Politici trestuhodne zvyšujú neistotu. O tom, keď definitívne rozhodnutia o školách nie sú definitívne
Nie je vhodné vypúšťať von informácie, ktoré ešte nie sú úplne dohodnuté.
Autor je psychológ
Neistota má na nás negatívny vplyv. V súčasnom koronavírusovom období jej máme viac ako dosť – prečo nám ju teda naša vláda ešte zvyšuje?
Vezmite si školy. Prvé informácie o otváraní škôl (materských, prvého stupňa základných, končiacich ročníkov základných a stredných škôl) prenikli na verejnosť (a teda aj k ľuďom a inštitúciám, ktoré o prevádzke škôl v konečnom dôsledku rozhodujú a musia ju zabezpečiť) v stredu 3. februára.
Vtedy sme sa dozvedeli len to, že vláda sa dohodla, že deti sa do škôl vrátia.
Informácie z tlačovej besedy či Facebooku by však mali byť nasledované oficiálnym dokumentom, ktorý dal na seba dlho čakať.
Medzitým sa vo štvrtok premiér (v čase stredajšieho rokovania na vláde neprítomný) vyjadril, že vzhľadom na rozšírenosť britskej verzie vírusu by on osobne deti do škôl neposielal.
Neistota stúpa
Neistota u rodičov, učiteľov či zriaďovateľov výrazne stúpa, nepomáha ani to, že vláda (stále bez premiéra) vo štvrtok opätovne zasadá.
To sa opakuje v piatok (medzitým, keď už mnohé samosprávy stratili trpezlivosť, vydali vlastné nariadenia týkajúce sa výučby). Až po 19.00 h premiér s dvomi ministrami oznamujú definitívne rozhodnutie.