Československo 1989 a Rusko 2021 – o rozdieloch a podobnostiach

Autor je britský novinár a spisovateľ

Nikto nechce byť posledným lojálnym spojencom diktátora. Ak ste v demokracii na tej strane, ktorá práve prehráva, zadržíte dych a počkáte na ďalšie voľby. Lenže keď sa kníše režim založený na zločinoch a lžiach, jeho služobníkom hrozí väzenie, exil alebo prinajmenšom verejné opovrhnutie. Čím skôr v takom prípade opustíte potápajúcu sa loď, tým lepšie.

Podobné je to aj naopak. Byť podporovateľom neúspešnej opozície v diktatúre je nákladný a riskantný biznis. Lenže byť súčasťou úspešnej ľudovej revolty znamená slávu a bohatstvo, prinajmenšom však poskytuje obraz odvahy. Hnutia odporu proti nacistickej vláde v Európe boli zväčša až do Hitlerovho pádu malé. Po ňom nabrali na veľkosti a sile.

Pri pohľade na nedeľňajšie udalosti v Rusku je preto kľúčovou otázkou načasovanie. Ak Rusi uveria, že protesty počas nadchádzajúceho víkendu budú pravdepodobne väčšie, ako boli tie z uplynulej nedele, budú ochotnejší zúčastniť sa na nich. Príslušníci zásahovej polície začnú premýšľať o budúcnosti a hľadať zámienky, aby sa dali vypísať lekárom alebo jednoducho zostali doma. A tí s politickými ambíciami začnú zvažovať, kedy nastane správny čas, aby sa prejavili.

Je príliš skoro tvrdiť, že celoštátne demonštrácie na podporu zadržaného protikorupčného aktivistu Alexeja Navaľného sa menia na nezastaviteľné cunami, ktoré zmietne vládnuci režim. Pôsobia o čosi väčšie, ako boli predchádzajúci týždeň. Lenže aj režim zosilnil svoju reakciu, ukázal odhodlanie a schopnosť poradiť si s nimi.

Počas toho, ako píšem tento článok, si jasne spomínam na svoje skúsenosti z komunistami ovládaného Československa v roku 1989. Podobne ako v dnešnom Rusku