Denník N

Bol spoločný nákup vakcín dobrým krokom? Odpovedajú Bilčík, Ďuriš Nicholsonová, Štefanec a ďalší

Denník N štartuje novú pravidelnú anketu. Europoslancov a europoslankýň sa v nej budeme pýtať na aktuálne témy, ktoré sa týkajú EÚ.

Tempo očkovania proti covidu-19 v Európe je pomalšie, ako sa očakávalo. Na európskej úrovni sú zatiaľ schválené tri vakcíny, a hoci EÚ vopred uzavrela zmluvy na stovky miliónov dávok, dodávky vakcín meškajú.

Cieľ dosiahnuť kolektívnu imunitu už v lete je ohrozený a Európska komisia čelí kritike za to, ako postupovala pri nákupe a posudzovaní vakcín. Na druhej strane však zaznievajú argumenty, že Únia dohodla lepšie ceny aj právnu ochranu, ak by sa objavili komplikácie.

Europoslancov a europoslankýň sme sa preto pýtali:

Ako hodnotíte stratégiu EÚ pri nákupe vakcín a očkovaní proti covidu-19? Považujete spoločný postup na európskej úrovni za dobré riešenie?

Dostali aj druhú, otvorenú otázku, ktorá bude súčasťou ankety každý mesiac: Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Tu sú ich odpovede:


Monika Beňová (Smer)

Ako hodnotíte stratégiu EÚ pri nákupe vakcín a očkovaní proti covidu-19? Považujete spoločný postup na európskej úrovni za dobré riešenie?

Európska komisia kladie v zmysle stratégie v oblasti vakcín proti ochoreniu covid-19 od začiatku dôraz na rovnocenný prístup pre všetky členské štáty, ktorý sa týka aj nákupnej ceny vakcín. Takýto koordinovaný postup považujem za prejav solidarity, pretože ak by sa neobstarávalo spoločne, členské štáty by si navzájom konkurovali.

Vzhľadom na tragickú neschopnosť a amaterizmus našej súčasnej vlády v boji s pandémiou koronavírusu, keď sa jej predstavitelia nevedia dohodnúť ani na opatreniach a obrovské problémy im spôsobujú aj nákupy testov, som presvedčená, že bez spoločného postupu by Slovensko nakupovalo vakcíny omnoho neskôr a drahšie, teda za nevýhodnejších podmienok.

Postup Európskej komisie, samozrejme, môže mať isté nedostatky, ale existuje v ňom jednoznačne nastavený systém, ktorý je možné na základe získaných skúseností zlepšovať, posilňovať jeho transparentnosť a efektívnosť rozhodovacích procesov.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Ukázalo sa, že vláda bez vízie, ako v súčasnej ťažkej situácii pomôcť ľuďom, je čoraz viac odtrhnutá od reality. Namiesto reálnej pomoci na záchranu ekonomiky a konštruktívnych predvídateľných riešení sme neustále len svedkami chaosu a chýbajúcej stratégie. Výsledkom je absencia elementárnej dôvery a obrovský nárast frustrácie v spoločnosti.

Zmierňovanie dosahu krízy spôsobenej pandémiou ochorenia covid-19 a potreba pomoci ľuďom, ktorých pracovné miesta sú ohrozené alebo o prácu už bohužiaľ prišli, pritom musí byť prvoradou prioritou každej vládnej moci, ktorá je aspoň trochu schopná vnímať, čo sa okolo nej deje.

Je potrebné zamerať sa na pomoc živnostníkom a malým a stredným podnikateľom, ako aj zabrániť existenčným problémom najviac ohrozených skupín obyvateľstva vrátane mladých rodín, hendikepovaných spoluobčanov či dôchodcov. To by malo byť to povestné svetlo na konci tunela, z ktorého však v súčasnosti nevidíme ani len záblesk.


Vladimír Bilčík (Spolu)

Ako hodnotíte stratégiu EÚ pri nákupe vakcín a očkovaní proti covidu-19? Považujete spoločný postup na európskej úrovni za dobré riešenie?

Spoločné obstarávanie vakcín v EÚ považujem za jediné rozumné a politicky správne riešenie. Ak by si každý štát zháňal vakcíny samostatne, trvalo by to určite oveľa dlhšie, boli by sme svedkami vyšších cien, súťaže veľkých krajín s menšími a novej vlny nebezpečného nacionalizmu, ktorý by sa nemusel skončiť len zápasom o vakcíny.

Vďaka spoločnému obstarávaniu EÚ ukazujeme, že život každého európskeho občana, teda aj Sloveniek a Slovákov, je rovnako dôležitý. Faktom je, že ľudia u nás by dopadli veľmi zle, ak by sme si mali vakcíny obstarávať sami a súťažiť s ďalšími krajinami okolo nás.

EÚ postupovala správne, keď riešila nielen dostatočnú dodávku vakcín, ale aj ich cenu a bezpečnosť, ktorú sme zakotvili v zmluvách s výrobcami. Dodávky meškajú preto, lebo výrobcovia nedokážu vyrábať tak rýchlo, ako sa zmluvne zaviazali. Aj v tomto momente je však dôležitý spoločný postup a tlak EÚ na dodávateľov vakcín, čo sa aj deje.

Tento týždeň sme mali o aktuálnej situácii veľmi otvorenú diskusiu so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ktorá prebrala plnú zodpovednosť za európsku stratégiu a uistila nás v europarlamente, že v jarných mesiacoch sa dodávky očkovacích látok rapídne zvýšia.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Prednedávnom sme sa s predsedom Spolu Jurajom Hipšom rozprávali o pandémii a o mojej práci na rozšírení EÚ o krajiny západného Balkánu. Z našej debaty vzišiel nápad, ako pomôcť našim susedom v Srbsku a Čiernej Hore, u ktorých je zlá epidemická situácia. Stretli sme sa s Pavlom Čekanom a zhodli sme sa, že našim partnerom by pomohli PCR testy.

V pondelok som sa stretol s naším šéfom diplomacie Ivanom Korčokom, ktorý tento nápad privítal, a slovenská pomoc balkánskym partnerom je na dobrej ceste. Som rád, že dokážeme pre dobrú vec spojiť proeurópsky zmýšľajúcich ľudí, ktorí chápu, že Slovensko nie je ostrov.

Verím, že sa naša spoločná iniciatíva so Spolu podarí a pomôžeme ľuďom v Srbsku a Čiernej Hore. Zdravie nás všetkých závisí aj od zdravia a úspešnej európskej budúcnosti našich partnerov na západnom Balkáne.


Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS)

Ako hodnotíte stratégiu EÚ pri nákupe vakcín a očkovaní proti covidu-19? Považujete spoločný postup na európskej úrovni za dobré riešenie?

Vnímam rastúcu a často neoprávnenú kritiku spoločného prístupu zo strany EÚ z dôvodu nášho zaostávania za niektorými západnými štátmi. Veľmi reálnou alternatívou spoločného prístupu boli pritom bezohľadné a až smrtonosné preteky v nákupe vakcín medzi štátmi Únie. Ako celok máme možnosť získať vakcíny jednoduchšie, najmä ak hovoríme o malých štátoch, ako je Slovensko.

Únia sa sústredila aj na cenu a právnu zodpovednosť výrobcov, zastupuje totiž aj chudobnejšie štáty a bojujeme s obrovským prepadom dôvery verejnosti v očkovanie či samotné vlády. Cenou je však pomalšie tempo, ktoré sa pravdepodobne odrazí na dlhšom ekonomickom útlme.

Podľa niektorých diplomatov rástlo počas rokovaní napätie medzi krajinami, ktoré mali výrobcov doma, a krajinami, ktoré za vakcíny ‚len‘ platili. Nie je to iba Komisia ako nejaký bájny tvor v Bruseli, ktorý nám dohoduje vakcíny, sú to aj členské štáty, ktoré sa nevedia dohodnúť, lebo majú protichodné záujmy.

Súčasné problémy aj tak nemenia nič na tom, že spoločný európsky prístup je dobrým riešením. Netreba zabúdať ani na to, že kým vakcíny zaobstarávame spoločne, samotná vakcinačná stratégia ostala v rukách členských štátov a zodpovednosť je na našich pleciach.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Už dávno upozorňujem na množstvo ľudí prepadávajúcich cez sito štátnej pomoci. Trápi ma, či je náš nastavený systém skutočne efektívny a zachraňuje pracovné miesta a či sa neúspešní žiadatelia neprepadnú do chudoby, z ktorej nebudú vedieť nájsť východisko.

Situácia s vírusom sa nezlepšuje a avizované zmeny v pomoci zamestnávateľom a SZČO, najmä zvýšenie pomoci, sú správnym krokom, ale neriešia všetky diery v systéme. Sem patria napríklad obmedzené možnosti poskytovania pomoci tým, ktorí majú staré nedoplatky na odvodoch a daniach. Práve na takéto a ďalšie nedostatky som v otvorenom liste upozornila premiéra a verím, že budú zohľadnené pri nadchádzajúcom reformovaní systému štátnej pomoci.

Nechcem však len kritizovať, ale aj ponúknuť riešenia. Preto sa budem snažiť iniciovať v rámci Výboru pre zamestnanosť Európskeho parlamentu diskusiu o pomoci v jednotlivých krajinách. Príklady a údaje z iných krajín by sme mohli využiť na domácej pôde pri ďalšom navrhovaní pomoci ľuďom.


Robert Hajšel (zvolený na kandidátke Smeru)

Ako hodnotíte stratégiu EÚ pri nákupe vakcín a očkovaní proti covidu-19? Považujete spoločný postup na európskej úrovni za dobré riešenie?

Aj keď pre štáty, ako je Slovensko, je najmä z ekonomických dôvodov určite lepšie, ak máme spoločné európske obstarávanie vakcín, doteraz dosiahnuté výsledky vo vakcinácii nie sú ani zďaleka uspokojivé.

S dodávkami vakcín v rámci EÚ meškajú dvaja z troch doteraz schválených dodávateľov. Európska komisia v súčinnosti s vládami členských štátov EÚ musí preto urobiť všetko pre zabezpečenie dostupnosti vakcín pre všetkých obyvateľov, nielen pre seniorov alebo zdravotníkov.

Je nemysliteľné, aby napriek avizovanému zabezpečeniu až dvoch miliárd vakcín pre EÚ dochádzalo k takémuto sklzu v dodávkach vakcín do niektorých členských štátov a ohrozil sa cieľ zaočkovať do leta 70 percent populácie.

Aktuálna zaočkovanosť v EÚ je niečo vyše troch percent, zatiaľ čo vo Veľkej Británii okolo 11 percent a v Izraeli bola zaočkovaná viac ako polovica ľudí. Avizované celkové dodávky v množstve približne 100 miliónov na prvý štvrťrok neveštia, že by sme do leta boli schopní splniť stanovený cieľ. Proces vakcinácie treba urýchliť o to viac, že sa už takmer vo všetkých regiónoch Európy šíri infekčnejšia mutácia koronavírusu.

Nedá sa vylúčiť zavedenie dočasného zákazu exportu vakcín vyrobených v EÚ pre firmy neplniace si záväzky voči členským štátom. Neschopnosť nasýtiť dopyt po vakcínach z dôvodu nedodržiavania záväzkov sa dá iba ťažko obhájiť pred našimi občanmi a je to voda na mlyn všetkým euroskeptikom. O zavedení vakcinačného preukazu, dávajúceho zaočkovaným isté privilégiá, som ochotný rokovať, iba ak sa podarí zaočkovať všetkých, ktorí si to želajú, pričom očkovanie musí ostať dobrovoľné.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Je to určite vývoj diskusie a prijímanie rozhodnutí o vakcinácii proti covidu, ako aj pokračujúce diskusie o konkrétnych smerovaniach plánov obnovy.

Ja by som však vypichol ešte jednu tému – posilnenie európskych schém na podporu nezamestnaných, ktorí v dôsledku koronakrízy prišli o prácu, či podporu najohrozenejším a najodkázanejším osobám, ktoré sa dostali do pásma chudoby. Samozrejme, tak ako aj doteraz, naďalej je na schopnosti vlád členských štátov, ako tieto nástroje vedia využiť v prospech svojich občanov. Významná je aj prijatá regulácia pravidiel práce z domu. Musíme predísť zneužívaniu tohto nástroja na nový typ fyzického a psychického vykorisťovania pracovníkov ich zamestnávateľmi.

V čase koronakrízy sa práca z home officu stala na jednej strane výborným nástrojom, ktorý umožňuje vykonávať prácu kedykoľvek a kdekoľvek, ale zároveň viedla k predlžovaniu pracovného času a stieraniu hraníc medzi pracovným a voľným časom, čo je neprijateľné. „Právo odpojiť sa“ a vypnúť mimo pracovného času sa musí stať prirodzeným právom pre všetkých pracovníkov v EÚ vrátane Slovenska.


Martin Hojsík (Progresívne Slovensko)

Ako hodnotíte stratégiu EÚ pri nákupe vakcín a očkovaní proti covidu-19? Považujete spoločný postup na európskej úrovni za dobré riešenie?

Spoločný postup pri nákupe vakcín je najlepšie a dokonca jediné dobré riešenie pre Slovensko.

Vďaka spoločnému nákupu krajín EÚ už máme vakcíny na Slovensku a očkovanie, hoci pomalšie, ako by sme chceli, prebieha. Také šťastie veľa krajín nemá. Stačí sa pozrieť na susednú Ukrajinu, ktorej sa ešte žiadne vakcíny nepodarilo získať. Skúste si predstaviť, ako by vyzeral samostatný postup päťmiliónového Slovenska v globálnej konkurencii, a máte jasnú odpoveď na svoju otázku.

To však neznamená, že neexistuje šanca na zlepšenie súčasného stavu. Kľúčovým slovom je transparentnosť. Tá doposiaľ spoločnému postupu chýbala. Spoločne s kolegami a kolegyňami z liberálnej frakcie tlačíme na Európsku komisiu, aby umožnila verejnosti sledovať a kontrolovať celý proces.

Súčasne presadzujeme lepšie vymáhanie podpísaných kontraktov. Aj tak dosiahneme zmenu k lepšiemu.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Obmedzovanie práv žien v Poľsku. Konzervatívna pravicová vláda pod taktovkou Jaroslawa Kaczynského presadila takmer absolútny zákaz interrupcií. Namiesto boja proti pandémii sa poľskí konzervatívci sústreďujú na presadzovanie svojej stredovekej agendy. A to v situácii, keď bola poľská legislatíva už pred zmenou jednou z najmenej liberálnych v celej Európe.

Inšpiráciu z Poľska môžeme sledovať, žiaľ, aj u nás doma. Konzervatívni poslanci a poslankyne z OĽaNO pravidelne pretláčajú parlamentom svoju ideologickú agendu, zrejme dúfajúc, že si to počas pandémie nikto nevšimne.

Čo v skutočnosti potrebujeme, je podpora žien. Tie sú hrdinkami súčasnej pandémie. Lekárky, ošetrovateľky, vedkyne, ktoré nám každý deň pomáhajú zvládať ťažkú situáciu. A to aj napriek tomu, že ich stále platíme menej ako ich mužských kolegov. Musíme spraviť všetko pre to, aby sa ich postavenie a situácia zlepšili.


Eugen Jurzyca (SaS)

Ako hodnotíte stratégiu EÚ pri nákupe vakcín a očkovaní proti covidu-19? Považujete spoločný postup na európskej úrovni za dobré riešenie?

Spoločný postup môže byť dobrým riešením, realizácia v Európskej únii však má rezervy. Aj v USA a vo Veľkej Británii sú vakcíny obstarávané na „federálnej“ úrovni, ale očkujú oveľa rýchlejšie a vakcíny mali schválené skôr.

Ak sa rokovanie o dodávkach vakcín urobí dobre, môžu sa spoločným nákupom dosiahnuť lepšie podmienky pre všetkých. Aj pre výrobcov.

Ale myslím si, že zmluvy mali byť transparentné, tak ako je to u nás od Radičovej vlády. Podľa mňa by z nich boli vidno minimálne dve riziká. Po prvé to, že mimoriadne nízke ceny oproti iným veľkým odberateľom môžu v prípade núdze spôsobiť zníženie dodávok práve pre EÚ (pri vakcínach cena naozaj nie je prioritou), a po druhé to, že v dobrej zmluve by nemali chýbať sankcie za jej porušenie.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

V rámci vakcinácie je dôležité vypracovať čo najefektívnejší systém prihlasovania sa, pri ktorom by nemuseli všetci neustále striehnuť, kedy sa budú môcť prihlásiť.

Mohlo by to fungovať približne tak, že by sa všetci záujemcovia o očkovanie mohli prihlásiť hneď. Vyplnili by aj údaje potrebné na zaradenie do preferovaných kategórií, napríklad vek, zdravotnícka práca v prvej línii, ochota dostaviť sa na určené miesto do hodiny a podobne.

Človek by to urobil raz a už by len čakal na oznámenie termínu a miesta vakcinácie. Štát by vedel, koľko ľudí sa naozaj na vakcináciu hlási a či má napríklad zintenzívniť kampaň alebo, naopak, zháňať ďalšie vakcíny.

Náhradníci za tých, ktorí sa nedostavili, by sa nemuseli zháňať osobitne cez papierové zoznamy. Podobne je to aj v Dánsku, ktoré patrí medzi najúspešnejšie štáty EÚ v podiele zaočkovaných osôb.


Miriam Lexmann (KDH)

Ako hodnotíte stratégiu EÚ pri nákupe vakcín a očkovaní proti covidu-19? Považujete spoločný postup na európskej úrovni za dobré riešenie?

Pri veľkosti a ekonomickej sile krajiny, ako je Slovensko, je spoločný postup nákupu vakcín a príslušnej výbavy jednoznačne výhodnejší. Znižuje nám cenu a zabezpečí väčšie dodávky, ako keby sme zostali na svetovom trhu ako samostatný hráč. Tento spoločný postup však má rezervy. Dodnes nevieme, prečo neboli dostatočne odkomunikované počty a presné termíny dodávok, respektíve problémy, ktoré s dodávkami nastali.

S ohľadom na bujnejúcu dezinformačnú scénu nepovažujem za správne, že jednotlivé zmluvy medzi EÚ a farmaceutickými firmami nie sú dostatočne transparentné. Takisto je nesmierne dôležité, aby EÚ a hlavne Komisia dokázali predvídať problémy a výzvy spoločného postupu, aby sme ich nemuseli riešiť ex post, ako to bolo v prípade sekundárneho trhu s vakcínami.

Okrem koordinácie nákupu vakcín je kľúčové, aby sme sa koordinovane sústredili na zdokonaľovanie liečby a prevencie, respektíve udržiavanie nízkeho reprodukčného čísla. Čím vyššie je toto číslo, tým väčšie je riziko mutácie vírusu, pričom sa znižuje aj účinnosť vakcín.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Vláda SR o historicky nebývalej pomoci z Európskej únie v podobe fondu obnovy nekomunikuje s verejnosťou dostatočne. Z môjho prieskumu vyplynulo, že až dve tretiny Slovákov ani približne nevedia, čo fond obnovy prináša. Verím, že vzhľadom na nebývalú závažnosť rodiaceho sa plánu obnovy, ktorý bude mať dosah na ďalšie generácie, neodkladne dôjde k adekvátnej informovanosti a osvete občanov SR v tejto oblasti.

Momentálne máme na to druhú šancu, keďže Európska komisia vládu vyzvala, aby urobila v pláne obnovy zmeny. Verím, že túto možnosť využijeme. Ide totiž o bezprecedentnú príležitosť, ktorá môže správnymi rozhodnutiami postaviť Slovensko na nohy alebo, naopak, na dlhé roky ho neefektívne zadlžiť.


Peter Pollák (OĽaNO)

Ako hodnotíte stratégiu EÚ pri nákupe vakcín a očkovaní proti covidu-19? Považujete spoločný postup na európskej úrovni za dobré riešenie?

Máme spoločný trh, spoločné hranice, ale aj pandémia covidu-19 nás zastihla všetkých rovnako, preto sa osobne nazdávam, že jediným dobrým postupom je práve ten náš – spoločný. Vďaka nemu sa nám darí nakupovať vakcíny efektívnejšie, rýchlejšie a verím, že aj lacnejšie. Slovensko samo osebe by v porovnaní so svetovými lídrami nemalo konkurenčnú výhodu.

Celý princíp obstarania vakcín EÚ je postavený na princípoch solidarity a proporcionality. Vďaka Európskej komisii sa podarilo vyrokovať vakcíny pre Slovensko, ktoré – ak by do obstarania išlo samostatne – by s veľkou pravdepodobnosťou nedokázalo v konkurencii bohatých štátov vyrokovať to, čo máme teraz.

Rozumiem, že mnohí ľudia na Slovensku – mňa nevynímajúc – sú znepokojení nedostatkom dodávok pre obyvateľov EÚ, a to aj napriek kontraktu, ktorý Európska komisia uzavrela. Zároveň som presvedčený, že Komisia je v akomkoľvek spore o dodávky vakcín či ich obstaraní oveľa silnejšia ako samostatné Slovensko.

Znížený počet vakcín pre Úniu reálne znamená, že ich počet sa znížil nielen pre Slovákov, ale aj pre Nemcov či Francúzov. Prezieravo sme pred pár mesiacmi zriadili Európsku liekovú agentúru, v ktorej sa každý výrobca vakcín musí pred vstupom na európsky trh zaregistrovať. V rámci celkového procesu registrácie podlieha každá očkovacia látka kontrole, prejde len tá, ktorá splní prísne normy.

Som rád, že sa o túto registráciu uchádza aj ruská firma s vakcínou Sputnik. Ak touto registráciou prejde, som presvedčený, že bude k dispozícii pre všetkých Európanov rovnako ako ostatné vakcíny.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Aktuálne sa venujem téme, ktorá bude aj na budúcotýždňovej plenárnej schôdzi o sociálnych médiách: slobode slova a demokracii. Pred pár týždňami sme boli svedkami toho, keď sociálne siete zablokovali účet bývalého amerického prezidenta pre šírenie nenávisti a klamstiev.

Je potrebné, aby sa obsah na sociálnych sieťach neobmedzoval na základe samoregulácie, ale legislatívy, ktorá označí nepravdivé informácie a zabráni ich šíreniu, respektíve presne určí, za akých podmienok sa účet zablokuje, prípadne zruší.

Koronakríza ukázala, akí sme slabí v boji proti klamstvám, hoaxom a dezinformáciám, ako aj v boji proti nenávisti, extrémizmu, agresii, osočovaniu a útokom.

Každý z nás slobodne zmýšľajúcich má doslova husiu kožu pri slove regulácia. Vážime si demokraciu. Nie som v žiadnom prípade za reguláciu slobody médií, musíme však byť za reguláciu šírenia klamstiev, nenávisti, extrémizmu a dezinformácií.

Šírenie hoaxov počas koronakrízy malo reálne dôsledky na zdravie a životy ľudí v celej Európe. Nájsť spôsoby označovania nepravdivých informácií, zabrániť ich šíreniu, zabezpečiť formy kontroly obsahu médií tak, aby sme ochránili práva občanov, považujem za jednu z najväčších výziev Únie v najbližšom období.


Michal Šimečka (Progresívne Slovensko)

Ako hodnotíte stratégiu EÚ pri nákupe vakcín a očkovaní proti covidu-19? Považujete spoločný postup na európskej úrovni za dobré riešenie?

Spoločný postup je bezpochyby dobré riešenie pre Slovensko. Európska únia vo svojej stratégii kládla dôraz na cenu, výhodnosť, bezpečnosť, široké portfólio vakcín, ale aj maximálnu právnu ochranu v prípade komplikácií s očkovaním. To sa do veľkej miery podarilo vyrokovať – ale na úkor rýchlosti, čo sa dnes javí ako problematická a chybná stratégia.

Je úplne legitímne požadovať od Európskej komisie vysvetlenia, ako sme sa ocitli v situácii, že iné štáty, hoci nemajú také výhodné zmluvy s výrobcami, sú dnes v očkovaní popredu.

Rovnako však platí, že pre Slovensko je spoločné obstarávanie EÚ – bez ohľadu na aktuálne problémy – veľmi výhodné. Veľké štáty ako Nemecko by si na vlastnú päsť pravdepodobne dokázali obstarať vakcíny podobne rýchlo ako Izrael. Slovensko by sa však v celosvetovej konkurencii presadzovalo ťažko.

A ignorovať žiaľ nemôžeme ani fakt, že vláda Igora Matoviča má problém manažovať aj menej komplikované aspekty koronakrízy, ako je obstarávanie na neprehľadnom globálnom trhu s vakcínami.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Európska komisia nedávno ukončila sedemročné rokovania o investičnej dohode s Čínou, ktorá je podľa tamojších úradov najväčšia, akú kedy s inou veľmocou podpísali. Dohoda je však rovným dielom historická a kontroverzná. Na jednej strane môže podľa Angely Merkelovej EÚ začať s Čínou rokovať z pozície rovnocenného partnera, a nie ako dvojča USA, no podľa jej kritikov by vážne poškodila povesť EÚ ako ochrancu demokratických hodnôt a ľudských práv.

O tom, že EÚ musí s Čínou rozvíjať vzájomný obchod a dialóg, niet pochýb. Nielenže to prospieva našej ekonomike, ale poskytuje nám to aj páky na vynucovanie ľudských práv a environmentálnych štandardov. Ale jej načasovanie je najhoršie možné – len minulý rok Čína násilne potlačila prodemokratické demonštrácie v Hongkongu a naďalej presúva celé ujgurské dediny do pochybných „prevýchovných táborov“, čo sa dá sotva nazvať inak ako etnické čistky. Okrem symbolickej roviny je to problém aj v tej praktickej – ak Čína uvidí, že EÚ nemá motiváciu a silu vynucovať svoje hodnoty, je vysoko pravdepodobné, že niektoré záväzky vyplývajúce z dohody jednoducho odignoruje.

Bez ratifikácie v Európskom parlamente dohoda nemôže vstúpiť do platnosti, a tak nás čaká zložité rozhodovanie. Ja osobne som v tejto chvíli naklonený dohodu nepodporiť – obávam sa, že EÚ takto rešpekt potrebný na presadzovanie svojich hodnôt a záujmov na medzinárodnej scéne nezíska.


Ivan Štefanec (KDH)

Ako hodnotíte stratégiu EÚ pri nákupe vakcín a očkovaní proti covidu-19? Považujete spoločný postup na európskej úrovni za dobré riešenie?

Spoločné kontrahovanie a nákup vakcín považujem za veľký úspech a praktické vyjadrenie solidarity medzi členskými štátmi. Vakcíny sa nám podarilo nakúpiť lacnejšie ako napríklad Spojeným štátom. Verím, že k už schváleným značkám čoskoro pribudnú aj ďalšie.

Mrzí ma však, že tempo dodávok a očkovania je zatiaľ veľmi pomalé. Aj zo svojej pozície v Európskom parlamente sa budem pýtať, či bolo zo strany farmaceutických spoločností splnené všetko, čo bolo dohodnuté.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Niekoľko veľkých spoločností v Bratislave ohlásilo hromadné prepúšťanie. Dôvodom sú najmä úsporné opatrenia, aj zo strany ich klientov. Kríza sa už teda začína prelievať z primárnych do sekundárnych oblastí ekonomiky a to je veľmi zlé znamenie. Musíme veľmi rýchlo dosiahnuť návrat do normálneho stavu a to sa nám môže podariť len cez skoré a masívne preočkovanie.


Michal Wiezik (Spolu)

Ako hodnotíte stratégiu EÚ pri nákupe vakcín a očkovaní proti covidu-19? Považujete spoločný postup na európskej úrovni za dobré riešenie?

Je zrejmé, že vakcinácia neprebieha hladko. EÚ dobehli predchádzajúce rokovacie úspechy. Vakcíny sa podarilo vyrokovať za cenu a v množstve, ako by sa jednotlivým členským štátom nepodarilo. No štáty s vyššou cenou dospeli k uzavretiu zmlúv rýchlejšie, ich objednávky sú vybavované skôr.

Vidíme, že Spojené kráľovstvo či Izrael majú momentálne za viac peňazí viac muziky. Z krátkodobého hľadiska sa teda stratégia EÚ javí ako suboptimálna a potenciálne nebezpečná, a to aj z hľadiska politického. Nenaplnenie očakávaní nahráva euroskepticizmu, vážne oslabuje pozíciu predsedníčky Komisie a dokonca núti samotnú Európu ku kvázi „protieurópskym“ krokom, ako direktívne obmedzenie vývozu vakcín.

Na druhej strane z dlhodobého hľadiska môžu prevážiť pozitíva. Očakávam, že už v druhom kvartáli sa nedostatky s výrobou a distribúciou vakcín zásadne odstránia a členské štáty budú môcť pristúpiť k masívnemu očkovaniu. Vtedy sa prejavia výhody zmlúv, cena vakcíny bude zohrávať dôležitú úlohu.

Významným parametrom bude aj miera poistenia pred nežiaducimi účinkami a váha pozitívnych príkladov – nezabúdajme, že ochota očkovať sa stále nedosahuje potrebných 70 percent populácie. Neprekvapí ma, ak scenár s vakcináciou pôjde podobnou trajektóriou ako opatrenia ÉU v prvej vlne pandémie. Aj vtedy počiatočné škrípanie bolo ouvertúrou následnej konsolidovanej odozvy, ktorej súčasťou bol aj úspešný vývoj vakcíny ani nie rok po prvom prípade nákazy na európskej pôde.

Na akú tému alebo udalosť, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, by ste chceli upriamiť pozornosť?

Slovensko naplnilo záväzky vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Dopomohlo nám k tomu presnejšie stanovenie spotreby palivového dreva v domácnostiach. Ukázalo sa, že je zhruba dvanásťkrát vyššie, ako sme dlhodobo vykazovali pre Eurostat. Biomasa je zatiaľ považovaná za obnoviteľnú, výrazne sme tak zvýšili našu „zelenosť“.

Nie som z toho nadšený. Spaľovanie surového dreva, jeho dosah na lesy, kvalitu ovzdušia a ľudské zdravie či viac než podozrivá klimatická bilancia pálenia lesov mi našepkávajú, že to nie je práve najvhodnejšia forma zelenej transformácie Slovenska.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Anketa s europoslancami

Európska únia

Koronavírus

    Očkovanie proti koronavírusu

    Slovensko, Svet

    Teraz najčítanejšie