Denisa Gdovinová
Na ministerstve školstva sa rozpadáva Inštitút vzdelávacej politiky, ktorý má na starosti zbierať a analyzovať dáta o školách a deťoch a navrhovať podľa toho zmeny v školstve.
Analytici spochybnili prácu ministra Branislava Gröhlinga (SaS) a vedenia ministerstva počas pandémie – trom napokon nepredĺžili zmluvu a na protest odchádza aj ich bývalý šéf Michal Rehúš. Skončili tak štyria z deviatich analytikov.
„Je mi nesmierne ľúto, že roky budovaný kvalitný tím IVP sa rozpadá, ale bez dôvery a podpory zo strany vedenia ministerstva sa fungovať nedá,“ komentuje svoj odchod Rehúš na Facebooku.
Bývalý šéf analytikov spochybnil, ako vedenie ministerstva pristúpilo k pandémii. „Spôsob, akým súčasné vedenie ministerstva (ne)rieši vzdelávanie počas aktuálnej krízy, je škandál, a ak sa radikálnym spôsobom nezmení prístup, dôsledky pre niektoré skupiny žiakov a žiačok môžu byť fatálne,“ píše ako o jednom zo svojich dôvodov odchodu.
Ministerstvo reaguje, že sa „v zmysle zákona nevyjadruje k personálnym otázkam týkajúcim sa jednotlivcov“. V krátkej reakcii ešte ministerstvo píše, že Inštitút vzdelávacej politiky má posilnené postavenie a že mu pridelili aj zodpovednosť za prípravu využitia Fondu obnovy v oblasti vzdelávania.
Desaťtisíce detí bez učiteľa a kto o tom nechcel hovoriť
Výčitiek ministrovi Gröhlingovi a jeho vedeniu ministerstva je viac, napríklad aj v súvislosti s dosadením nového vedenia inštitútu. Nosnou témou sú deti v čase pandémie.
Rehúš napríklad upozorňuje, že ministerstvo doteraz nezverejnilo analýzu pilotného projektu využitia mobilných telefónov a SIM kariet pri online vyučovaní, ktorý mal pomôcť deťom z najchudobnejších rodín bez prístupu k internetu.
Spory medzi analytikmi a vedením ministerstva vyvrcholili už v septembri. Išlo o vyhodnotenie dotazníka, v ktorom sa ministerstvo pýtalo škôl, ako zvládli prvú vlnu pandémie – napríklad koľko detí učili online a s koľkými sa vôbec nedokázali spojiť.
Výsledky ukázali, že v čase zatvorených škôl v prvej vlne sa neučilo až 52-tisíc detí.
Analytici vtedy verejne kritizovali ministerstvo, že zdržiava zverejnenie výsledkov. Nakoniec išli čísla von až v septembri, hoci podľa analytikov mali štátu pomôcť ešte cez letné prázdniny sa pripravovať na druhú vlnu.
„Problémy a neochota sa s dotazníkom niesli prakticky od začiatku,“ komentoval to vtedy analytik Juraj Čokyna, jeden z tých, ktorým nepredĺžili zmluvu.
Čokyna naznačoval, že ministerstvo školstva sa snažilo vyhnúť nepríjemným výsledkom dotazníka. Na svojom Facebooku zverejnil aj infografiku, ktorú podľa neho analytici nemohli zverejniť pod hlavičkou inštitútu. Na infografike je zdôraznené práve to, koľko detí bolo v prvej vlne bez kontaktu s učiteľom.
Juraj Čokyna v minulosti pracoval ako reportér v Denníku N, vo vydavateľstve N Press mu vyšla kniha A okraje máš kde? o skúsenostiach po dvoch rokoch učenia detí z osád a get. Knihu ocenili aj cenou Tatra banky za umenie či ocenením Roma Spirit.
https://www.facebook.com/photo?fbid=3586308844732703&set=a.178398285523793
Analytici: Nechceli dáta, nepomohli deťom cez SIM karty
Odchádzajúci analytici tvrdia, že problémom je nezáujem vedenia ministerstva o tvorbu analýz. Rehúš tvrdí, že od nástupu ministra analytický tím opakovane zasielal analytické podklady, a to vrátane materiálov súvisiacich aj s pandémiou. „Nikdy však neprišla žiadna odpoveď, komunikácia počas prvých týždňov bola takmer nulová (neboli sme zapojení ani do prípravy programového vyhlásenia vlády),“ píše Rehúš.
Podľa analytikov si vedenie ministerstva aktívne nežiadalo analytické podklady k jednotlivým rozhodnutiam, ignorovalo tiež viaceré odporúčania analytického tímu, ktoré robili na základe dát.
Ako príklad uvádzajú pilotný projekt, v ktorom spolu s neziskovkou rozdali desiatkam detí z chudobných rodín mobilné telefóny a SIM karty s dátami zadarmo. Z pilotného projektu podľa Čokynu vyplynulo niekoľko zaujímavých postrehov. Nielen to, že dáta zadarmo pomohli deťom ku kontaktu s učiteľom, ale prišli aj s konkrétnymi odporúčaniami.
Rehúš kritizuje, že ministerstvo túto analýzu doposiaľ nezverejnilo. „Iste, naše fungovanie za žiadneho ministra, resp. ministerky nebolo jednoduché. Bolo náročné nadväzovať spoluprácu s vedením ministerstva a vecnými sekciami, často nám znemožňovali prístup do médií a zverejňovanie analýz sa z politických dôvodov neraz odkladalo. Škoda, že sa na tom nič nezmenilo ani po nástupe nového ministra,“ dodáva Rehúš.
Ministerstvo školstva ešte v máji nedotiahlo do konca zmluvy s mobilnými operátormi, ktorí boli pripravení dať deťom zadarmo 30-tisíc SIM kariet s internetovými dátami.
Spor o vedenie inštitútu a „analytici exministerky Lubyovej“
Napätie medzi vedením ministerstva a analytikmi bolo už od volieb. Podľa Rehúša vyústilo do organizačných zmien – do čela inštitútu začiatkom júla nastúpila nová riaditeľka Zuzana Baranovičová – bez otvoreného výberového konania. Bývalý riaditeľ Rehúš ostal v inštitúte ako riaditeľ odboru stratégie. „Darmo realizujeme prísne výberové konania na analytikov a analytičky, márne sa staráme o ich profesijný rozvoj a rast, keď si vedenie ministerstva môže na post riaditeľky alebo riaditeľa analytickej jednotky dosadiť v podstate koho chce,“ píše Rehúš.
Kritizuje, že k podobným zásahom do usporiadania inštitútu došlo aj po nástupe exministerky Martiny Lubyovej (SNS). Tá v roku 2018 zrušila samostatné postavenie analytikov a kvôli tomu odišiel riaditeľ Matej Šiškovič. Neskôr inštitút obnovila a do jeho čela nastúpil Rehúš.
„V rámci diskusie o organizačnej zmene sme zažili len déjà vu z čias ministerky Lubyovej – aj ona pri našom zrušení rovnako ako aktuálny generálny tajomník služobného úradu Igor Urbančík hovorila o posilňovaní analytického útvaru,“ dodáva Rehúš.
Ministerstvo sa v spore o dáta o 52-tisíc deťoch bez učiteľov medzi analytickým tímom a novou riaditeľkou jednoznačne postavilo na stranu Zuzany Baranovičovej a analytikov označilo za „analytikov exministerky Lubyovej“. Analytikov označili za „zamestnancov, ktorí tolerovali neefektívne vedenie a rozhodnutia rezortu počas minulých vlád“. „Zuzana Baranovičová bola jedinou, ktorá v minulosti otvorene hovorila o zlyhávaní vtedajšieho vedenia rezortu. Dnes sa proti nej stavajú a očierňujú ju analytici exministerky Lubyovej,“ reagovalo ministerstvo.
Bez vysvetlenia
Okrem Čokynu nepredĺžili zmluvu ešte Alexandre Ostertágovej a Matejovi Sedláčkovi. Zmluvy im vypršali 31. decembra 2020 a vedenie ministerstva im oznámilo, že ich nebudú predlžovať. Analytici boli zamestnaní cez eurofondový projekt, ktorý podporoval budovanie analytických kapacít v štátnej správe. Projekt trval od roku 2017 a oficiálne sa končil decembrom 2020, podľa Rehúša bol však predĺžený až do 30. júna 2021.
Nepredĺženie zmluvy analytikom považuje Rehúš za neprofesionálne a škodlivé. „Všetci traja sú výborní a vysoko motivovaní analytici, ktorí by v prípade profesionálne riadeného rezortu mohli byť značným prínosom pre vzdelávaciu politiku a slovenský vzdelávací systém.“
„Vedenie ministerstva nedbalo na to, že ako ich priamy nadriadený som žiadal ich zotrvanie, že daný projekt sa predĺžil do 30. 6. 2021 a že v štátnom rozpočte boli vyčlenené finančné prostriedky na analytické kapacity, ktoré boli podľa ministra financií určené aj na udržanie analytikov a analytičiek pôsobiacich vďaka eurofondom,“ píše Rehúš.
Analytici tvrdia, že nedostali oficiálne vysvetlenie, prečo im zmluvu nepredĺžili. Keďže ich pozícia bola platená z eurofondového projektu s obmedzeným trvaním, mali obavy o miesto – vedenie inštitútu ich však boli uisťovalo, že je to len formalita a že budú zamestnaní riadne.
Rehúš hovorí, že za jeho odchodom sú aj hlbšie nedorozumenia medzi nimi a novým vedením pod ministrom školstva Branislavom Gröhlingom. Analytický tím si podľa neho neporozumel ani s novou riaditeľkou Baranovičovou.
„Vzhľadom na okolnosti ich odchodu, ako aj vzhľadom na to, že sme si nedokázali vytvoriť dôveru a funkčnú spoluprácu ani s generálnou riaditeľkou IVP Baranovičovou, svoj odchod z IVP považujem za jediné možné riešenie,“ dodáva Rehúš.
Aj odchádzajúci analytici Juraj Čokyna a Matej Sedláček tvrdia, že ministerstvo školstva viaceré ich analýzy nezaujímali. Na otázku, prečo by rodičov vôbec malo zaujímať, že sa analytická jednotka rozpadá, odpovedá: „Nemá ich to prečo trápiť. Vzhľadom na to, aká je súčasná pozícia inštitútu, tak sa náš odchod odrazí minimálne,“ tvrdia.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
