Musíme dávať najavo, že naša mentálna imunita je silná, vraví maďarský spisovateľ Krusovszky

Napísal úspešný román o súčasnom Maďarsku, pre ktorý ho jedna strana vyhlásila za vlastizradcu a druhá za slabocha.

Dénes Krusovszky je jedným z popredných predstaviteľov súčasnej mladej maďarskej literatúry, ktorého však verejnoprávne médiá pre jeho kritické názory na vládu ignorujú. V rozhovore, ktorý vznikol pre projekt Denníka N Pozsonyi podcast, sme sa ho pýtali:

• ako spracovali maďarskí spisovatelia obdobie orbánizmu;
• aký to je pocit, keď je maďarská kultúra teraz v zahraničí známa najmä pre kontroverzné vyjadrenia politikov;
• či Orbánova vláda ohrozuje nezávislosť vydavateľskej scény.

Napísali ste román o súčasnom Maďarsku, ktorý mal pozitívny ohlas medzi čitateľmi a kritikmi, ale hovoríte, že pre jednu stranu bol príliš kritický a pre druhú príliš slabý. Ako doteraz spracovali maďarskí spisovatelia príbeh posledných desiatich rokov krajiny, odkedy je pri moci Orbánova vláda?

V tejto oblasti máme nedostatky. V súčasnej maďarskej próze je veľa možností a máme aj veľa nových hlasov. Na druhej strane však synchronicita nie je veľmi silná. Voči americkým románom som vždy cítil závisť, lebo v nich je spoločenská prítomnosť oveľa silnejšia. Spoločenská realita a literárna produkcia sú k sebe bližšie. Spoločenský román má v Amerike veľmi silné zastúpenie – od Faulknera cez Philipa Rotha až po Jonathana Franzena a tak ďalej. V maďarskej próze sa stalo dôležitejšou témou skúmanie minulosti. Najväčšie diela z posledného obdobia sa väčšinou odohrávajú v časoch druhej svetovej vojny alebo komunizmu, ale ešte aj obdobie neskorého kádárizmu je pomerne slabo spracované. Vidím však, že sa to mení aj u nás. Vo veľkých literatúrach je to inak, nielen v americkej, ale napríklad aj vo francúzskej. Úspech Michela Houellebecqa spočíva tiež v prezentácii problémov súčasnosti, často z absurdného pohľadu, ale vždy veľmi aktuálne. Ja som chcel, aby to bolo v mojej knihe trošku silnejšie, aj keď to má aj svoje riziká.

Aké sú to riziká?

Človek nemusí vždy prikladať význam tým veciam, ktoré sa budú javiť ako dôležité neskôr, keď ich už pamäť prefiltruje. Nie je to však podľa mňa také riziko, ktoré by nebolo možné podstúpiť. V Maďarsku sa veľa diskutovalo aj o tom, že nevznikol veľký román o zmene režimu v roku 1989; a to ešte stále platí. Otázka nasledujúceho desaťročia možno bude, kde máme román o minulej dekáde.

Maďarská literatúra sa v poslednom čase dostala do správ nie vďaka knižným úspechom, ale pre kontroverzné politické vyjadrenia. Szilárd Demeter, riaditeľ Petőfiho literárneho múzea, koncom minulého roka napísal článok, v ktorom prirovnával Georgea Sorosa k Hitlerovi a tvrdil, že Európa je Sorosova plynová komora. Európska únia zaradila jeho vyjadrenia do príručky o antisemitizme. Aký je pocit pre vás ako maďarského spisovateľa, že maďarská kultúra má v zahraničí takúto povesť?

Nie je to dobrý pocit.