Je to katastrofa, hladujeme – ako pandémia zasiahla prefeminizovaný odevný priemysel
Nadnárodné odevné firmy zrušili počas pandémie objednávky v hodnote 16 miliárd dolárov. Doplatili na to ich dodávatelia a ešte viac ich zamestnankyne a zamestnanci.
Osemdesiat percent zamestnankýň a zamestnancov prevažne ázijských odevných fabrík, ktoré dodávajú tovar pre veľké svetové značky, v tomto období hladuje. Štvrtina ide spať hladná každý deň. Deje sa to aj tým, ktorým sa podarilo udržať si prácu v sektore ťažko postihnutom epidemiologickými opatreniami. Veľkú väčšinu, odhadom 80 percent ľudí zamestnaných v odevných fabrikách, tvoria ženy a dievčatá. Celosvetovo ich je niekoľko desiatok miliónov.
To, že za novými kolekciami rýchlej módy, ale aj prestížnejších značiek, je denné zdieranie hlavne žien často pracujúcich v pomeroch pripomínajúcich pracovné prostredie z čias priemyselnej revolúcie, nie je žiadna novinka. A doteraz na tom len málo zmenili rôzne kampane (hoci, vďaka aj za ne) a uvedomelosť časti verejnosti, ktorá sa snaží nakupovať eticky.
Pandémia koronavírusu má navyše potenciál zvrátiť akýkoľvek pokrok v tejto oblasti. Už teraz je evidentné, že na mnohých miestach sa situácia prudko zhoršuje. Ukazuje to aj prieskum ľudskoprávnej organizácie zameranej na práva robotníkov Worker Rights Consortium (WRC), z ktorého sme citovali na začiatku tohto textu. Vznikol na základe rozhovorov so zamestnankyňami a zamestnancami v Mjanmarsku, Indii, Indonézii, Lesothe, na Haiti, v Salvadore, Kambodži a Bangladéši.
Ten istý príbeh
Opisovali, ako im krátia mzdy, často až o dvadsať percent, čo je pre nich zdrvujúce, ako im dlhujú výplaty už od jari, čo sa vyšplhalo do stoviek eur, ako ich
