Denník N

Sčítanie obyvateľov môže okresať rozpočet cirkví, ak počet veriacich klesne o 10 percent

Foto - Flickr.com /CC/ Roman Catholic Archdiocese of Boston
Foto – Flickr.com /CC/ Roman Catholic Archdiocese of Boston

Pri poslednom sčítaní obyvateľov v roku 2011 klesol počet veriacich takmer o desať percent.

Tohtoročné sčítanie obyvateľov ako prvé v histórii Slovenska môže mať vplyv na to, koľko peňazí od štátu dostanú cirkvi.

V roku 2019 sa totiž menil zákon o financovaní cirkví, ktorý previazal príspevok zo štátnej kasy s počtom veriacich.

Zjednodušene povedané, ak počet veriacich v sčítaní klesne o viac ako desať percent, zníži sa aj príspevok pre cirkvi. Ak ich počet, naopak, stúpne, príspevok sa zvýši.

Cirkvi sa teda musia snažiť, aby si veriacich udržali, prípadne nejakých získali. Biskupi už ľudí v pastierskom liste vyzvali, aby sa k svojmu vierovyznaniu určite prihlásili, a to aj keď o viere pochybujú. No objavila sa aj kampaň, ktorá od tohto kroku odhovára.

Čo to vlastne znamená, keď sa pri sčítaní prihlásite k jednej z cirkví, a ako môže sčítanie zamávať rozpočtom cirkví?

Nekrúžkujte zo zvyku

„Vaše peniaze nemusia financovať cirkev. Označ bez vyznania na sčítaní obyvateľov 2021,“ vyzývajú bilbordy v uliciach Bratislavy. Je za nimi občianske združenia Ethos.

„Zo skúsenosti vieme, že v minulých sčítaniach sa množstvo ľudí prihlasovalo k cirkvám len zo zotrvačnosti, lebo boli pokrstení alebo pretože v mladosti chodili do kostola,“ hovorí predseda združenia Ethos Metod Rybár.

Časť obyvateľov si však podľa neho pri krúžkovaní neuvedomuje, že tento rok tým zároveň prispievajú aj k financovaniu cirkví. Veriacich, ktorí nesúhlasia s krokmi a politikou cirkví, vyzýva, aby si vo formulári zvolili možnosť „iné“ a dopísali svoje vierovyznanie. Ten istý krok by si podľa neho mali zvoliť aj tí, ktorí sú za odluku cirkvi od štátu.

Úspechom kampane by podľa neho bolo, ak by sa k cirkvám prihlásilo o desať percent veriacich menej, a tým by sa znížil ich príspevok od štátu.

Kampaň združenia Ethos v bratislavských uliciach. Zdroj – Ethos

Združenie Ethos vzniklo v roku 2013, je spoločenstvom ľudí hlásiacich sa k sekularizmu. Ide o pomerne malé druženie, podľa jeho predsedu Metoda Rybára majú v súčasnosti 40 členov a niekoľko tisíc fanúšikov na sociálnych sieťach. Rybár pracuje v oblasti IT.

Pár dní pred sčítaním obyvateľov plánujú na sociálnych sieťach spustiť aj platenú kampaň, aby ľudia v sčítacom formulári krúžkovali možnosť „bez vyznania“.

Biskupi: Pokrstení nech sa prihlásia

S opačnou kampaňou už začali aj slovenské cirkvi. Biskupi v januári vydali pastiersky list, v ktorom ľudí vyzvali, aby sa pri sčítaní obyvateľov k svojej cirkvi prihlásili aj vtedy, keď sa viere časom vzdialili či o nej pochybujú. Oslovujú aj ľudí s krstom.

„Cirkev na všetkých týchto pamätá a stále ich pokladá za svojich synov a dcéry. Denne sa za nich modlí, aby vytrvali vo viere, aby niesli svoj kríž a aby nikdy nepopreli svoj krst,“ píše sa v pastierskom liste. „Nech aj títo pri sčítaní zaznačia do príslušnej rubriky, že sú pokrstení; že srdcom patria do svojej cirkvi.“

V liste tiež spomínajú ťažké obdobie pandémie a odsudzujú „vlnu islamského terorizmu“ vo Francúzsku.

Novoročný pastiersky list mal však tento rok menej poslucháčov, pretože kostoly boli zatvorené. Cirkvi preto v nasledujúcich týždňoch výzvu prihlásiť sa k svojej viere zrejme ešte zopakujú, myslí si hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara.

Rozpočet cirkví je v posledných rokoch veľmi napätý. Zaťažilo ho skokové zvyšovanie minimálnej mzdy, ktoré výrazne zodvihlo náklady na platy duchovných. Pre pandémiu zasa farnosti v uplynulom roku prišli o značnú časť príspevkov. Sčítanie obyvateľov je teda pre nich príležitosťou, ako sa pokúsiť o navýšenie svojho rozpočtu.

Ako sú cirkvi financované?

Na Slovensku je registrovaných 18 cirkví. Štyri z nich dobrovoľne nepoberajú príspevky od štátu. Ide o bahájske spoločenstvo, cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, kresťanské zbory a Jehovových svedkov.

Zvyšné cirkvi si v roku 2021 rozdelili sumu takmer 52 miliónov eur. Väčšinu z tejto sumy, takmer 35 miliónov eur, získala rímskokatolícka cirkev. V sčítaní v roku 2011 sa k nej prihlásilo viac ako 3,3 milióna obyvateľov.

Cirkvi dostávajú každý rok vyšší príspevok od štátu. Vypočítava sa podľa vzorca, ktorý zohľadňuje mieru inflácie a zvyšovanie platov vo verejnej sfére.

Je len jedna možnosť, ako môže tento príspevok nárazovo poklesnúť – sčítanie obyvateľstva. V roku 2019 sa totiž menil zákon o financovaní cirkví a ten naviazal výšku štátneho príspevku na počet veriacich. Predtým bolo financovanie cirkví naviazané na počet duchovných.

Počet veriacich sa zisťuje každých desať rokov v sčítaní obyvateľov. Najbližšie sa začne už 15. februára, teda o dva týždne. Toto sčítanie môže ovplyvniť aj rozpočet cirkví.

Menej veriacich, menej peňazí

Ako by vlastne zníženie počtu veriacich ovplyvnilo sumu od štátu? Zjednodušene povedané: nie výrazne.

Vzorec na výpočet tejto sumy je zložitý, preto si to ukážme na príklade:

V roku 2011 sa k registrovaným cirkvám prihlásilo 4,1 milióna obyvateľov, teda tri štvrtiny populácie. A teraz si predstavme, že v tohtoročnom sčítaní klesne počet veriacich o 15 percent. Ako to ovplyvní príspevok pre cirkvi?

Podľa zákona by sa mal následne celkový príspevok pre cirkvi znížiť o tretinu tohto percentuálneho poklesu, teda o päť percent. Keďže cirkvi si tento rok rozdelili takmer 52 miliónov eur, ich príspevok by v nasledujúcom roku klesol o zhruba 2,6 milióna eur.

„Cirkvi to bude viesť k tomu, aby vo vzťahu k svojim veriacim boli ústretové a aby sa ich počet neznižoval,“ komentoval zavedenie tohto výpočtu v roku 2019 Ján Juran z ministerstva kultúry, ktorý na tvorbe zákona spolupracoval.

Aký reálny je vlastne 10-percentný pokles veriacich? Nie nemožný.

V poslednom sčítaní z roku 2011 klesol počet veriacich v porovnaní s predchádzajúcim sčítaním z roku 2001 o 420-tisíc, čo bolo 9,3 percenta.

Na to, aby tento rok klesol príspevok štátu pre cirkvi, by muselo 18 registrovaných cirkví spoločne stratiť ďalších najmenej 410-tisíc veriacich.

Najväčší odliv veriacich v poslednom čítaní prirodzene zaznamenala najväčšia slovenská registrovaná cirkev, rímskokatolíci.

V roku 2011 sa počet ľudí hlásiacich sa k rímskokatolíckej cirkvi v porovnaní s rokom 2001 znížil takmer o 361-tisíc veriacich, čo bolo tiež o takmer 10 percent.

Juran z ministerstva kultúry nepredpokladá, že počet všetkých veriacich v nadchádzajúcom sčítaní klesne o desať percent. No neočakáva ani návrat veriacich do cirkví.

Upozorňuje na to, že v Česku alebo v Rakúsku z posledných rokoch stúpa najmä počet veriacich pravoslávnej cirkvi. Dôvodom je zvyšujúci sa počet ľudí zo Srbska, z Ukrajiny, Ruska či Rumunska.

Cirkvám stúpajú náklady

Ján Juran z ministerstva kultúry upozorňuje na to, že rozpočet cirkví bol v posledných rokoch napätejší. Rýchlo totiž stúpala minimálna mzda, takže sa navyšovali aj náklady cirkví na platy duchovných.

Popritom sa v roku 2021 nezvyšovali platy štátnych zamestnancov, ktorý je spojený s rastom príspevku od štátu, takže rozpočet cirkví medziročne výrazne nestúpol.

Ministerstvo kultúry pri schvaľovaní nového zákona o financovaní cirkví očakávalo, že v roku 2021 bude cirkvám rozdeľovať sumu viac ako 54 miliónov eur. Cirkvi však na tento rok v skutočnosti dostali len necelých 52 miliónov.

Budúci rok to bude podľa Jurana podobne a príspevok sa výrazne nezvýši. Ministerstvo kultúry pritom v roku 2019 odhadovalo, že cirkvi dostanú v roku 2022 až 56,4 milióna eur.

Hovorca biskupov Martin Kramara tvrdí, že rôzne farnosti sú v inej finančnej situácii. „Existujú iniciatívy, ktorých princípom je vzájomná solidarita: máme farnosti s vážnymi existenčnými ťažkosťami, aj farnosti, ktoré dokážu druhým pomôcť,“ hovorí.

Predseda Ethosu Rybár si myslí, že duchovní sa na nízky príspevok od štátu nemôžu sťažovať. Každý rok predsa automaticky dostávajú nemalú čiastku zo štátneho rozpočtu. „Často sa zabúda na to, že cirkev nie je štátna alebo verejnoprospešná organizácia, ale súkromná organizácia, ktorá má to privilégium, že má garantovaný príspevok od štátu,“ hovorí Rybár.

Ak nemajú dostatok peňazí na platy kňazov, odporúča im, aby zvážili optimalizovanie ich počtu. „To by robila každá súkromná firma,“ hovorí.

Častým argumentom za to, aby cirkvi dostávali priame platby od štátu, je ich schopnosť postarať sa o historické pamiatky a tisícky kostolov. Ani toto pre Rybára nie je dôvod na to, aby si mohli nárokovať štátne peniaze. Cirkev si má podľa neho ponechať len taký majetok, o ktorý je schopná sa sama postarať.

Je za úplnú odluku cirkvi od štátu a väčšina Slovákov a Sloveniek s ním podľa neho súhlasí. Odvoláva sa pritom na minuloročný prieskum agentúry Focus pre reláciu Na telo s Michalom Kovačičom televízie Markíza.

Podľa tohto prieskumu tri štvrtiny opýtaných povedali, že nie sú ochotní pravidelne prispievať nejakej cirkvi zo svojich peňazí.

Formulár ešte nie je hotový

Od štatistického úradu sme si vyžiadali návrh formulára, ktorý budú môcť obyvatelia a obyvateľky už o dva týždne elektronicky vyplniť. Úrad nám však odpísal, že dostupný bude najskôr koncom týždňa.

Konečné znenie dotazníka zrejme ešte nie je hotové, pretože v súčasnosti prebieha debata o tom, či vo formulári ponechať možnosť vyplniť dve rôzne národnosti alebo nie.

Ani aktivista Metod Rybár konkrétny formulár nevidel. „Ale pokiaľ vieme, mali by tam byť uvedené registrované cirkvi, následne možnosť ‚bez vyznania‘ a následne možnosť ‚iné‘, kde človek môže vyplniť iné vierovyznanie, prípadne sa prihlásiť k niektorému z vyššie spomenutých vierovyznaní bez toho, aby sa hlásil ku konkrétnej cirkvi,“ hovorí Rybár.

Podľa cirkevného analytika Imricha Gazdu sa majú v sčítacom formulári objaviť nielen oficiálne názvy cirkví, ale aj ich ľudové pomenovania. Napríklad Evanjelická cirkev augsburského vyznania (evanjelici), Evanjelická cirkev metodistická (metodisti) či Reformovaná kresťanská cirkev (kalvíni).

Dôvodom je, že niektoré cirkvi si ľudia v minulosti mohli pomýliť. Ide najmä o evanjelikov a metodistov. Kým evanjelici v minulom sčítaní zaznamenali pokles veriacich (- 15,2 percenta), metodisti, naopak, výrazný nárast (+ 28,9 percenta). Obe majú pritom veľmi podobné oficiálne názvy.

O príspevok zo štátneho rozpočtu sa však mnohé menšie cirkvi nemôžu uchádzať vôbec. SNS totiž v roku 2017 presadila zákon, podľa ktorého treba na registráciu každej novej cirkvi až 50-tisíc veriacich.

SNS túto zmenu prijala v čase migračnej krízy a zo strachu pred islamom. Nimi určená hranica je pritom nastavená veľmi vysoko – pri sčítaní v roku 2011 mala necelých 50-tisíc členov napríklad pravoslávna cirkev, ktorá je piatou najväčšou na Slovensku.

Výpočet príspevku pre cirkvi

V roku 2019 sa menil zákon o financovaní cirkví. V tomto roku dostalo 18 registrovaných cirkví spolu viac ako 47 miliónov eur.

Táto suma a aj pomer, ktorým bola rozdelená medzi jednotlivými cirkvami, sa po prijatí zákona v roku 2019 zmrazila a rovnako sa rozdeľuje a bude rozdeľovať každý rok, až kým sa zákon opäť nezmení.

Rímskokatolíci si tak s istotou každý rok prilepšia o 28 miliónov eur, gréckokatolíci o necelých 5 miliónov a evanjelici o 4,5 milióna.

K tejto sume pritom každý rok dostanú ešte jeden balíček peňazí. Vzorec na jeho výpočet je zložitý. Zjednodušene sa však dá povedať, že sa bude každoročne zvyšovať podľa miery inflácie a priemerného rastu platov vo verejnej správe.

Táto dodatočná suma sa bude medzi cirkvi rozdeľovať podľa počtu veriacich, ktorý sa zisťuje sčítaním ľudu. To na Slovensku prebieha len každých desať rokov.

Výsledky sčítania v tomto roku teda ovplyvnia výšku príspevku pre jednotlivé cirkvi na najbližších desať rokov, keď sa bude konať ďalšie sčítanie.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Cirkvi

Sčítanie obyvateľov 2021

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie