Prečo z prepadu koalície ťaží Pellegriniho Hlas a nie mimoparlamentné strany
[Už len do konca týždňa môžete podporiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024). Maďarský projekt Denníka N Napunk bude v tejto dobe ešte dôležitejší. ]
Januárový prieskum agentúry Focus priniesol výsledky, ktoré by v realite úplne prekopali politickú mapu. Strany vládnej koalície, ktoré dnes majú ústavnú väčšinu, by šancu zostaviť vládu nemali – ani s posilou v podobe dnes mimoparlamentného Progresívneho Slovenska.
Naopak, opozičné strany zastúpené v Národnej rade, teda Ficov Smer, Kotlebova ĽSNS a Hlas Petra Pellegriniho (ktorý však neprešiel voľbami vo februári 2020), by obsadili až 84 poslaneckých mandátov.
Zaujímavé je, že z prepadu preferencií vládnych strán neťaží mimoparlamentná opozícia. Niektoré strany, napríklad Progresívne Slovensko, Spolu alebo KDH a teoreticky aj Dobrá voľba, by pritom mohli mať k voličom, ktorí vo februári hlasovali za súčasné vládne strany, blízko. Ako si vysvetľujú, že sa im nedarí presadiť?
Stagnácia, všade stagnácia
Mimoparlamentná opozícia netvorí jednoliaty celok. Úplne sme vynechali marginálne strany a pozreli sa na liberálne strany (Progresívne Slovensko a Spolu), konzervatívne Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), skôr stredoľavú Dobrú voľbu, nacionalistov (SNS Andreja Danka a Vlasť Štefana Harabina) a maďarské strany (SMK a Most-Híd).
Pri pohľade
