Denník N

Celkom obyčajné príbehy izolovanej doby

Mám strach. Bojím sa tak, že mi zviera vnútornosti a zle sa mi dýcha. Je koniec januára 2020 a ja sedím v malom barcelonskom byte na peľasti postele a rukou hladím po čele svoju dcéru Grétku. Je horúca a ťažko dýcha. Chvíľku pokojne, no potom sa divoko rozkašle. Suchý, dusivý kašeľ, ktorý akoby sa nemal nikdy zastaviť. Nie, nie je to korona. Že to nie je korona? presviedčam sa v duchu. Vedľa pokojne spí starší Hugo, no aj to sa o dva dni zmení.

„Geško, pospi si, je to len obyčajný kašeľ,“ chlácholí ma Táňa. Vždy mi dokázala pomôcť, aj teraz sa upokojujem, no obavy a strach vo mne naďalej hlodajú…

O štvrť roka neskôr začínam pracovať na tejto knihe. Robím si zoznam ľudí, ktorých príbehy môžu byť aj príbehmi týchto čias. Čias pandémie. Postupne ich začínam oslovovať. Najskôr s trémou a obavami. Sám mám už rečí o korone, pandémii, karanténe či (ne)možnostiach stretnutí plné zuby. Je mi blbé pripomínať to všetko iným a ešte ich prosiť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie