Denník N

Predseda súdu Golian: Do bratislavských súdov sa najviac kope. Všetkých nás hádžu do jedného balíka a to je nebezpečné

Ján Golian. Foto N - Vladimír Šimíček
Ján Golian. Foto N – Vladimír Šimíček

Sudcom je od novembra 2015. Od apríla 2019 vedie Okresný súd Bratislava I, ktorý najviac zasiahla minuloročná kauza Búrka a dotkla sa ho aj Víchrica. Ján Golian podpísal otvorený list pre ministerku spravodlivosti proti súdnej mape, ale aj výzvu právnikov proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu. V rozhovore vysvetľuje:

  • prečo nesúhlasí s návrhom súdnej mapy ministerky Márie Kolíkovej (Za ľudí);
  • prečo má ako trestný sudca problém s kolúznou väzbou;
  • prečo sa proti väzbe ozvali sudcovia až vtedy, keď v nej skončili ich kolegovia;
  • prečo je Okresný súd Bratislava I krok od kolapsu;
  • aká bola na súde nálada, keď sa ním prehnala policajná Búrka.

Prečo ste podpísali otvorený list pre ministerku spravodlivosti aj výzvu právnikov na dodržiavanie princípov právneho štátu? 

Obe výzvy majú spoločného menovateľa a to je súdna mapa, ktorá sa tohto súdu bytostne dotýka. Ministerke som povedal priamo do očí, že s jej návrhom ako predseda Okresného súdu Bratislava I nesúhlasím. Takže podpis pod iniciatívou, aby ju stiahla z legislatívneho procesu, považujem za úplne legitímny. Nespochybňujem právo ministerstva navrhovať reformy. Dokonca si myslím, že reforma justičného systému je potrebná. Spôsob, akým by to malo byť vykonávané, je však odlišný od toho, ako sa to deje v tomto prípade.

V čom?

Každej reforme musí predchádzať dátová analýza, aby bolo jasné, z akých údajov sa vychádzalo. Na základe toho by sa mal vytvoriť zámer, o ktorom by sa malo s dotknutou časťou primerané obdobie debatovať. Až následne by malo vzniknúť paragrafové znenie.

To sa v tomto prípade neudialo? 

Nie. Po predstavení súdnej mapy bolo za mesiac aj krátky čas predstavené jej paragrafové znenie bez rešpektovania akejkoľvek pripomienky sudcov. Hoci boli ministerstvu zaslané, súdna mapa v paragrafovom znení bola predložená podľa pôvodného zámeru, a to vrátane časových rámcov.

Otvorený list, aby ministerka súdnu mapu stiahla, podpísalo 347 sudcov. Je to veľa či málo? 

Je to mierka, pri ktorej by som spozornel, pretože presahuje štvrtinu sudcov. Predstavuje štvrtinu ľudí, ktorí majú reformu následne uplatňovať. Viem minimálne o ďalšej stovke, ktorí sa nepodpísali, lebo sa boja.

Čoho? 

Naša republika už zažila rôzne druhy represií. Sú to zväčša sudcovia, ktorí majú rok či dva do dôchodku a povedali si, že sa nepotrebujú v niečom aktivizovať. Ich sa reforma dotkne len okrajovo. A druhou skupinou, ktorí to nepodpísali, sú mladí sudcovia. Tí sa zase necítia na to kompetentní.

Od odchodu Harabina z čela justície vás napadá prípad sudcu, ktorý by bol postihnutý za svoj názor? 

Pravdupovediac nie.

Je to teda oprávnený pocit? Veď vy sa nebojíte povedať svoj názor. 

Každý sme nastavený inak. Pamätám si, ako bolo predsedovi Krajského súdu v Bratislave vytýkané, že upozornil sudcov na list trnavského kolegu Martina Smolka.

Štandardne sa legislatívne návrhy pripomienkujú. Jednak preto, aby bolo výhrady oficiálne vidieť, ale aj preto, aby sa návrh vylepšil. Prečo ste nešli takouto cestou? 

Nesúhlasím. Naše pripomienky sú také závažné, že ich nie je možné odstrániť v rámci pripomienkového konania. Ako právnik by som to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Mária Kolíková

Reforma súdnictva

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie