej „ochranky“ známy pod názvom Protokoly sionských mudrcov. V ostrej recenzii na Mein Kampf to v roku 1931 napísal aj československý prezident T. G. Masaryk. Mein Kampf je i vášnivo nacionalistická kniha, ktorá sa dištancuje od štandardného nemeckého nacionalizmu meštiakov, ktorému vyčíta „požidovštenosť“. Seba v nej Hitler vidí ako akousi „Božou prozreteľnosťou“ vyvoleného spasiteľa nemeckého národa či árijskej rasy, predurčeného na vodcovskú rolu na ceste hore na výslnie, ktoré Nemcom vzala Versailleská zmluva po porážke v 1. svetovej vojne.
Knihu Mein Kampf je dôležité pripomenúť preto, lebo roky vopred, bez inotajov a obalu, deklarovala Hitlerove zámery. V čase, keď Nemci hlasovali v prvom i ďalších Hitlerových referendách, Mein Kampf bola všeobecne známa kniha a každý hlasujúci Nemec musel nielen tušiť, ale vedieť, akému Hitlerovmu akčnému plánu, a najmä akému osudu Nemecka aj Európy, dáva svoj hlas.
Pompézny pátos
Prvé Hitlerovo referendum (Volksabstimmung) sa konalo spolu s voľbami do ríšskeho snemu (Reichstagu) 12. novembra 1933. Ešte pred jeho konaním, 14. júla 1933, si udelil Hitlerov vládny kabinet (Hitler bol demokraticky zvoleným úradujúcim kancelárom) právo vypisovať referendá. Referendová otázka sa týkala vystúpenia Nemecka z Ligy národov (predvojnová predchodkyňa OSN). Referendový hlasovací lístok bol zvlášť, nebol spoločný s volebným lístkom do Reichstagu.
Otázku, pre jej patetickú pompéznosť, stojí za to doslovne citovať v nemeckom origináli: „Billigst Du, Deutscher Mann, und Du, Deutsche Frau, diese Politik Deiner Reichsregierung, und bist Du bereit sie als den Ausdruck Deiner eigenen Auffassung und Deines eigenen Willens zu erklären und Dich feierlich zu ihr zu bekennen?“ („Schvaľuješ Ty, nemecký muž, a Ty, nemecká žena, túto politiku Tvojej ríšskej vlády, a si pripravený sa k nej slávnostne prihlásiť ako k výrazu Tvojho vlastného názoru a Tvojej vlastnej vôle?“). 96,3 percenta oprávnených voličov sa zúčastnilo hlasovania a z nich 95,1 percenta odpovedalo kladne na referendovú otázku.
Poviete si, že je vylúčené, aby celých 95,1 percenta Nemcov netušilo, že keď hlasujú za vystúpenie Nemecka z Ligy národov, hlasujú v skutočnosti za to, aby mal Hitler voľné ruky na výboje do zahraničia, teda aby Nemecko neviazala taká otravná hlúposť, akou je medzinárodné právo. Že nepočuli budúci dupot nemeckých vojenských čižiem po Európe. Máte pravdu, je to vylúčené. Väčšine ten dupot neprekážal. Ak sa čudujete, že Nemcom nijako neprekážala ani tá čudesná pompéznosť referendovej otázky, treba sa zamyslieť, či nie je pompézny pátos jedným zo základných psychologických prvkov každej totalitnej kalamity. Vlastne každého davového vzopätia, ktorým sa kalamity začínajú. O tom, že Nemcom neprekážalo, že referendom prelamujú vlastnú ústavu, škoda hovoriť.
Hrozba adresovaná ľudu
V druhom Hitlerovom referende (Volksabstimmung) išlo o kumulovanie právomocí ríšskeho kancelára a ríšskeho prezidenta pod jednu funkciu. Konalo sa 19. augusta 1934, šestnásť dní po smrti prezidenta Paula von Hindenburga. Referendum bolo vopred pripravené, lebo bolo jasné, že prezident Hindenburg zakrátko zomrie. Hindenburg bol poslednou prekážkou na Hitlerovej ceste k absolútnej moci.
