Keď barmanky predbehnú štát
Čím viac je o prípade z Lužianok známe, tým viac z neho trčí únik dôverných informácií.
Na pozemkoch pod Jaguarom vyrástla nová burina. Dnes je jasné, že výkupcovia neboli ani náhodou žiadni start-upisti, čo by si vyberali pozemky podľa správ z novín ako akcie na burze. Takí by sa nevolali Poľnohospodárska pôda, nehovorili by majiteľom pôdy, že sú štátnym podnikom, ani by im nemávali pred očami správami, že Jaguar nepríde, pretože to by ani sami nič nekupovali.
Nemohli by mať presné zoznamy parciel a vlastníkov a nedokázali by to tak dobre načasovať. A navyše, nemali by pozemky aj pod ďalšou štátnou investíciou (diaľničný obchvat v okolí Bratislavy).
Keby bola skutková podstata trestného činu zneužitia informácií v obchodnom styku čašou, v okolí Nitry by pretekala naplnenosťou. To môžeme povedať s väčšou istotou, než majú predstavitelia štátu, keď sľubujú, že špekulácie zastavia a nastolia spravodlivosť.
Už od čias Duckého zmeniek vieme, že súdy na zmluvách zaujíma viac pečiatka a podpis než motívy kupujúcich a predávajúcich, nech sú aj podvodné na prvý pohľad.
Ale nekazme optimistom náladu a pripusťme, že sa nakoniec nejako podarí, aby vlastníci pôdy dostali, čo im patrí. Aj tak by to bola len polovica happyendu.
Druhá polovica je na polícii a vláde. Vyšetrovatelia nech hľadajú škodnú a vláda nech upratuje. Môže začať ešte skôr, než skončia svoju prácu policajti. Napríklad tým, že bude presvedčivejšie obhajovať – alebo aj neobhajovať – ministerského úradníka blízkeho lužianskemu špekulantovi. Vyhlásiť, že nepracoval na oddelení, ktoré „vedelo“, mohlo stačiť tak včera. Zvlášť, keď dnes už sú narysované úsečky medzi ním, barmankou a Poľnohospodárskou pôdou.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
