Denník N

Ochranárka Šimončičová: Stromy nám pomáhajú viac, ako si uvedomujeme. V mestách sa bez nich nebude dať prežiť

Katarína Šimončičová. Foto - Ctibor Bachratý
Katarína Šimončičová. Foto – Ctibor Bachratý

Katarína Šimončičová roky bojuje proti výrubom stromov. „Keď protestujem proti výrubu, mnohí developeri sa so mnou pri ohliadkach budov hádajú. Zvyknú mi oponovať, že na strechách 30-poschodových polyfunkčných budov plánujú urobiť zelenú terasu. Veď aj tráva je zelená, hovoria. Odpovedám im, že zelená strecha chodcov dole na chodníkoch neochladí,“ hovorí v rozhovore.

Dlhé roky bojujete proti výrubom stromov na celom Slovensku, boli ste dokonca asi prvá na Slovensku, ktorá navrhla priviazať sa o stromy plánované na výrub. Čo vás k tomu viedlo?

Úprimne povedané neviem, či som bola prvá. Možno som bola jedna z prvých. Bol to prípad bratislavského Ondrejského cintorína, o ktorom sa v roku 1982 hovorilo, že sa tam idú rúbať stromy. Zúčastnila som sa vtedy svojho prvého stretnutia s ochranármi v Bratislave. Keď o tom pláne výrubu začali rozprávať, spontánne som vykríkla: „Tak sa o ne priviažme!“ Vtedy som ešte v podstate nikoho z prítomných dobre nepoznala, no hneď mi povedali: „Ty si naša!“ Odvtedy som v ochranárskej komunite ostala.

Dôvody priväzovania sú pomerne jasné – stromy sú veľké. Sú také obrovské, že ich človek sám neobjíme. Ak ich teda chcem brániť, ak chcem nejaký strom zachovať, nemám na výber, iba sa oň priviazať. Ja by som sa však priviazala aj k človeku, keby mu chcel niekto ublížiť alebo ho zlikvidovať.

Už deti na základnej škole sa učia, že stromy pohlcujú oxid uhličitý, čistia vzduch od prachu, spevňujú pôdu, sú samy osebe ekosystémami iných organizmov, stabilizujú teplotu okolia a vo svojej podstate pomáhajú aj mentálnemu zdraviu človeka. Je však pre človeka strom iba nástrojom spomínaných procesov, alebo sme schopní vnímať ho aj ako živý organizmus?

Strom by sme mali vnímať ako živý organizmus, pretože ním je. V skutočnosti je to jediný živý organizmus na zemeguli, ktorý rastie do konca svojho života. To napríklad človek, ktorý si o sebe myslí, že je niečo viac, nedokáže.

Je pravda, že ľudia sa zvyčajne až tak nezamýšľajú nad jednotlivými stromami. Myslia si, že tie „naozajstné“ stromy a lesy máme niekde na Záhorí alebo možno v Malej Fatre. Preto si myslia, že vyrúbať jeden, dva či tri stromy v meste nie je až taký problém. Problém však je, že ku každodennému životu potrebujete práve ten jeden strom, ktorý stojí na ulici, po ktorej kráčate, keď je horúco. V tej chvíli si nemôžete odskočiť niekde do tieňa stromu stojaceho povedzme v tej Malej Fatre.

Zľahčujem to humorom, ale pravda je, že keď už raz zapnete pílu, všetko ide veľmi rýchlo. Za desať minút je po strome. Nové stromy, ktoré sa vysadia ako náhrada za vyrúbané stromy, nikdy nie sú rovnaké, nie sú adekvátne.

Ako to myslíte?

Napríklad si vezmite stromy, ktoré nasadili na Mostovej ulici vedľa bratislavskej Reduty. Sú to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Ochrana prírody

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie