Denník N

Robinzon zo Sečoviec: lockdown Joža Kratochvílu na ostrove obklopenom oceánom civilizácie (reportáž)

Jožo Kratochvíla, robinzon zo Sečoviec. Foto N – Andrej Bán
Jožo Kratochvíla, robinzon zo Sečoviec. Foto N – Andrej Bán

Spáva aj v zime vonku. Inak si pochvaľuje, že má v drevenej chyži s ohniskom teplučko, iba mínus dvadsať. V susednej stavbe na tejto samote s ním žijú aj jeho žena a dvaja synovia, ktorí sa učia na diaľku cez notebooky.

Nevieme, ako presne vyzeral Džingischán, veľa jeho fotografií sa nezachovalo, no ak by vás niekto presviedčal, že takto, uveríte. Pri kapure na telefón (v preklade z východniarčiny: bráne na diaľkové ovládanie), ktorú tu osadil sused, chovateľ koní, ma Jožo víta so špicatou kožušinovou papachou na hlave. Nevideli sme sa roky.

Excentrický, svojrázny, jurodivý. Alebo žijúci prírode blízkym spôsobom. Jožo Kratochvíla.

Spoznal som ho v roku 1998 v horehronskej Sihle na workshope poeticky nazvanom Komunikácia s koňom. Viedol ho istý Wanata z Rakovníka v západných Čechách. Mnohí zo štyridsiatich účastníkov azda prvýkrát v živote počuli výrazy ako odcitlivovanie koňa, hry s koňom, masáž koňa.

Pred deviatimi rokmi sme spoločne s Tomášom Bužekom z Brány v trojici robili hlinené omietky v Zaježovej.

Jožo Kratochvíla, robinzon zo Sečoviec. Foto N – Andrej Bán

Foto N – Andrej Bán

Mám teplučko, mínus dvadsať

Len aby ste si urobili predstavu. Za ostatné štyri roky spal Jožo vnútri iba posledné dva týždne. Úprimne? Ani vnútri to nie je bohvieaké terno.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie