Denník N

Generačná výpoveď? Taký svet by ste asi nechceli, hovorí o svojej novej knihe Ivana Gibová

Ivana Gibová. Foto - archív I. G.
Ivana Gibová. Foto – archív I. G.

Cynizmus nie je póza, je pre mňa prirodzený, tvrdí autorka komiksovo-poviedkovej zbierky Eklektik Bastard.

Aj cez obrazovku počítača vidno, že na ruke má vytetovaný tanierik s príborom. Cez tento motív sa dostávame priamo do deja jej novej knihy Eklektik Bastard (Drewo a srd 2020). Ivana Gibová píše do veľkej miery aj o sebe, pátranie po stopách v jej životopise však nie je na programe dňa.

Ide oveľa viac o jej nekorektný, cynický či miestami až vulgárny štýl, ktorý zároveň nie je samoúčelný. Gibová nechce urážať, na ironický pranier ťahá samu seba. Kreslí (aj doslova) obraz ženy tridsiatničky, ktorá si kliesni cestu cez spleť spoločenských noriem i osobných pochybností.

Autorka nabáda k čítaniu svojej knihy ako generačnej výpovede, excentrickosť jej postáv zároveň proti tomu brojí. Dosť dôvodov na to, porozprávať sa o generáciách.

Vaša nová kniha sa začína obrazom ženy tridsiatničky, ktorá si ráno všimne veľkú vrásku na čele. Údajne sa jej tam vytvorila v noci z dvadsaťdeviatky na tridsiatku. Táto veta je ironickou návnadou pre tých, ktorí vašu knihu môžu vnímať ako generačnú výpoveď. Začnime všeobecnejšie – myslíte si, že dnes ešte existujú jasne rozlíšiteľné generácie?

Ja som sa touto otázkou zaoberala v súvislosti s dnešnými dvadsiatnikmi. Robila som si taký vlastný prieskum kvôli textu, na ktorom priebežne pracujem. Pozerala som videá na Youtube a chcela som vedieť, aké veci riešia ľudia v tomto veku. Otvoril sa mi úplne iný svet a až so zdesením som pozorovala, aké emočné a psychické problémy majú.

Nehovorím, že v mojej generácii to neexistovalo, ale tu je to veľmi vypuklé. Neviem si ani predstaviť, že by sme my v puberte mali ten typ vzorov, aké majú oni. Všetky tie absurdné figúrky, influenceri a youtuberi. Myslím si, že je to veľmi deformujúce, a som rada, že som nič také nezažila. Moja puberta bola o počúvaní Spice Girls a tým boli moje vzory uzavreté.

Pozorujete takéto generačné rozdiely aj vo vyššom veku?

V prípade ľudí môjho veku a starších mi to začína úplne splývať. Jedna z mojich najlepších priateliek má 77 rokov a s ňou si absolútne rozumiem. Súvisí to s tým, že sa stretávam s ľuďmi, ktorí sú mi v niečom blízki. Nejde teda o generačnú záležitosť. Mám kamarátov aj dvadsiatnikov a ani pri nich ten vekový rozdiel nevnímam.

Ak by som však mala nejaké generácie pomenovať, tak pri týchto mladých je to najciteľnejšie. Naozaj som si uvedomila, že som vďačná za svoje detstvo, ktoré bolo ešte o reálnom kontakte so skutočným svetom. Dnes si to vyžaduje veľmi osvietených rodičov, aby toto deti ešte zažili.

Od literatúry sa zvykne očakávať, že prinesie čosi ako generačnú výpoveď. Ako to vnímate?

Ja takto knihy nezvyknem čítať. Alebo takto – keď som študovala literárnu vedu, tak som sa pri čítaní zaoberala úplne inými vecami ako teraz. Dnes čítam preto, lebo sa mi chce, a nie preto, aby som hľadala nejaké interpretačné kľúče. Už som sa opäť dostala do stavu, ktorý som mala rada kedysi – že pri čítaní neriešim knihy nejako teoreticky.

Pre mňa je dôležité, že sa ma literatúra nejako emocionálne dotkne alebo ma rozbije. Dôležitejší je pocit a nie nejaké dumky o tom, či je to generačné alebo nie. Možno keby niekto cielene napísal román o dvadsiatnikoch, tak si to asi všimnem. Ale nebudem to riešiť ako niečo kľúčové.

Od literárnej kritiky počuť, že práve vašu novú knihu je možné považovať za generačnú výpoveď. Čo vy na to?

Nikdy nepíšem s tým, že idem vypovedať niečo generačné. Ani teraz som túto ambíciu nemala a okrem toho si nemyslím, že by som dokázala nejakú generáciu obsiahnuť. Práve preto, že to, čo nejakým spôsobom spracúvam, je len moja osobná bublina. Je to určitý typ ľudí, istý typ premýšľania alebo vzťahovania sa k svetu, napríklad aj cez humor. Nevypovedá to nič o všetkých mojich rovesníkoch a už vôbec nie o celej generácii.

Viaceré z vašich postáv sú natoľko vyšinuté, že je ťažké si predstaviť, že by zastupovali nejakú generáciu.

Áno. Keby toto malo byť generačné, to by bola veľmi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Anasoft litera

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie