Denník N

Príbehy z pavúčej siete leteckých ciest

Britský spisovateľ David Szalay utkal vo svojej poviedkovej knihe Turbulence pozoruhodnú sieť, ktorej stavebným materiálom sú prelínajúce sa letecké linky. Dvanásť príbehov odohrávajúcich sa na dvanástich diaľkových letoch nám rozpráva aj o tom, ako veľmi letectvo zmenilo a zmenšilo svet.

Sedím na dvore nášho domu v dedinke Trstín a cez lístie viniča sledujem, ako sa mi nad hlavou presúva ľudstvo. Z jedného konca sveta na druhý. Ľudia sediaci v kovových trubiciach, pospávajú, popíjajú alkohol z malých fľaštičiek, hľadíme si do očí, oni odtiaľ, ja odtiaľto. Nekonečné hodiny trávia na ceste odniekiaľ niekam. Londýn – Doha, napríklad. Bangkok – Amsterdam.

Pohľad na mapu aplikácie leteckého radaru mi poľahky spôsobí závrat. Pri dostatočnom oddialení zem úplne zaniká. Celá je pokrytá lietadlami. Lietadlami a ich linkami. Ako nejaké obrovské mravenisko. A práve toto prehustené nebo je priestorom, na ktorom sa rozvíjajú zápletky poviedok Davida Szalaya z knižky Turbulence, ktorú vydal v preklade Lukáša Nováka pražský Akropolis.

Čulý život na oblohe

David Szalay je britský spisovateľ narodený v kanadskom Montreale, ktorý žije v Budapešti. Jeho matka je Kanaďanka a otec Maďar, spolu so svojím synom však žili až do vypuknutia občianskej vojny v libanonskom Bejrúte, odkiaľ sa následne presťahovali do Londýna. Szalayov život je trochu ako vystrihnutý z jeho vlastnej poviedkovej knihy Turbulence, v ktorej sa prelínajú a usúv­zťažňujú najrôznejšie ľudské osudy naprieč celou planétou.

Szalay pred nami odvíja a pletie pozoruhodnú sieť utkanú z leteckých liniek. Dvanásť kratučkých poviedok obsiahnutých v knihe Turbulence nemá žiadne špeciálne názvy, autor si vystačil s lakonickým označením začiatočnej a konečnej destinácie letu, a teda kombináciami trojpísmenkových kódov medzinárodných letísk.

Poviedková kniha Turbulence vyšla prvý raz v roku 2018. Základom pre jej vznik bol Szalayov rozhlasový seriál navzájom poprepájaných pätnásťminútových poviedok, ktorý vysielala britská rozhlasová stanica BBC Radio 4.

Čo teda dokáže prepojiť dvanásť postáv žijúcich na najrôznejších miestach sveta? Najpresnejšie to azda vystihuje zarámovaný Kennedyho citát na záchode jedného londýnskeho bytu, ktorý sa mihne v poslednej poviedke: „Nakonec dospějeme k tomu, že nás všechny na nejzákladnější úrovni spojuje skutečnost, že všichni obýváme tuto malou planetu. Všichni dýcháme stejný vzduch. Všichni střežíme budoucnost svých dětí. A všichni jsme smrtelní.“

LGW – MAD, DSS – GRU…

Pozrime sa zbližša na to, čo sa ukrýva pod nič nehovoriacimi názvami poviedok zložených z kódov medzinárodných letísk. Z londýnskeho letiska Gatwick letí na madridský Barajas unavená sedemdesiatnička, ktorá sa posledný mesiac starala o svojho ťažko chorého dospelého syna. Vedľa nej sedí muž, úspešný podnikateľ, ktorý z Madridu letí ďalej do Dakaru a ešte netuší, že jeho rodinu postihla hrozná katastrofa. Katastrofa, ktorej svedkom bol aj mladý Nemec Werner, pilot nákladného lietadla.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie