Denník N

Obhajoba Sputnika V

Ilustrácia - Fedor Pichanič
Ilustrácia – Fedor Pichanič

Ak EMA ruskú vakcínu schváli ako bezpečnú a účinnú, nebude existovať žiadny dôvod, prečo ju nepoužívať.

Autor je imunológ, SAV

Pred pár dňami vyšiel v uznávanom lekárskom vedeckom časopise Lancet článok opisujúci výsledky tretej klinickej fázy testovania ruskej vakcíny proti novému koronavírusu.

Vakcína sa volá Sputnik V (Sputnik ako pripomienka sondy a V ako vakcína, nie ako 5), odborný názov má Gam-Covid-Vac a bola vyvinutá v Gamalejovom výskumnom ústave epidemiológie a mikrobiológie pod vedením mikrobiológa Alexandra Gincburga.

Sputnik V patrí spolu s mRNA vakcínami do novej generácie vakcín. Na rozdiel od už schválených mRNA vakcín firiem Pfizer a Moderna, ktoré využívajú genetickú informáciu pre vírusový proteín spike vo forme RNA obalenej v tukovom vačku, je Sputnik V postavený na inej technológii. Genetická informácia pre ten istý vírusový proteín je v Sputniku V prítomná vo forme DNA zabalenej vo vírusovom obale patriacom adenovírusu. Taký výsledný chimérický vírus sa preto označuje ako heterológny rekombinantný adenovírus.

Adenovírus sa tu využíva iba ako nákladiak, cudzím slovom vektor, na prepravu vírusovej informácie do imunitných buniek. Preto sa takéto vakcíny nazývajú „vektorové“. Tú istú technológiu využíva aj už schválená anglická vakcína firmy AstraZeneca alebo americká vakcína spoločnosti Johnson & Johnson, ktorú čochvíľa schvália.

Adenovírus, ktorý slúži ako vektor, je defektný, teda sa nemôže namnožiť ani spôsobiť ochorenie, je tam iba na to, aby dopravil informáciu o stavbe jedného kľúčového vírusového proteínu do imunitných buniek. Pre milovníkov Hviezdnych vojen – je to, ako keď Millenium Falcon priniesol odboju informáciu o imperiálnej Hviezde smrti.

Výhodou adenovírusových vakcín je, že podobne ako mRNA vakcíny vyvolávajú kompletnú imunitnú odpoveď – protilátky aj protivírusové zabijacké T bunky, takzvané cytotoxické bunky. A hlavne – vytvárajú imunologickú pamäť.

Adenovírusové vakcíny majú aj tú výhodu, že ich stačí skladovať iba v chladničke – na rozdiel od mRNA vakcín, ktoré vyžadujú hlbokomraziace boxy. Pri tomto type vakcín však existuje aj jedno riziko, a to, že môžu mať nižšiu imunogenicitu. Čo to znamená?

Pri vakcíne je dôležité, aby bola v prvom rade bezpečná, teda aby jej podanie nespôsobilo vážne zdravotné ťažkosti, a po druhé, aby vyvolala dostatočnú imunitnú odpoveď a ochranu proti vírusu, teda aby bola imunogénna. To je práve označované pojmom imunogenicita – schopnosť vyvolať imunitu.

Keďže s ľudskými adenovírusmi, viac alebo menej nebezpečnými, prichádzame všetci po celý život pravidelne do kontaktu, sme proti nim do veľkej miery imúnni. A práve to môže znížiť výslednú imunogenicitu proti koronavírusu. Adenovírusový vektor môžu zlikvidovať protivírusové interferóny, protilátky alebo imunitné bunky skôr, ako stihne vyvolať imunitu proti koronavírusu.

Toto riziko sa vývojári snažia obísť rozličnými trikmi. Vo vakcíne AstraZeneca napríklad použili pre človeka neznámy šimpanzí vírus, v Sputniku V zasa v dvoch dávkach skombinovali dva rôzne ľudské adenovírusy. Zdá sa, že tieto triky zabrali, lebo obe vakcíny javia dostatočnú imunogenicitu, a teda aj účinnosť.

Vakcína AstraZeneca má podľa publikovaných údajov už po jedinej dávke účinnosť okolo 80 percent a ukázalo sa, že aj jedna dávka znižuje riziko prenosu nákazy minimálne o 67 percent. Sputnik V má po dvoch dávkach účinnosť takmer 92 percent.

Pri vakcíne Sputnik V však existujú dva veľké otázniky.

Prvou veľkou pochybnosťou

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Očkovanie proti koronavírusu

Komentáre

Teraz najčítanejšie