Namiesto Ligy majstrov vyrobili zahraniční investori dlhy a hanbu. Pritom sme na futbalový biznis ako stvorení, hovorí Trenčín

Autor v rokoch 2010 – 2014 brigádoval ako administrátor webu fcvion.sk

Slovenský klubový futbal má neprávom povesť podnikateľskej čiernej diery, myslí si generálny manažér AS Trenčín Róbert Rybníček.

„Máme tu ideálne podmienky, aby sa klub postupne stal samofinancovateľným,“ myslí si dlhoročný futbalový funkcionár.

Súhlasí s ním aj futbalový agent Jozef Tokoš. „Investori (nielen futbaloví) hľadajú aj politickú stabilitu, ktorá u nás je,“ hovorí.

Doteraz však bol zahraničný kapitál úspešný len v Trenčíne. Ak sa aj niekomu podarilo zarobiť alebo sa aspoň dostať na nulu, okrem Trenčína to boli hlavne kluby so slovenskými lokálnymi majiteľmi ako Artmedia Petržalka (Ivan Kmotrík), MŠK Žilina (Jozef Antošík), Spartak Trnava (Vladimír Poór) či Slovan Bratislava (Kmotrík).

K systematickej práci klubu so zahraničným kapitálom však prišlo len v Trenčíne, vo zvyšných prípadoch išlo väčšinou o špekulantov, ktorí za sebou často zanechali dlhy.

Aj začiatkom roka 2021 sa okolo slovenských futbalových klubov pohybujú viacerí zahraniční investori – deje sa tak v Nitre, Seredi či Pohroní.

Môže sa im podariť niečo ako Tschen La Lingovi v Trenčíne alebo sa bude opakovať skôr tradičný scenár ako napríklad pred pár rokmi v Zlatých Moravciach?

Rozprávali sme sa s predstaviteľmi oboch klubov, ktoré ilustrujú, ako môže vyzerať vstup zahraničného investora do slovenského futbalu. Postrehy pridal aj hráčsky agent Jozef Tokoš.

V článku sa dozviete aj:

• prečo je Slovensko ideálne miesto na investovanie do futbalu;
• čo s tým má politická situácia a vládne investície do štadiónov;
• prečo nezdar majiteľa znamená začiatok ovplyvňovania zápasov.

Namiesto Ligy majstrov druhá liga

V roku 2007 sa vo vtedajšej Corgoň lige hrala takzvaná prelínačka – spojili do nej štyri najhoršie kluby najvyššej súťaže a štyri najlepšie z druhej ligy.

AS Trenčín mal prísľub, že ak sa mu podarí zachrániť v Corgoň lige, od leta ho preberie holandský investor Tschen La Ling. Trenčania oslavovali udržanie sa v Zlatých Moravciach.

Aj pre tie išlo o významnú chvíľu – remíza 0:0 s Trenčínom znamenala, že FC ViOn mal istotu historického postupu do najvyššej súťaže. Klub pritom len dvanásť rokov predtým založil miestny podnikateľ Viliam Ondrejka. Neskôr si do FC ViOn pustil špekulanta zo zahraničia, no k tomu sa ešte dostaneme.

Trenčín sa síce udržal v Corgoň lige, no v najbližších rokoch bol skôr na smiech. „Do dvoch rokov chceme získať majstrovský titul a neskôr vstúpiť do Ligy majstrov,“ povedal La Ling v júni 2007.

Trenčín však hneď v prvej sezóne pod novým majiteľom vypadol do druhej ligy. Strávil v nej ďalšie tri sezóny, počas ktorých sa nezdalo, že by mal niekedy naplniť želania svojho holandského vlastníka.

V tretej a štvrtej sezóne po návrate medzi elitu si však vybojoval predkolo Európskej ligy a v rokoch 2015 a 2016 dokonca získal double (vyhral ligu aj pohár) a zabezpečil si miestenku do predkola Ligy majstrov.

Ostatné štyri sezóny však Európu nepriniesli a aj v aktuálnej tabuľke Fortuna ligy patrí Trenčínu deviata priečka.

„Momentálne sme v takom stave, že keby sme nestavali štadión, môžeme si dovoliť kupovať hráčov za sumy okolo 200-tisíc eur a budovať dlhodobý káder,“ hovorí Rybníček.

Zdôrazňuje to preto, že Trenčín sa minimálne v slovenských pomeroch preslávil svojou podnikateľskou stratégiou.

„Posledných päť až sedem rokov nám majiteľ nemusel poslať žiadne peniaze, aby sme prežili,“ hovorí Rybníček.

„Myslím si, že s postaveným štadiónom budeme schopní aj zarábať,“ dodáva.

Trenčín sa vo februári vráti na svoj štadión, na ktorom nehral posledného dva a pol roka – najprv „hosťoval“ v Myjave, potom v Žiline. Zatiaľ otvorí tribúny za bránkami, neskôr aj novú tribúnu pozdĺž čiary.

Oproti nej stále stojí stará hlavná tribúna, na výstavbu novej sa momentálne rieši projektová dokumentácia.

Nie sme žiadna čierna diera

AS Trenčín angažuje množstvo mladých zahraničných hráčov, ktorých sa mu darí predávať do klubov v západnej Európe.

Čím dlhšie je na scéne, tým viac sa mu to oplatí – peniaze neinkasuje len pri prestupe von z Trenčína, ale napríklad aj keď bývalý hráč prestúpi ďalej. To sa stalo napríklad pri transfere Wesleyho z Clubu Bruggy do anglickej Aston Villy.

Brazílčan išiel do Brúgg z Trenčína za 850-tisíc eur. Trenčín dostal aj podiel z jeho 25-miliónového prestupu k vtedajšiemu nováčikovi Premier League.

„Vďaka tomuto prestupu nám pribudnú ďalšie finančné prostriedky na dobudovanie štadióna. Sme za to určite radi,“ povedal v júni 2019 Rybníček pre Šport.sk.

Podobne profitovala Žilina, keď najprv predala Milana Škriniara do Sampdorie Janov, odkiaľ neskôr prestúpil do Interu Miláno. V Žiline akiste dúfajú v ďalší prestup svojho bývalého hráča.

Rybníček hovorí, že na Slovensku je stále rozšírený pohľad na futbal ako na podnikateľskú čiernu dieru. „Pritom máme ideálne podmienky, aby sa u nás klub samofinancoval,“ vysvetľuje.

„My sme sa za 13 rokov presvedčili, že dokonca aj bez infraštruktúry sa dá urobiť nielen športový, ale aj podnikateľský plán so slušnou pozíciou do budúcnosti.“

V očiach verejnosti sú však futbalové kluby stále len hračkou oligarchov. Začalo sa to v 90. rokoch Rezešovcami a 1. FC Košice a pokračuje to dodnes. Len nedávno privatizér Vladimír Poór predal Spartak Trnava, Ivan Kmotrík je stále majiteľom Slovana Bratislava.

Podľa Rybníčka atraktivite slovenských klubov výrazne pomohla rekonštrukcia a výstavba štadiónov v poslednom desaťročí aj s pomocou štátu či samospráv. Okrem Serede všetky prvoligové kluby disponujú kvalitným zázemím. Sereď momentálne hráva svoje domáce zápasy v Zlatých Moravciach, výstavba nového štadióna ešte nemá reálne kontúry.

Keď Ivan Kmotrík v novembri v rozhovore pre Denník N povedal, že predáva Slovan, odôvodnil to aj tým, že do futbalu vstúpil s víziou, že sa to dá robiť lepšie. To sa podľa neho ukázalo ako nereálne, a to pre silu a veľkosť športovomarketingového trhu.

Stále platí, že slovenské kluby sa môžu spoliehať len na jeden z troch ekonomických pilierov, na ktorých stoja svetové kluby – predaj hráčov, prípadne príjem za účasť v pohárovej Európe, ten však prichádza nepravidelne.

Príjmy z predaja televíznych práv (druhý pilier) sú na 5-miliónovom Slovensku omrvinkami, rovnako aj z tretieho piliera, ktorým sú príjmy z dňa zápasu (lístky, suveníry či bufety).

Rybníček v podcaste Polčas na telku uviedol, že pred pandémiou na starom štadióne ročne vyzbierali za lístky približne 400-tisíc eur, na novom by to mohol byť milión až poldruha milióna eur.

Lacná a stabilná krajina

Na Slovensku sa začína myslieť aj na výchovu. Špičkovú akadémiu má MŠK Žilina a ešte väčšiu vybudoval DAC Dunajská Streda, a to aj s pomocou maďarskej vlády.

Výhodou Slovenska je aj to, že je lacné. Rybníček tvrdí, že tu na prienik do pohárovej Európy stačia v porovnaní s inými krajinami relatívne nízke náklady. Konkurencia vo Fortuna lige nie je až taká vysoká.

„Na druhej strane, mnohí si myslia, že dovedú dvoch-troch hráčov a vyhrajú ligu,“ hovorí Martin Ondrejka, predseda predstavenstva FC ViOn Zlaté Moravce.

Odhaduje, že na prienik do predkôl európskych pohárov treba investovať minimálne dva milióny eur, ktoré to však automaticky negarantujú. „Napríklad v Česku by to na predkolá nestačilo určite,“ dodáva.

Rybníček navyše pripomína, že po Lige majstrov a Európskej lige vzniká od sezóny 2021/22 aj tretia nadnárodná súťaž, ktorá je ďalším potenciálnym zdrojom príjmov. Európska konferenčná súťaž bude v hierarchii na treťom mieste.

Okrem Trenčína sa v posledných rokoch dokázal samofinancovať bez dotácií od majiteľa aj MŠK Žilina, a to vďaka predaju hráčov do západných líg.

Dobré obdobia mal aj Slovan Bratislava a Spartak Trnava, tie však súviseli s miliónovými bonusmi, ktoré dostali za účasť v skupinovej fáze Európskej ligy.

Do vyratúvania pozitív Fortuna ligy sa zapája aj hráčsky agent Jozef Tokoš. Hovorí, že podobne ako v biznise celkovo, aj vo futbale láka investorov napríklad stabilná politická situácia. „A tú máme – na rozdiel od takého Bieloruska,“ myslí si. „Nemáme problémy ani s reguláciou zo strany Slovenského futbalového zväzu či Únie ligových klubov.“

Za pozitívum označuje aj členstvo v Európskej únii.

Čo sa však musí stať, aby atraktivita našej ligy nezostala len v rovine teórie? „Potrebujeme viac pozitívnych príkladov ako Trenčín,“ hovorí Tokoš.

Mladá liga

„Fortuna liga je súťaž, v ktorej dostávajú priestor mladí hráči,“ konštatuje Tokoš. Podľa Medzinárodného strediska pre športové štúdie (CIES) má momentálne Fortuna liga štvrtý najnižší vekový priemer hráčov zo všetkých európskych líg.

To, že u nás dostávajú šancu nádejní mladíci, ktorí uprednostnia domáci klub pred zahraničnou akadémiou, dokazujú príklady Milana Škriniara (Žilina) či Stanislava Lobotku (Trenčín). Do zahraničia odišli až po tom, ako sa presadili vo Fortuna lige.

Priestor pre mladíkov má niekoľko základných príčin.

Na skúsených nie sú peniaze. Majiteľov už nebaví podpisovať starších hráčov, ktorí si pýtajú vyššie výplaty. Ich angažovanie navyše nezaručí návratnosť v podobe prieniku do pohárovej Európy.

Mladí nemôžu ísť tak ľahko von. FIFA v posledných rokoch sprísnila pravidlá a hráči do 18 rokov nemôžu v zahraničí podpisovať profesionálne zmluvy. Preto vidíme oveľa menej prípadov ako Miroslav Stoch, Milan Lalkovič (ako neplnoletí odišli do Chelsea) či Vladimír Weiss a Róbert Mak (Manchester City).

Oplatí sa tu zostať. Peniaze za prienik do európskych súťaží sú neistý biznis, oveľa istejší je predaj vlastných hráčov do zahraničia. Ako prvá si to uvedomila Žilina, ktorá vybudovala špičkovú akadémiu, ešte väčšiu nedávno otvorila Dunajská Streda. Akadémie sťahujú hráčov z celého Slovenska, ktorým sa oplatí zostať doma.

Namiesto Európy hráči bez výplaty

„Nepatrilo to k lepším obdobiam,“ spomína Martin Ondrejka, predseda predstavenstva FC ViOn Zlaté Moravce.

Pred sezónou 2015/16 klub jeho otca Viliama oslovil slovinský agent Dušan Djurič. Nevstúpil síce do klubu, no prostredníctvom sponzorských zmlúv platil trénera aj celý prvý tím.

De facto tak klub porušil zákaz vlastnenia hráčov tretími stranami, ktoré UEFA tvrdo trestá.

Djurič na tlačovke pred sezónou rozprával o útoku na miesto, ktoré zaručuje účasť v predkolách európskych pohárov.

Po Djuričovom príchode FC ViOn vycestoval na letné sústredenie do slovinského mesta Rogle, čo bolo netypické.

Klub s nálepkou rodinný sa dlhé roky pripravoval v domácich podmienkach, letné sústredenia v horách a zimné na juhu Európy preň boli pridrahým luxusom.

„Myšlienka bola dobrá z oboch strán, chceli sme zvýšiť kvalitu, čo sa napríklad s Tawambom Kanom či Souzom podarilo, no bolo tam aj veľa nekvality,“ priznáva Ondrejka.

„Potom však prestal posielať peniaze,“ pokračuje. „Bolo to dosť nervózne obdobie. Trvalo to rok, no podarilo sa nám to rozseknúť.“

Djurič sa podľa Ondrejku nikdy nedostal do oficiálnych štruktúr klubu. Keď odišiel, bolo treba riešiť „len“ dlhy.

Krátko po odchode zo Zlatých Moraviec sa Djurič snažil preraziť v rakúskom Kapfenbergu. Už boli dokonca pripravené dokumenty, aby sa stal súčasťou klubu, no neposlal peniaze a k podpisu neprišlo.

Napriek tomu dostal Kapfenberg trest za nedovolený pokus o vstup tretej strany do vlastníctva hráčov. Vedenie rakúskej najvyššej súťaže mu odpočítalo šesť bodov.

„Po Djuričovom odchode sa nám núkali viacerí zahraniční investori, ale po tejto skúsenosti sme ich odmietli. Povedali sme si, že ak nebudeme mať peniaze, radšej budeme v III. lige, ale budeme na mieste, na ktoré máme,“ hovorí Ondrejka.

Klub je teda naďalej financovaný hlavne z peňazí stavebnej firmy ViOn, ktorá patrí jeho otcovi.

Ondrejka tvrdí, že na rozdiel od minulosti už dostávajú o podozrivých potenciálnych investoroch echo od SFZ. Oddelenie integrity SFZ napríklad začiatkom decembra oficiálne informovalo všetky kluby z dvoch najvyšších súťaží o potenciálnej hrozbe zo strany pochybných investorov, prípadne hráčskych agentov.

„Rovnako sme ich upozornili na ďalšie trendy a aktuálne hrozby v súvislosti s potenciálnym pokusom o manipuláciu stretnutí, ktoré sa vyskytujú v iných krajinách. Informácie o podozrivých sponzoroch a majiteľoch z minulosti a znaky, ako ich je možné odhaliť, sú aj súčasťou pravidelných školení pre hráčov a členov klubov,“ tvrdí zväz.

Ľahký terč pre stávkarskú mafiu

Zo sna o Lige majstrov či Európskej lige sa veľmi rýchlo môže stať nočná mora s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Práve hráči z klubov, ktoré majú problémy s uhrádzaním miezd alebo v ktorých sú mzdy príliš nízke, sú terčom stávkarských podvodníkov.

Tí si vyhliadnu hráčov s nízkym príjmom, ideálne aj s finančnými problémami často spojenými so závislosťou od hazardu.

„Je bežnou praxou, že manipulátori vyhľadávajú kluby a hráčov s finančnými problémami,“ potvrdzuje Slovenský futbalový zväz.

Jedným z nich bol Róbert Gešnábel, ktorý prijal úplatok za zmanipulovanie troch zápasov klubu FC ViOn v roku 2017. Od disciplinárky SFZ dostal 15-ročný dištanc. Nižšie tresty dostali aj jeho dvaja spoluhráči – disciplinárne konanie dokázalo, že síce úplatky neprijali, ale nenahlásili, že ich Gešnábel s ponukou oslovil.

Prostredie klubu vo finančných problémoch bolo (okrem závislosti od automatov) spúšťačom korupčného správania napríklad aj u Ivana Hodúra, ktorý manipuloval zápasy ako hráč FC Nitra aj FC DAC Dunajská Streda. Dunajskú Stredu vtedy vlastnil Khashayar Mohseni z Iránu.

„Mal som tam (v Dunajskej Strede – pozn. red) zmluvu, ktorá nebola veľká. Dochádzal som tam štvrť roka každý deň autom, no výplata nechodila, neviem, či som nebol v mínuse, pokiaľ išlo o náklady na cestovanie. Chalani, čo bývali na štadióne, pomaly ani nemali čo jesť,“ povedal v rozhovore pre Denník N.

„Ľudia, ktorí to robili alebo ešte aj robia, vedia, kto má finančné problémy či kto je gambler.“