Denník N

S pokorou zostať sám sebou – hold Milanovi Rúfusovi

Album Večerný hosť je ambicióznym projektom skladateľa a multiinštrumentalistu Davida Rottera a džezového speváka Petra Lipu, ktorí sa inšpirovali básnickou tvorbou Milana Rúfusa.

Hudobno-literárnou novinkou finále minulého roka, ktorá istým spôsobom „ohromila“ našu kultúrnu pospolitosť, bol album Večerný hosť (vyd. East West Promotion, 2020). Ambiciózny projekt moravského skladateľa a multiinštrumentalistu s hereckými skúsenosťami Davida Rottera (1969), ktorý sa viac ako 25 rokov venuje komponovaniu hudby predovšetkým pre filmy, televízne inscenácie, dokumenty a divadelné predstavenia, totiž pozoruhodným spôsobom spojil svojimi skladbami najvýznamnejšieho slovenského džezového speváka Petra Lipu (1943) a doyena slovenskej poézie, literárneho historika, prekladateľa a esejistu Milana Rúfusa (1928 – 2009).

Inšpirácií na vznik tejto záležitosti bolo viac než dosť a sám skladateľ o tom hovorí: „K poézii Milana Rúfusa ma priviedla spolupráca s Bolkom Polívkom a Milanom Lasicom na divadelnej hre Klíště. Témou hry je stretnutie dvoch starších hercov, ktorí medzi riadkami hry uvažujú o živote a smrti. Milan Rúfus pozerá vo svojich básňach na rôzne stránky ľudstva bez pátosu a smútku, zato s nadhľadom, radosťou a niekedy aj láskavým humorom.“

Básnik Milan Rúfus, ktorý bol od roku 1991 opakovane navrhovaný na Nobelovu cenu za literatúru a je nositeľom viacerých významných ocenení na Slovensku aj v zahraničí, patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej literatúry. Zaslúžil sa o to najmä morálnym a humanistickým posolstvom svojej poézie a jednoduchosťou jazyka, v dôsledku čoho je prístupný širokým čitateľským vrstvám viacerých generácií.

Vybolená múdrosť

Aj v normalizačných časoch, keď bol „sám doma privretý so svojou poéziou“, zostával vždy svojský a osobitý, bez ohľadu na spoločenskú situáciu okolo seba. Jeho tichá, tlmená spiritualita a nostalgia za svetom starých hodnôt počas socialistického režimu súdruhov iritovala, lebo nezapadala do propagandy šťastných zajtrajškov. Básnik „vybolenej múdrosti“ sa vôbec nečíta ľahko, ale už počas „socíka“ patril k najčítanejším autorom.

Snaha hudobne interpretovať jeho poéziu nie je nová. Stačí spomenúť šansónový prístup (Milka Došeková), pesničkársku melanchóliu (Zuzana Homolová),

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie