Psychologička Schraggeová: Stretla som sa aj s mužom, ktorý niekoľko týždňov doma predstieral, že chodí do práce

„Zachovajte si program dňa a napĺňajte ho. A nezabudnite na starostlivosť o seba, nezanedbávajte sa,“ radí psychologička MILICA SCHRAGGEOVÁ ľuďom, ktorí prichádzajú o prácu.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• ako sa so stratou práce vyrovnávame;
• čo sú najväčšie riziká v čase nezamestnanosti;
• prečo záleží na tom, ako prebehne prepúšťanie
• a prečo by mal mať človek okrem plánu A aj plán B a C.

Čo sa s nami deje v prvom momente, keď prídeme o prácu?

Je to stresová situácia, na ktorú ľudia reagujú rôzne, ale hneď na úvod sa môže dostaviť emocionálne náročný moment, ktorý môžeme označiť za šok. Dokonca aj vtedy, ak s touto možnosťou rátate. Väčšie prepúšťanie sa málokedy úplne utají, vo firmách sa o tom hovorí v kuloároch, ľudia tušia, že to môže prísť, ale nedá sa na to úplne pripraviť, a keď to zrazu padne na vás, je to šok. Po ňom však zväčša prichádza fáza optimizmu a viery v samého seba.

Optimizmu?

Áno, často si totiž človek povie: „Fajn, nevadí, oddýchnem si, budem sa venovať sebe, dobehnem, čo som nestíhal popri práci, a potom si prácu určite nájdem.“ Táto fáza trvá približne tri mesiace, keď človek dokáže nezamestnanosť prežívať pomerne aktívne. Ideálne je, ak si práve vtedy nájde aj nové zamestnanie a predíde tomu, čo môže nasledovať.

Neplatí to, samozrejme, rovnako pre všetkých. To, o čom hovorím, je akási spriemerovaná krivka prežívania priebehu nezamestnanosti, ktorú však ovplyvňuje aj veľa individuálnych faktorov – od toho, akú má človek psychickú výbavu, až po rodinné a sociálne zázemie, ktoré mu môže dodať oporu.

Aké sú ďalšie fázy?

Časom človek príde na to, že nájsť si novú prácu nemusí byť jednoduché. Pocit pohody a sebavedomia začína klesať a môže to prerásť až do prežívania bezmocnosti, depresivity či do fázy apatie, čo je asi najhoršie možné štádium, ktoré zažívajú najmä dlhodobo nezamestnaní.

Vtedy si človek