Denník N

Prečo z prepadu koalície ťaží Pellegriniho Hlas a nie mimoparlamentné strany

. Foto - Facebook Ireny Bihariovej
. Foto – Facebook Ireny Bihariovej

Januárový prieskum agentúry Focus priniesol výsledky, ktoré by v realite úplne prekopali politickú mapu. Strany vládnej koalície, ktoré dnes majú ústavnú väčšinu, by šancu zostaviť vládu nemali – ani s posilou v podobe dnes mimoparlamentného Progresívneho Slovenska.

Naopak, opozičné strany zastúpené v Národnej rade, teda Ficov Smer, Kotlebova ĽSNS a Hlas Petra Pellegriniho (ktorý však neprešiel voľbami vo februári 2020), by obsadili až 84 poslaneckých mandátov.

Zaujímavé je, že z prepadu preferencií vládnych strán neťaží mimoparlamentná opozícia. Niektoré strany, napríklad Progresívne Slovensko, Spolu alebo KDH a teoreticky aj Dobrá voľba, by pritom mohli mať k voličom, ktorí vo februári hlasovali za súčasné vládne strany, blízko. Ako si vysvetľujú, že sa im nedarí presadiť?

Stagnácia, všade stagnácia

Mimoparlamentná opozícia netvorí jednoliaty celok. Úplne sme vynechali marginálne strany a pozreli sa na liberálne strany (Progresívne Slovensko a Spolu), konzervatívne Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), skôr stredoľavú Dobrú voľbu, nacionalistov (SNS Andreja Danka a Vlasť Štefana Harabina) a maďarské strany (SMK a Most-Híd).

Pri pohľade

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Dobrá voľba

KDH

Maďarské strany na Slovensku

Progresívne Slovensko

SNS

Spolu

Slovensko

Teraz najčítanejšie