Denník N

Nord Stream 2 – rozhoduje sa o geopolitickom osude strednej Európy alebo sa iba stavia nový plynovod?

Zdroj BBC
Zdroj BBC

O osude budovaného plynovodu sa rozhodne v najbližšom období – s dlhodobými konzekvenciami pre európsku strategickú realitu.

Autor je veľvyslancom SR vo Veľkej Británii,
bývalý štátny tajomník ministerstva obrany.
Text vznikol ako súčasť série Mapa týždňa,
ktorú autor uverejňuje na svojom facebookovom profile.
Článok vyjadruje osobný názor autora.

Plynovod Nord Stream 2 patrí k najviac diskutovaným energetickým projektom súčasnosti. Sú takí, čo hovoria, že za tým netreba hľadať žiadne veľké „teórie“, ide „len“ o energetický/ekonomický projekt. Druhá strana tvrdí, že dôsledky vybudovania plynovodu by mali veľmi dôležitý geopolitický náboj, ktorý by ovplyvnil strategickú situáciu v celej Európe.

O čo teda ide?

Pôvodný Nord Stream (po rusky Северный поток) je plynovod, ktorý pod Baltským morom spája Rusko s Nemeckom, teda najväčšieho európskeho producenta zemného plynu s najväčšou európskou ekonomikou. Prvá časť infraštruktúry bola vybudovaná v rokoch 2011 – 2012, predstavuje najdlhší podmorský systém plynovodov na svete.

Druhú časť, Nord Stream 2, začali budovať pred približne troma rokmi, ale jej dokončenie výrazne mešká (dôvody nižšie).

Pôvodná kapacita Nord Streamu 1 bola približne 55 miliárd metrov kubických plynu ročne. Plánovaný, respektíve už budovaný Nord Stream by mal túto prepravnú kapacitu zdvojnásobiť na asi 110 miliárd.

Toľko stručne o technických detailoch.

Teraz trochu o ekonomickom/geopolitickom/strategickom pozadí a súvislostiach.

Pred vybudovaním Nord Streamu 1 boli exkluzívnymi tranzitnými líniami ruského plynu do Európy Ukrajina, Bielorusko, Slovensko a Česko. Nord Stream túto exkluzivitu narušil a Nord Stream 2 by tento efekt ešte viac posilnil.

Ekonomický argument v jeho prospech je, že keď podmorská infraštruktúra „obíde“ tieto štáty, Nemecko a ďalší výrazne ušetria na tranzitných poplatkoch a zvýšia prepravnú kapacitu ruského plynu do Európy. Treba poznamenať, že niektorí experti hovoria, že zvýšenie kapacity nemá zmysel, keďže nie je dostatočne využívaná ani už existujúca prepravná infraštruktúra. Navyše náklady na vybudovanie NS2 prevyšujú benefity z nižších tranzitných poplatkov.

Ekonomický argument „tranzitných štátov“, vrátane Slovenska, je jednoznačný – prídu o značné finančné prostriedky, rádovo o stámilióny eur ročne, ktoré doposiaľ získali na tranzitných platbách.

Keď z ekonomickej oblasti prejdeme do strategickej/geopolitickej roviny, Nemecko a Rusko v podstate tvrdia, že žiadna takáto dimenzia neexistuje, ide o vyslovene ekonomický projekt, netreba za tým vidieť žiadnu geopolitiku.

Argumenty druhej strany sú veľmi jednoznačné – popri tom, že uznávajú ekonomickú dimenziu, tvrdia, že geopolitické a strategické konzekvencie sa jednoducho nedajú obísť. Najdôležitejšie body:

– „Obídenie“ Ukrajiny zapadá do dlhodobých ruských snáh marginalizovať strategickú váhu Kyjeva. Navyše výpadok tranzitných príjmov je pre ukrajinský rozpočet kritický, výrazne to oslabí celý štát.

– Tým, že sa eliminuje okrem Ukrajiny aj stredná Európa, vrátane Slovenska, zníži sa strategická váha aj nášho regiónu.

– Dlhodobou snahou Európskej únie a väčšiny európskych štátov je diverzifikácia zdrojov energetických surovín, čo je základným predpokladom energetickej bezpečnosti. V krátkosti to znamená, že treba znížiť závislosť od jediného alebo dominantného dodávateľa (v tomto prípade Ruska) a diverzifikovať zdroje. Nord Stream 2 však ide práve opačným smerom: zvyšuje už aj tak kritickú závislosť od ruského plynu v Európe, čo v konečnom dôsledku povedie k nárastu ruského geopolitického vplyvu.

Preto v podstate všetci v našom regióne tvrdia, že projekt Nord Stream 2 je zlý nápad – je to dlhodobá pozícia Slovenska, Poľska aj pobaltských štátov (svoje obavy však prezentovali napríklad aj Švédsko a Veľká Británia). Tento postoj našiel silnú podporu aj v USA, keďže Washington takisto dlhodobo podporuje diverzifikáciu energetických zdrojov u svojich európskych spojencov. Američania dokonca zaviedli aj sankcie, čo výrazne zdržalo práce na NS 2.

O osude Nord Streamu 2 sa rozhodne v najbližšom období – s dlhodobými konzekvenciami pre európsku strategickú realitu.

Mapa ukazuje ako Nord Stream spája Nemecko a Rusko pod Baltským morom a ako obchádza „tradičnú“ tranzitnú zónu vrátane Slovenska a Ukrajiny.

Zdroj mapy: bbc.com

Plynovod Nord Stream

Komentáre

Teraz najčítanejšie