Každé druhé dieťa sa bojí o svoju budúcnosť. Rodičia sú proti opakovaniu ročníka, pozdáva sa im doučovanie (prieskum)

• Veľká väčšina rodičov má pre diaľkové vzdelávanie obavy o budúcnosť svojich detí.
• Obávajú sa tiež, že ich deti zaostanú v dôležitých predmetoch či v komunikácii s inými.
• Aj deti hovoria, že učiť sa na diaľku je horšie ako v škole.

Možno už od pondelka by sa mohli vrátiť do škôl žiaci prvého stupňa a maturanti a s nimi aj škôlkari. Definitívne rozhodnutie oznámi vláda v stredu.

Otázne zostáva, kedy sa do škôl budú môcť vrátiť žiaci druhého stupňa, ktorí sú doma už od októbra. A aký plán má štát na dobehnutie zameškaného.

Čo má byť teda plán?

Veľká väčšina rodičov je proti tomu, aby museli ich deti po pandémii opakovať celý ročník, nepozdáva sa im ani nápad skracovať letné prázdniny či predĺženie vyučovacieho týždňa o sobotu.

Prieskum medzi päťsto rodičmi s prístupom na internet ukázal aj inú dôležitú vec – nálady ich detí. Polovica zapojených školákov z druhého stupňa povedala, že majú obavy o svoju budúcnosť.

Prieskum urobila agentúra Focus pre mimoparlamentnú stranu Spolu na vzorke päťsto rodičov a ich detí na druhom stupni základných škôl – odpovedali rodiny s prístupom na internet počas piatich dní na konci januára 2021.

Anulovanie ročníka sa spomína ako jedna z možností, ako môžu deti dobehnúť to, čo sa pre zatvorené školy nenaučili. Hneď na úvod treba povedať, že minister školstva Branislav Gröhling (SaS) takú možnosť zamieta a aj mnohí experti hovoria, že to nie je dobré riešenie.

Takúto možnosť nechce 73 percent rodičov. Skôr by si vedeli predstaviť, keby si žiaci mohli ročník zopakovať dobrovoľne. Veľká väčšina rodičov nesúhlasí ani so skracovaním letných prázdnin či s povinnou letnou školou, svoje deti nechcú posielať do školy ani v sobotu.

Slovensko musí pripraviť zrozumiteľný plán, ako kompenzovať zameškané učivo po tom, čo sa deti vrátia do školy, hovorí Juraj Hipš, predseda strany Spolu a expert na vzdelávanie. Treba podľa neho hľadať s rodičmi aj so školami dohodu, aký spôsob doučovania by bol pre deti najlepší. „Je dôležité, aby sme mali plán pripravený už teraz,“ tvrdí Hipš.

Aj keď rodičia nechcú prísne dobiehanie učiva, uvedomujú si, že zatvorené školy sú problém. Až pre 77 percent rodičov je to dôvod na obavy o budúcnosť ich detí.

S najväčšou podporou sa stretol nápad, aby mali deti povinné doučovanie počas vyučovacieho týždňa. Ale tak, aby bolo šité na mieru dieťaťa. S tým súhlasilo 64 percent oslovených rodičov. Rodičia by si ešte vedeli predstaviť jedno riešenie, a to skrátenie jarných či veľkonočných prázdnin.

Obavy má každé druhé dieťa

Až dvaja z troch rodičov sa obávajú o budúcnosť svojich detí.

Rovnaké otázky ako rodičom položili aj žiakom. Pochopiteľne, deti sú vo výraznej miere proti opakovaniu ročníka, skracovaniu prázdnin či proti škole v sobotu – to sa dalo čakať. Dôležitý výsledok z odpovedí detí je však miera ich obáv o vlastnú budúcnosť.

Prieskum ukázal, že obavy má každé druhé oslovené dieťa.

Dôvodom môže byť aj to, že pre starších žiakov sa zatiaľ nečrtá reálny termín, keď by mohli už pravidelne a bezpečne chodiť do školy.

Deti na prvom stupni sú doma celý mesiac, starší žiaci už majú za sebou tri mesiace učenia na diaľku – v škole neboli od októbra. Zle sú na tom aj stredoškoláci, ktorí boli od marca v škole iba jeden a pol mesiaca. „Slovensko je jedna z mála krajín, ktorá v minulom roku zatvárala školy ako prvé,“ kritizuje Hipš.

Len 16 percent rodičov problémy nečaká

Rodičia jednoznačne tvrdia, že na diaľku sa naučia menej ako priamo v škole. Myslí si to až 76 percent rodičov a hovorí to aj 58 percent detí. Keďže v prieskume odpovedali rodiny s prístupom na internet, dá sa predpokladať, že väčšina z nich má aj online hodiny. Ani tie podľa nich nenahradia vyučovanie v škole.

Juraj Hipš pripomína, že na Slovensku sú ďalšie desaťtisíce detí, ktoré nemajú prístup k žiadnej online výučbe. „A tento mesiac nemajú žiadny prístup k vzdelávaniu.“

Rodičia sa obávajú, že deťom budú chýbať znalosti v konkrétnych predmetoch. Takmer polovica oslovených rodičov má tieto obavy v kľúčových predmetoch, ako je matematika a slovenčina. Viac ako tretina rodičov sa bojí, že ich dieťa bude mať problémy vo všetkých predmetoch.

Len 16 percent rodičov nemá žiadne obavy zo zatvorených škôl a ani u svojho dieťaťa neočakáva problémy.

Rodičia však majú obavy aj o „soft skills“ svojich detí – teda zručnosti ako komunikácia so spolužiakmi alebo práca v tíme. Každý tretí oslovený rodič sa obáva, že dieťa bude mať problémy komunikovať s inými ľuďmi v dôsledku toho, že je tak dlho zavreté doma.

Podobný počet rodičov má zase strach, že dieťa bude mať problém spolupracovať so spolužiakmi alebo bude menej schopné riešiť problémy. Každý štvrtý rodič sa obáva, že dieťa bude vinou zatvorených škôl menej samostatné.

„Získavať tieto životné zručnosti cez dištančné vzdelávanie je ešte náročnejšie ako získavať vedomosti,“ tvrdí Hipš. Podľa neho má slovenské školstvo veľký problém s rozvíjaním týchto zručností aj mimo pandémie a teraz sa iba zvýraznil.

Slovensko rozdelené na polovicu

Školy však musia prijať opatrenia nielen na to, aby žiaci dobehli učivo, ale aj aby vyrovnávali rozdiely medzi žiakmi. Tí boli počas zatvorených škôl celkom odkázaní na rodinné prostredie – preto môžu deti z chudobných rodín výrazne zaostať za deťmi, ktoré sa narodili do lepšieho prostredia. „Potrebujeme robiť opatrenia na to, aby sa vyrovnali šance vo vzdelávaní pre všetky deti, inak si zarábame na obrovský problém,“ dodáva Hipš.

Strana Spolu sa bližšie pozrela na okresy, v ktorých bol vysoký počet detí bez online vzdelávania, a porovnala to s mierou nezamestnanosti v okrese. Dve mapy sa prekrývajú v hladových dolinách – v okresoch na juhu a východe Slovenska.

Ide napríklad o okresy Rimavská Sobota, Svidník či Medzilaborce, kde dosahuje nezamestnanosť 17 až 20 percent ľudí. Práve v týchto okresoch je zároveň najväčší počet detí bez prístupu k online výučbe. „Ak spojíme vysokú nezamestnanosť v regióne a nemožnosť detí vzdelávať sa, tak v týchto regiónoch nás v budúcnosti nečaká nič dobré,“ komentuje Hipš.

Čísla o online vzdelávaní detí však pochádzajú z prvej polovice roka 2020 – mapovali, ako sa deti učili od marca do júna. Novšie dáta zatiaľ ministerstvo školstva nemá, ale minister školstva Branislav Gröhling sľubuje, že ďalšie čísla bude zbierať v marci. Pripravuje nový dotazník, ktorý rozošle školám podobne ako v lete. Dáta by chceli zverejniť v júni.

Líder Spolu ministrovi školstva ponúkol, že mu pomôže s opatreniami, aby sa školy lepšie vyrovnali s následkami pandémie. Podľa Hipša by sa mali zamerať na vzdelávanie učiteľov, takisto by sa mal desaťtisícom umožniť prístup na internet.