Denník N

Nedeľná nekázeň: Pandémia samoty

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

„Nie je dobre byť človeku samému,“ hovorí sa aj v úvode knihy Genezis. A ešte zaujímavejšie je, že aj syn Boha, Ježiš, tu na zemi vyzdvihuje svojich priateľov.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Pred pár dňami som počúvala diskusiu z internetovej poradne IP-čko. Psychológ Marek Madro vysvetľoval, že denne komunikujú s viac ako 15 ľuďmi v samovražednej kríze. Desivé. Zároveň zdôraznil, že je to pocit obrovskej samoty, ktorý si v tomto rozhodovaní nesú. V ten večer mi zavolala moja blízka priateľka, že má podozrenie na sklerózu multiplex a čaká na vylúčenie smrteľnej choroby. Má 26, nedávno sa vydala. Dlho, veľmi dlho sme sa rozprávali a na konci sa tá ťažkosť aspoň trochu rozložila a samota oddialila. Zažili sme, čo znamená priateľstvo. Jeden zo vzácnych momentov života, keď mám pocit, že som sa cezeň dotkla akéhosi nadprirodzena.

Už skoro rok sme izolovaní a jediné, čo mnohým ostáva na kontakt so spoločnosťou, sú sociálne siete. Pre tých, čo na Netflixe videli dokument Sociálna dilema, netreba vysvetľovať, aké škody tento svetový fenomén napáchal. Sociálny psychológ Haidt v dokumente upozorňuje, že od roku 2010, keď zažili sociálne siete boom, zaznamenali u tínedžeriek až 189-percentný nárast sebapoškodzovania v porovnaní s dátami spred desiatich rokov. Pokusy o samovraždu sa u nich zvýšili o 151 percent. Je zaujímavé, že mnohí tvorcovia sociálnych médií – ako napríklad Tim Kendal, ktorý pracoval pre Facebook a vo vedení Pinterestu – svojim deťom sociálne siete zakazujú úplne. Je možné v nich nájsť tisíce priateľstiev, a predsa samotu, ktorá vedie k samovražde.

Aj keď mi to nie je vlastné, v tomto období sa sociálnych sietí zastávam. Ak ich viete používať, sú takmer jediným spojením so spoločnosťou. Viete si predstaviť, že by sme ich v lockdowne nemali? Nemôžeme navštíviť susedov, nieto ešte priateľov v inom meste. Aby sme svoje vzťahy udržali živé, potrebujeme ich.

Teda, platí to len v prípade, ak v našom živote ľudí vôbec potrebujeme. Pandémia na túto dilemu odpovedá skvele: buď ľudia len túžia po tom, čo je zakázané, alebo naozaj túžia po vzájomnej blízkosti. Sme totiž ochotní stavať plastové zásteny, len preto, aby sme sa mohli objať, občas podstúpime obrovské riziko, ale stretneme sa na prechádzke s najbližšími. Je pre naše zdravie lepšie ísť do určitého rizika ako zažívať dlhodobú samotu.

„Nie je dobre byť človeku samému,“ hovorí sa aj v úvode knihy Genezis. A ešte zaujímavejšie je, že aj syn Boha, Ježiš, tu na zemi vyzdvihuje svojich priateľov. S nimi zažíva tie najväčšie zázraky, akým je napríklad tzv. Premenenie na vrchu Tábor, ale aj najväčšiu bolesť – záhradu Getsemany.

Zaujímavé – dokonalý človek, a predsa nevie byť sám. Aristoteles to rozvádza z filozofického pohľadu. Vo svojej etike hovorí o viacerých druhoch priateľstva, ale za najvyššie považuje priateľstvo, keď sú si dve osoby navzájom tzv. „druhým ja“. Podmienkou schopnosti takéhoto priateľstva je dobrota človeka a zdravá sebaláska. Kahn ho dopĺňa, keď hovorí: „Iba preto, že je dobrý človek priateľom sebe samému, dokáže byť skutočným priateľom druhému.“

Aristoteles ďalej vysvetľuje aj dilemu, ktorú sme načrtli: „či potrebuje blažený človek priateľov alebo nie“. Keďže blažený človek už, podľa neho, dosiahol všetky dobrá potrebné na život, nie je už sebestačný, lebo „dokonalé dobro si samo sebe stačí“? Jedným zo zaujímavých argumentov, ktoré ponúka, je, že človek len cez činnosť vníma, že je. „… ak človek vidiaci si uvedomuje, že vidí, počujúci, že počuje, a idúci, že ide, a keď aj ostatné činnosti vnímame tak, že vykonávame činnosti, takže vnímame, že vnímame, a myslíme, že myslíme, čo zasa značí, že sme.“ K tomu dopĺňa, že priateľa dokážeme vnímať jednoduchšie ako seba. Ak platí, čo píšem vyššie, že najvyššie, čo môžeme v priateľstvách dosiahnuť, je byť si navzájom druhým ja, dokážem teda, cez zdieľanie života s blízkym priateľom, vnímať aj svoj samotný život oveľa intenzívnejšie. Blízke priateľstvá sú teda podľa neho kľúčové, aby sme dokázali naplno vnímať svoj život.

A na záver doplním zvláštny sen. Sedela som v autobuse, ktorý havaroval. Zomrela som a čakala, čo sa stane. Všetko ostalo nezmenené, žiadne pekné nebo na oblakoch. Zmenila som sa však ja. Všetky tie mikrookamihy života, keď som cítila skutočné priateľstvo, skutočnú lásku, som zrazu cítila ku každému človeku. Žiadne hry, neprajnosť. Len absolútna vzájomnosť, ktorú mám teraz s pár najbližšími. Fascinujúce.

Dnešnú nedeľu nám chcem všetkým pripomenúť: zavolajme našim priateľom. Potrebujeme sa.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Nedeľná nekázeň

Komentáre

Teraz najčítanejšie