Obvinený exsudca z Búrky uspel so sťažnosťou na Ústavnom súde. Priepustku na slobodu však nezískal

Ústavný súd zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorým zamietol žiadosť bývalého sudcu Richarda Molnára o prepustenie z väzby. Zároveň potvrdil porušenie jeho práv a priznal mu odškodnenie 3-tisíc eur, upozornil na to denník Sme.

Molnára obvinili v rámci marcovej Búrky z korupcie a obvinenia mu rozšírili aj po októbrovej Víchrici. Kľúčový svedok, bývalý sudca Vladimír Sklenka, o ňom hovoril ako o vybavovačovi, ktorého za sudcami v rámci bratislavských súdov posielal vplyvný konkurzný právnik Zoroslav Kollár. Aj ten skončil vlani na jeseň vo väzbe.

Rozhodnutie senátu Petra Molnára, Jany Laššákovej a Ľuboša Szigetiho však neznamená, že bývalý bratislavský krajský sudca ide na slobodu. Ústavných sudcov síce o to žiadal, ale v tejto časti jeho sťažnosti mu nevyhoveli. Vo väzbe teda naďalej ostáva.

Aj samotný senát Ústavného súdu konštatuje, že zrušením napadnutého rozhodnutia Najvyššieho súdu nie je žiadnym spôsobom dotknutý právny titul Molnárovej väzby. Tá mu aktuálne trvá do 11. marca.

Rozhodnutie ústavných sudcov znamená, že Najvyšší súd sa musí Molnárovou žiadosťou o prepustenie z väzby opäť zaoberať. A pri jej posudzovaní musí vychádzať z aktuálneho stavu konania.

Molnár na Ústavnom súde napadol rozhodnutie Najvyššieho súdu z júla minulého roka, ktorým mu zamietli jeho žiadosť o prepustenie z väzby.

Sťažoval sa na Klimenta

Exsudca Molnár sa sťažoval na rozhodnutie senátu Juraja Klimenta, Petra Hatalu a Petra Štifta. Jeho sťažnosť je postavená na tom, že Klimentov senát rozhodoval, hoci práve tohto sudcu Molnár namietol zo zaujatosti.

Voči rozhodnutiu sa bránil, pretože Kliment a jeho kolegovia v júli zrušili rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Petra Pulmana zo Špecializovaného trestného súdu, ktorý v polovici júna Molnárovej žiadosti o prepustenie na slobodu vyhovel. Uspokojil sa so zárukou bratislavského krajského sudcu Petra Šamka, ale aj s kauciou 60-tisíc eur od Molnárovej manželky.

Klimentov senát však povedal, že Molnár vo väzbe musí ostať. Sudca na Ústavnom súde sa sťažoval, že Kliment bol zaujatý. Namietal ho kvôli tomu, že sa verejne vyjadroval k sudcom zadržaným v Búrke a pochybnosti mal aj o jeho nezaujatosti voči sudcovi Šamkovi. Ten je známy tým, že je za portálom pravnelisty.sk.

Kriticky sa na ňom vyjadril aj k uzneseniu o začatí trestného stíhania vo veci, ktoré zatýkaniu v Búrke a Víchrici predchádzalo.

Ako ďalší argument k spochybneniu Klimentovej nestrannosti uviedol, že aj o ňom Sklenka vypovedal. Ten vyšetrovateľom tvrdil, že Kliment mal na Najvyššom súde lobovať za rozpustenie Kotlebovej ĽSNS. Klimenta tak vraj čaká vypočúvanie ako svedka a nemal by preto rozhodovať.

Kliment: Postupoval som správne

Procesný postup je taký, že o tejto Molnárovej námietke mal rozhodnúť Klimentov senát. Ak by nebol Kliment z konania vylúčený, následne mohol Molnár podať sťažnosť a rozhodoval by iný senát.

Lenže o jeho námietke Najvyšší súd vôbec nerozhodol.

Kliment sa totiž namietol sám. Urobil tak deň potom, ako poslal námietku voči nemu obvinený. O tejto Klimentovej námietke rozhodoval senát predsedníčky Aleny Šiškovej a sudcov Štefana Michalíka a Petra Príbelského.

A ten povedal, že Kliment z konania o exsudcovi Molnárovi vylúčený nie je.

Kliment je presvedčený o tom, že postupoval správne, keď sa vyhol rozhodovaniu o Molnárovej námietke.

Aj na Ústavnom súde argumentoval, že ak by sa postupovalo, ako Molnár žiada, bolo by to v rozpore so zákonom aj z ústavnoprávneho hľadiska absolútne neudržateľné.

„Nie je predsa možné, aby o tej istej otázke rozhodovali dva rozdielne senáty, ktoré by pritom mohli dospieť k dvom odlišným záverom,“ reagoval Kliment.

Pokiaľ ide o nejakú antipatiu voči Šamkovi, tak pri nej Kliment napísal, že mu je známe iba to, že je sudcom krajského súdu a prišiel s ním do kontaktu len v rámci dovolacej agendy. Na jeho adresu sa vraj vyjadril len raz v jednom rozsudku. Rozdielne právne názory a spôsob ich prezentácie nepovažuje za okolnosť vzbudzujúcu pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Pokiaľ ide o lobovanie za návrh na rozpustenie ĽSNS, tak Kliment uviedol, že jeho manželka zastupovala v konaní generálneho prokurátora. Bola totiž prvou námestníčkou pre netrestný úsek.

Vymenovaná bola v januári 2019, Najvyšší súd o návrhu na rozpustenie strany rozhodol koncom apríla 2019. Podozrenia sťažovateľa sú podľa neho preto v zrejmom rozpore s pravidlami logického úsudku.

Ústavný súd: Kliment sa namietol len „naoko“

Ústavný súd si pri posudzovaní sťažnosti všimol bežnú prax na Najvyššom súde. Je totiž zvykom, že ak účastník namietne sudcu a sudca oznámi vlastnú zaujatosť z rovnakých dôvodov, tak prednosť má rozhodovanie o oznámení sudcu.

To sa isté sa stalo aj v tomto prípade.

Lenže Ústavný súd Klimentovi navyše vyčítal, že v každom oznámení o vlastnej zaujatosti musí byť sudcovo vyjadrenie o tom, že je v danej veci z niektorého zo zákonných dôvodov zaujatý, a preto žiada, aby bol vylúčený. Kliment to neurobil.

Podľa senátu Petra Molnára je evidentné, že tento základ oznámenia o zaujatosti v Klimentovom podaní chýba. „Čo vedie Ústavný súd k záveru, že išlo o oznámenie vlastnej zaujatosti iba „naoko“ (simulovane),“ skonštatoval.

Zaužívaná prax na Najvyššom súde, aby sa najskôr rozhodlo o oznámení zaujatosti sudcu, je pritom racionálna a jej cieľom je zrýchlenie rozhodovania o väzbe. Teoreticky sa predpokladá, že ak sa sudca namietne sám, vylúči sa automaticky z rozhodovania, a o prípadnej námietke obvineného v tej istej veci sa nemusí rozhodovať ešte raz.

Problém nastáva, ak sa sudca namietne, ale jeho kolegovia ho z rozhodovania nevylúčia, ako v prípade Klimenta. Pretože Molnár už nemal toto rozhodnutie ako zvrátiť.

Postup, ktorý Najvyšší súd v tomto prípade zvolil, výrazne podľa Ústavného súdu zúžil právo obvineného na zákonného sudcu.

Klimentovmu senátu vyčítali ústavní sudcovia aj to, že z uznesenia vôbec nevyplýva, že ho Molnár namietol.

„Už samotná táto skutočnosť, úplné ignorovanie podanej námietky zaujatosti zo strany senátu 5T nesie znaky svojvôle,“ napísali ústavní sudcovia. A dospeli k záveru, že preto došlo k porušeniu práv obvineného exsudcu.

Výsledkom teda je, že sa Molnárovou námietkou voči Klimentovi musí nanovo Najvyšší súd zaoberať, a o jeho žiadosti o prepustenie z väzby nanovo rozhodnúť.

Sťažoval sa aj na dlhú poštu aj zverejnenie

Obvinený exsudca Molnár sa nesťažoval len na možnú zaujatosť sudcu, ktorý o ňom rozhodoval, ale aj na to, ako dlho sa rozhodovalo. Špecializovaný trestný súd rozhodol v polovici júna, na Najvyššom súde rozhodli v polovici júla. Uznesenie zo 14. júla mu doručili po ôsmich dňoch, 22. júla.

Podľa bývalého sudcu došlo k prieťahom v konaní. Sťažoval sa, že uznesenie mu nedoručoval priamo Najvyšší súd, ale išlo na špecializovaný súd a odtiaľ ho doručovali stranám v konaní. Ide však o bežnú prax. A ani Ústavný súd prieťahy v konaní neskonštatoval.

Rovnako sa sťažuje na to, že súd uznesenie sprístupnil Denníku N skôr, ako ho dostal on sám. Sťažuje sa v tejto súvislosti na porušenie svojich práv.

Ak na jednej strane Najvyšší súd potvrdí kolúznu väzbu, ktorá je založená na obavách z možného marenia vyšetrovania a ovplyvňovania svedkov, a na druhej zverejní celé svoje uznesenie, tak sa podľa Molnára dopúšťa marenia účelu trestného konania, porušenia jeho práva na spravodlivý proces, na súdnu ochranu aj na obhajobu.

„Je celkom jednoznačné, že namietané pochybenie spočívajúce v predčasnom medializovaní obsahu uznesenia Najvyššieho súdu nemohlo mať ani ten najmenší vplyv na vecnú správnosť či nesprávnosť uznesenia, ale ani na ústavnosť a zákonnosť postupu najvyššieho súdu, ktorý prijatiu predmetného uznesenia predchádzal,“ skonštatoval v tejto súvislosti Ústavný súd.

Z jeho rozhodnutia je tiež zrejmé, že to nie je po prvý raz, čo posudzoval Molnárove argumenty. Už totiž prijal na ďalšie konanie aj jeho ďalšiu sťažnosť, a to proti aktuálnemu rozhodnutiu, ktorým ostáva vo väzbe.

Ústavný súd tiež informoval, že sa bude zaoberať aj sťažnosťou bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Aj on namieta rozhodnutie, ktorým skončil vo väzbe.