Keď sa pohádajú analytici s ministrom 

Autor je riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze

Voľby 2020 boli testom aj pre postavenie štátnych analytických jednotiek. Nová vláda sa k princípom hodnoty za peniaze prihlásila. Zaviazala sa dobudovať personálne kapacity, prepojiť rozpočtovanie s hodnotením ekonomickej efektívnosti výdavkov, spoločenského prínosu a znížila hranicu posudzovaných investícií štátu na jeden milión eur.

Pozornosť vzbudili spory okolo personálnych zmien v niektorých analytických jednotkách – vlani rozpad Inštitútu zdravotnej politiky, teraz odchod štyroch analytikov z Inštitútu vzdelávacej politiky. K tomu nedávny odchod skoro celej implementačnej jednotky spolu s prepustenou šéfkou. Ako štátneho analytika ma strata viacerých kolegov a kolegýň osobne mrzí. Je v životnom záujme Slovenska, aby dokázalo talenty v službách štátu udržať.

Dilema hlavného analytika

Úlohou politikov je rozhodovať na základe poctivej a verejne dostupnej analýzy pripravenej nestrannými profesionálmi v štátnej službe. To je základná myšlienka projektu hodnoty za peniaze. V praktickom živote ministra to znamená prijať aj kritiku od podriadených úradníkov. Myšlienka, že verejné výdavky majú podliehať hodnoteniu štátnymi analytikmi, mala preto riziko sporov zapísané v rodnom liste. Nedá sa im vyhnúť. V mene lepších verejných politík sa však musíme naučiť zvládať ich civilizovane. Na oboch stranách.

Situáciu na Slovensku komplikuje nevyriešená dvojkoľajnosť v rámci verejnej správy. Akákoľvek politická garnitúra sa na ministerstvách potrebuje oprieť o vzdelaných a motivovaných kariérnych úradníkov, ktorí sa nemusia báť čistiek pri každej výmene vlády. Každý minister či ministerka zároveň potrebuje blízkych spolupracovníkov, ktorým môže dôverovať.

Analytické jednotky, ak majú fungovať zmysluplne, sú na túto dilemu obzvlášť citlivé. Veľkú časť našej práce tvorí príprava podkladov pre ministerky a ministrov. Zároveň chceme, aby riaditeľ analytického inštitútu patril do úzkeho vedenia rezortu, lebo to je spôsob, ako najefektívnejšie ovplyvniť veci verejné. Hlavný analytik je preto odborná, ale zároveň politicky a verejne exponovaná pozícia.

Kvalita na prvom mieste

Nemyslím si, že pri výmenách vedenia analytických inštitútov sme odkázaní na viac či menej civilizované spory medzi politikmi a šéfanalytikmi. Riešením je jasná komunikácia dôvodov, ktoré k výmenám vedú, a dôveryhodný proces výberu a odvolania. Všetko v medziach zákona, dnešná legislatíva to umožňuje. To sa nestalo ani v jednom zo spomínaných prípadov.

Kľúčové je, aby výber nevygeneroval nekompetentných pritakávačov. Nemá byť formálny, stratený na Slovensko.sk, s krátkou lehotou na prihlásenie, ale skutočný, férový a dobre spropagovaný. Aby sa prihlásili kvalitné uchádzačky a uchádzači, možno aj spoza hraníc Slovenska.

Jeho súčasťou by mali byť verejné vypočutia kandidátov. V tomto roku sme zaviedli vypočutie nového riaditeľa pred riadiacim výborom analytických inštitútov, ktorému predstaví víziu riadenia a rozvoja analytickej jednotky. Zároveň pri nových výberoch požadujeme účasť člena riadiaceho výboru analytických jednotiek vo výberovej komisii. Osobne som bol členom komisie na výber šéfa analytickej jednotky na ministerstve vnútra. Jediný kandidát neuspel a výber sa bude opakovať.

Musíme byť profesionáli 

V rámci spolupráce medzi analytickými inštitútmi sme si už dávnejšie určili princípy a pravidlá, ktoré od seba navzájom vyžadujeme. Vypracovali sme testy pre uchádzačov o miesto štátneho analytika, spoločnú metodiku riadenia analytických jednotiek, naše analýzy podliehajú recenznému konaniu. Je to nástroj na zlepšovanie kvality naprieč štátnou správou.

Na druhej strane, kredibilita sa buduje profesionalitou a rešpektom k základnej deľbe práce: analytici radia, politici rozhodujú. V našej práci sú citlivou vecou pokusy prikrášľovať obsah analýz. Musíme pestovať politickú kultúru, ktorá je schopná vydržať systematické hodnotenie a vnútornú oponentúru podstatných rozhodnutí.

Ale náš prístup musí byť profesionálny. Nemali by sme podľahnúť syndrómu neomylnosti, rešpektovať právo demokraticky zvolených nadriadených presadzovať vlastný názor, ako aj názory ostatných zainteresovaných. Lebo svet je komplikovaný a riešenia si vyžadujú oveľa viac ako prácu v Exceli.

Zároveň mnohí čelíme dilemám – nesúhlasím s organizačnými zmenami, nadriadení ignorujú moje rady, robota nedáva zmysel alebo analýza skončí v zásuvke bez zverejnenia. Každý máme vlastný limit, keď si povieme, že toho máme dosť. Práca pre štát dokáže byť vyčerpávajúca, chvíľami pripomína boj s veternými mlynmi.

Som však presvedčený, že inštitúcie nemajú končiť s odchádzajúcimi ľuďmi – akokoľvek talentovanými. Je aj v záujme odchádzajúcich, aby inštitúcie, ktoré budovali, ostali pri živote a s nimi aj myšlienka verejných politík založených na faktoch a dátach.

Neviem, dokedy budem mať možnosť šéfovať Útvaru hodnoty za peniaze. Keby som však raz musel nedobrovoľne skončiť, ako profesionál budem každého kolegu a kolegyňu presviedčať, aby v ÚHP zostali. Lebo kvalitné inštitúcie, fungujúce štandardy a procesy pri spravovaní štátu sú základom úspechu našej krajiny. Ich budovanie je ťažká práca na dlhé roky. A spálené mosty mrzia obzvlášť.

Poznámka redakcie: Bývalá riaditeľka Implementačnej jednotky Miriama Letovanec nesúhlasí s tvrdením v komentári, že bola prepustená. Hovorí, že ona a jej kolegovia nesúhlasili s postupným znefunkčnením implementačnej jednotky a s presunom na nižšiu úroveň, rozhodli sa odísť a neasistovať pri likvidácii jednotky. Doplnené 12. 2. 2021