AstraZeneca si výskum skomplikovala sama, no jej vakcína nie je zlá, hovorí infektológ

Vakcína švédsko-britskej výroby prichádza po minulotýždňovom schválení do Európy. Oficiálne je vhodná pre ľudí nad 18 rokov, no mnohé krajiny si už pridali aj hornú vekovú hranicu.

Klinického skúšania sa podľa nich zatiaľ zúčastnilo málo seniorov na to, aby mali istotu, že vakcína ochráni aj starší organizmus.

Francúzsko, Dánsko, Nemecko a Rakúsko sa rozhodlo podávať ju ľuďom mladším ako 65 rokov. Švédsko, Poľsko a Taliansko stanovili hranicu ešte o desať rokov nižšie.

Chronicky chorí či učitelia

Slovensko ešte o prípadnej vrchnej hranici oficiálne nerozhodlo, no minister zdravotníctva Marek Krajčí na stredajšej tlačovej konferencii povedal, že sa ňou budú pravdepodobne očkovať ľudia pod 55 rokov.

Pri takomto scenári by nám AstraZeneza poprehadzovala vakcinačný kalendár, keďže ako prví sú naplánovaní seniori. Tí by sa ďalej očkovali mRNA vakcínami, no mladší ľudia by paralelne mohli dostať oxfordskú vakcínu.

„V takomto prípade by určite prišli na rad mladší chronicky chorí pacienti, diskutuje sa o tom, aby prednosť dostala aj kritická infraštruktúra, marginalizované komunity či učitelia. Definitívne zmeny v poradovníku prídu, až keď sa táto hranica schváli,“ hovorí slovenský infektológ z konzília odborníkov Pavol Jarčuška, ktorý má na starosti vakcíny proti covidu-19.

Spomalenie prenosu

Momentálne prebiehajú ďalšie výskumy, ktoré chcú priniesť viac dôkazov o tom, že vakcína ochráni aj seniorov. Výsledky americkej štúdie, ktorej sa zúčastňuje 30-tisíc dobrovoľníkov a z toho približne 24-tisíc ľudí nad 65 rokov, by mali byť k dispozícii na konci marca.

Ak budú priaznivé, štáty, ktoré sa rozhodli pre hornú vekovú hranicu, môžu svoj poradovník zase poprehadzovať a očkovať seniorov všetkými troma vakcínami.

Dobrou správou sú výsledky oxfordskej štúdie, ktorú vydal prestížny časopis Lancet v stredu. Údaje hovoria o tom, že vakcína spomaľuje prenos vírusu v spoločnosti o takmer dve tretiny.

Vedci robili účastníkom štúdie každý týždeň PCR testy a hľadali aj tie najmenšie stopy vírusu. Medzi tými, ktorí boli zaočkovaní, ich našli o 67 percent menej ako v placebo skupine.

Ide o prvú vedeckú prácu, ktorá prináša dôkazy o tom, že vakcína proti novému koronavírusu môže znížiť prenos infekcie.

Odpoveď na otázku, či môžu zaočkovaní ľudia niekoho nakaziť, aj keď sami neochorejú, ešte nie je jasná, ale je to optimistický začiatok.

Napriek tomu, že štúdia ešte nie je recenzovaná, britský minister zdravotníctva Matt Hancock na Twitteri vyhlásil, že vakcína ochráni nielen jednotlivca, ale zabraňuje aj prenosu vírusu na ostatných.

This news about the Oxford vaccine is absolutely superb.

📉 2/3 reduction in transmission
💉 Stronger protection from 12 week gap between doses
🏥 No hospitalisations

This vaccine works & works well 🇬🇧
https://t.co/B1WPLf6dJB

— Matt Hancock (@MattHancock) February 2, 2021

 

Väčší rozstup – väčšia účinnosť

AstraZeneca má rozpracované aj ďalšie štúdie, ktoré by mohli jej účinnosť vylepšiť. Ich cieľom je nájsť čo najlepší rozstup medzi dvoma dávkami vakcíny.

Podľa vedúceho výskumu a vývoja v AstraZenece Mene Pangalosa naznačuje dodatočná analýza údajov, že dlhší interval účinnosť vakcíny zvyšuje. Vyplýva to aj zo spomenutej štúdie v Lancete, ktorá hovorí, že pri dvanástich týždňoch efektivita stúpla až na 82 percent. V EÚ a Británii je nateraz schválený rozstup 4 až 12 týždňov.

Prípadné zmeny, ktoré vyplynú z dodatočných výskumov, bude AstraZeneca musieť riešiť s Európskou liekovou agentúrou. „Vakcína je už registrovaná, takže ak bude výsledok akejkoľvek novej štúdie priaznivý, spoločnosť požiada o zmenu príbalového letáka. My sme viazaní na to, čo je momentálne v letáku uvedené,“ hovorí o možných zmenách Jarčuška.

 Prečo sa údaje o účinnosti stále hýbu?

Účinnosť očkovacej látky od AstraZenecy je najviac mätúca zo všetkých doposiaľ schválených vakcín. Kým pri Pfizeri a Moderne sa hovorilo od výsledkov tretieho kola klinického skúšania o účinnosti nad 90 percent a tento údaj sa nezmenil, pri AstraZenece bolo medializovaných čísiel niekoľko.

Z klinických testov vyplynula 62-percentná účinnosť, s ktorou ju schválila aj britská lieková agentúra.

V Európskej únii je schválených 59,5 percenta, keďže EMA si nastavila prísnejšie kritériá.

„Pre údaj o účinnosti vakcíny sa použili výsledky len z dvoch klinických skúšaní, keďže v každom z ďalších dvoch skúšaní sa vyskytlo menej ako 6 prípadov nákazy covidom-19,“ informoval v tlačovej správe Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

Pokiaľ sa nakazí málo ľudí, ktorí v rámci štúdie dostali vakcínu, je to znak, že látka funguje. Keď sa však nakazí málo ľudí aj zo skupiny, ktorá dostala placebo, účinnosť sa nedá poriadne vypočítať. Znamená to totiž, že dobrovoľníci sa s vírusom takmer vôbec nestretli.

Príliš veľa premenných

Pri vakcíne sa spomínala aj 90-percentná účinnosť, ktorú vykazovala pri menšej skupine dobrovoľníkov. Tí pri testoch dostali omylom polovičnú prvú dávku očkovacej látky.

Európske regulačné úrady túto skupinu nebrali do úvahy, pretože v nej bolo „príliš veľa premenných“.

AstraZeneca po schválení pre EÚ potvrdila, že polovičnú dávku nebude ďalej skúmať.

„Sme spokojní s údajmi, ktoré máme,“ povedal pre Politico Pangalos. Podľa neho je 59,5-percentná účinnosť dobrým nástrojom v boji proti pandémii.

Ide o podobnú účinnosť, akú má napríklad vakcína proti chrípke.

„Napriek nižšej schválenej úspešnosti vakcíny nejde o neúčinnú vakcínu,“ hovorí Jarčuška. „Všetci nakazení v rámci štúdie mali ľahkú formu koronavírusovej infekcie, nikto nevyžadoval hospitalizáciu a nikto nezomrel.“

Prísnejšie posudzovanie

Jarčuška tvrdí, že nižšiu úspešnosť britskej vakcíny mohol spôsobiť odlišný dizajn výskumu.

„Ide o firmu, ktorá štúdie s vakcínami predtým nerobila, a možno aj preto si zlyhanie liečby nastavili prísnejšie. Na rozdiel od konkurentov hodnotili aj pacientov s miernejšími príznakmi, ktorí mali infekciu covid-19 potvrdenú RT PCR testom.“ hovorí Jarčuška.

S tým, že AstraZeneca si pravdepodobne situáciu skomplikovala sama, súhlasí aj genetik a molekulárny biológ Tomáš Szemes z Univerzity Komenského.

„V rámci klinického skúšania nesledovali len to, či ľudia s vakcínou dostali covid, ale priebežne ich testovali PCR testami. Dnes vieme, že nie u každého infikovaného sa covid rozvinie. Spoločnosti Pfeizer a Moderna sledovali iba to, či pacienti ochoreli, a takýto skríning nerobili. Hodnoty účinnosti teda nie sú úplne porovnateľné,“ hovorí Szemes.

Upozorňuje však, že pri nižšej účinnosti vakcín bude potrebné rátať s tým, že na dosiahnutie skupinovej imunity treba zaočkovať viac ľudí.

Vakcínový kokteil

Vakcín s overenou vyše 90-percentnou účinnosťou momentálne nie je dosť pre každého. Slovensko zatiaľ zaočkovalo viac ako 135-tisíc ľudí, z toho len 6600 druhou dávkou.

Napriek tomu, že náš momentálne hlavný dodávateľ vakcín Pfizer/BioNTech hovorí o výraznom navýšení dodávok oproti pôvodným dohodám v druhom štvrťroku, 30-tisíc dávok AstraZenecy, ktoré by mali doraziť na Slovensko už tento týždeň, prídu v čase vrcholiacej zdravotníckej krízy vhod.

Či sa bude možné zaočkovať kompletne ešte raz a iným typom vakcíny, povedzme o rok, zatiaľ vedci nevedia.

„Na to potrebujeme viac klinických údajov. Napríklad, na očkovanie proti hepatitíde typu A sú dva druhy vakcín a nie je vhodné ich navzájom miešať. Keď sa však očkujete proti chrípke, tak si môžete dať každý rok inú,“ vysvetľuje Jarčuška a dodáva, že všetky tri vakcíny sú spoľahlivé a poskytujú takmer 100-percentnú ochranu pred ťažkým priebehom ochorenia.

Takisto sa zatiaľ neodporúča vakcínový kokteil, v rámci ktorého by človek dostal prvú dávku vakcíny od jednej spoločnosti a o pár týždňov by sa dal preočkovať inou látkou. V Británii však tento týždeň začal výskum, ktorý bude skúmať kombinácie vakcín od Pfizeru, Moderny a AstraZenecy.

Čo s mutáciami?

Podľa Szemesa mohli výslednú účinnosť AstraZenecy ovplyvniť aj mutácie. „Vakcína mala dobré výsledky účinnosti v jednej z vetiev klinického skúšania v Británii (90 %), ale v druhej, ktorá bežala aj v Brazílii, ich mala horšie (64 %). Keďže štúdia prebiehala neskôr ako testovanie mRNA vakcín, v zníženej efektivite mohli svoju úlohu zohrať aj nové varianty vírusu,“ vysvetľuje Szemes.

AstraZeneca už ohlásila, že rovnako ako Pfizer a Moderna bude vakcínu aktualizovať, aby bola účinná na zmutované kmene.

Keďže ide o typ vektorovej vakcíny, proces bude trochu odlišný ako pri mRNA vakcínach.

„Nie je to dramaticky náročnejší proces. Výroba vakcíny sa deje na produkčných bunkových kultúrach v takzvaných bioreaktoroch. Variabilnú časť DNA konštruktu s novším S proteínom je možné vytvoriť podobne jednoducho ako pri mRNA vakcínach. Vakcína obsahuje upravenú adenovírusovú časticu, do ktorej sa zabalí DNA s génom pre S proteín. DNA S proteínu sa v bunke prepíše na mRNA. Ďalej je ten princíp presne taký istý ako pri mRNA vakcínach,“ vysvetľuje Szemes.

Príprava novej verzie vakcíny tak bude síce o jeden krok zložitejšia, ale firma ani pri výrazných mutáciách nebude musieť celý proces skúšania absolvovať od začiatku.