Denník N

Jazykovedkyňa Molnár Satinská: Môžeme mať problém s otázkou v sčítaní, ale nemôžeme ľuďom upierať právo na sebaurčenie

Lucia Molnár Satinská. Foto - Csaba Molnár
Lucia Molnár Satinská. Foto – Csaba Molnár

Diskusia o sčítaní ľudu sa namiesto hľadania riešení zvrhla na politické obviňovanie s fašistickými vyjadreniami, hovorí odborníčka na viacjazyčnosť Lucia Molnár Satinská.

Otázku o viacnásobnej národnej identite by potrebovali nielen ľudia žijúci v zmiešaných manželstvách, ale aj viaceré menšiny Slovenska, myslí si jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská, ktorá sama žije v slovensko-maďarskom manželstve a svoju dcéru vychováva dvojjazyčne. V rozhovore, ktorý vznikol v rámci projektu Denníka N Pozsonyi podcast, sa dočítate:

  • či človek môže mať aj viac materinských jazykov;
  • ako si môže človek zachovať svoju národnú identitu aj v zmiešanom manželstve;
  • aké sú ponaučenia z diskusie okolo sčítania ľudu;
  • či sa Slováci a Maďari dostatočne poznajú.

Akú národnosť ste si uviedli v sčítaní ľudu pred desiatimi rokmi?

V mojom živote bolo pred desiatimi rokmi všetko úplne inak. Vtedy to bolo úplne jednoznačné, že si uvediem slovenskú národnosť.

Čo by sa pre vás zmenilo, ak by v tohtoročnom sčítaní bolo možné uviesť dve národnosti?

V posledných desiatich rokoch som sa naučila po maďarsky. Okrem toho, že som skúmala maďarskú menšinu na Slovensku odborne, zároveň som do nej prenikla aj rodinne, lebo som sa vydala za Maďara zo Slovenska. To znamená, že som nadobudla polovicu rodiny maďarskej a do tejto zmiešanej rodiny sa mi narodila dcéra. Tieto veci ovplyvňujú aj moje vlastné národnostné cítenie. Teraz by som si zapísala slovenskú národnosť na prvom mieste a prihlásila by som sa aj k maďarskej na druhom. V prípade našej dcéry by sme to pravdepodobne urobili naopak. Ona by mala na prvom mieste maďarskú národnosť a na druhom slovenskú.

Prečo by ste to takto urobili?

Pretože zákony sú nastavené tak, že sa jazykové práva pripisujú podľa národnosti. Keďže chcem, aby v Bratislave bolo čo najviac príležitostí používať maďarčinu, prihlásila by som svoju dcéru v prvom rade k maďarskej národnosti. Ona je ešte malá, má necelé tri roky a rozpráva úplne vyrovnane po slovensky a po maďarsky. Ja by som u nej najradšej uviedla dva materinské jazyky. Má totiž materinský a otcovský jazyk, ak chceme zachovať túto metaforiku rodičov. Z hľadiska kompetencií nie je v jednom jazyku lepšia ako v druhom. Na rozdiel od svojich rodičov. Môj manžel je Maďar aj národnostne, aj jazykovo, u mňa je jasný materinský jazyk slovenský, ale u našej dcéry to také jednoznačné nie je.

Čo hovorí jazykoveda o tom, či môže mať človek dva rovnocenné materinské jazyky?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Pozsonyi podcast

Rodičovstvo

Sčítanie obyvateľov 2021

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie