Denník N

Logo Odkaz MMŠOdkaz MMŠ: O cene ľudského života v pandémii

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V mnohých rodinách sa vytvorilo silnejšie puto medzi generáciami, pandémia tak dala mnohým ľuďom príležitosť uvedomiť si silu rodinných vzťahov.

Ako vypočítať cenu života? Sú z tohto pohľadu starí ľudia menej cenní ako mladí? Ako sa s touto otázkou vyrovnať v čase pandémie, ktorá ohrozuje najmä starých ľudí? Profesor literatúry a autor mnohých kníh Alan Jacobs napísal osobnú polemiku s ekonomickým pohľadom na cenu človeka, ktorým sa preslávil bioetik Ezekiel Emanuel (obaja muži majú dnes vyše 60 rokov) v roku 2014, keď okrem iného napísal, že život po sedemdesiatpäťke už má len zriedkavo nejakú cenu a že investícia do jeho predlžovania sa spoločnosti nevypláca.

Ešte radikálnejší pohľad má britský patológ John Lee, ktorý tvrdí, že hoci je nepríjemné si to priznať, liečba mladého človeka na covid-19 má z ekonomického aj ľudského pohľadu prednosť pred liečbou starého, lebo mladý človek má pred sebou možno ešte 60 rokov aktívneho života, kým starý nanajvýš zopár. „Žiadny rozumný človek nemôže nesúhlasiť s tým, že spoločnosť musí vyhodnocovať straty, ktoré sa dotknú všetkých,“ píše v súvislosti s drahou liečbou starých ľudí.

Jacobs súhlasí, že Emanuel aj Lee majú pravdu, ak počítajú cenu ľudského života podľa merateľných kritérií, ako je napríklad aktivita, najmä profesionálna. Cenné roky života sú podľa Leeho tie, ktoré strávime v produktívnom veku, a je len málo takých, ktorí by boli aktívni po dosiahnutí veku 75 rokov, lebo spravidla strácajú kreativitu a prestávajú sa angažovať. Možno sa vedia „zabávať“, ale to podľa Leeho nie je „zmysluplný život“.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Logo Odkaz MMŠOdkaz MMŠ

    Martin M. Šimečka vyberá zaujímavé texty zo svetových médií.

    Komentáre

    Teraz najčítanejšie