Vedec Šucha z Bruselu: Chaosu akoby pribúdalo, vláda potrebuje rady vedcov, nemá z nich robiť bláznov
Vladimír Šucha, ktorý pracuje pre Európsku komisiu, vraví, prečo je v dnešnej situácii dôležité, aby vláda začala brať vedcov vážne. V rozhovore vysvetľuje, ako by to pomohlo aj dodržiavaniu opatrení.
Má úspešnú kariéru v Bruseli. Vladimír Šucha takmer šesť rokov šéfoval Spoločnému výskumnému centru Európskej komisie, vlani kandidoval vo voľbách za Progresívne Slovensko. V súčasnosti je expertom pre vzdelávanie a kultúru. V rozhovore upozorňuje, ako si Slovensko škodí, keď sú uznávaní odborníci pomaly disidentmi a ich rady sa neberú do úvahy.
V rozhovore sa ešte dočítate:
- čo môžu spôsobiť útoky premiéra na vedcov;
- ako vníma osud detí, ktoré nechodia do školy;
- v čom minister školstva zlyhal pri zvládaní pandémie;
- čo nám hrozí, ak sa nezameriame na vzdelávanie a vedu;
- prečo máme univerzity v zlom stave.
V slovenskej spoločnosti cítiť únavu z chaotického riadenia pandémie. Sme v Európe výnimkou alebo to podobne prebieha aj inde? Chaos sa naposledy v plnej miere ukázal pri otváraní škôl.
Nemám prehľad o všetkých krajinách sveta, do značnej miery sledujem Belgicko, s ktorým som spojený tým, že pracujem v Európskej komisii, a sledujem ďalšie krajiny, no nemyslím si, že by bol niekde takýto chaos.
Samozrejme, na začiatku bolo chaosu viac všade, či už v Európe, alebo v Amerike, keď sa pred takmer rokom o pandémii veľa nevedelo, ako sa vírus správa a podobne. Ale potom sa krajiny spamätali, po niekoľkých mesiacoch sa naučili reagovať. U nás akoby chaosu stále pribúdalo.
Čo je hlavnou príčinou? Mnohí hovoria o premiérovi Igorovi Matovičovi, ktorého doménou nie je koncepčné uvažovanie, skôr ho označujú za chaotika. Alebo je viac príčin, prečo to na Slovensku takto vyzerá?
Je ťažké povedať všetky príčiny. Určite šéf, ktorý vedie nejakú organizáciu alebo krajinu, je ten, z koho musí vyžarovať pevnosť, rozhodnosť, pokoj – obzvlášť v kritickej situácii. Musí to byť pevný bod, na ktorý sa môžu ľudia upnúť a spoľahnúť sa, že je schopný pokojne, rozumne a kvalitne reagovať na situácie. To sa dá jedine vtedy, keď máte silnú psychicko-emocionálnu odolnosť a zároveň máte dostatok vedomostí a podkladov.
Ja som šéfoval organizácii s 3600 ľuďmi, ktorá sa zaoberala rôznymi oblasťami od chorôb cez poľnohospodárstvo až po jadrové záležitosti, čiže obrovské spektrum, kde som sám nemal šancu detailne rozumieť veciam. Ale vždy som mal po boku odborníkov, ktorí mi veci vysvetlili, a vytvoril som si s nimi dôveryhodnú spoluprácu. Potom som bol schopný postupovať
