Denník N

Procházka: Brhel, Kmotrík, Penta? Každý deň ma spoja s niekým novým

Šéf Siete Radoslav Procházka. Foto N – Vladimír Šimíček
Šéf Siete Radoslav Procházka. Foto N – Vladimír Šimíček

Hovorí, že dnes by už pre kauzu Gorila Pentu pred súdom nezastupoval, ale to, že jeho stranícky kolega od nej pýta peniaze na hokej, vie zniesť. S Igorom Grošaftom, ktorý Pente kupoval podiel v SME, sú blízki známi, no stranu vraj nikdy neriešili. Sieť pôjde do volieb samostatne a určite nebude vládnuť so Smerom. RADOSLAV PROCHÁZKA.

“Považujem za svoje osobné profesijné vyznamenanie, že keď niekto taký veľký a s takou možnosťou výberu ako Penta potreboval právnu službu v konaní pred Ústavným súdom, obrátil sa na mňa. Som hrdý na to, že som tú robotu dostal a spravil ju tak, že som vo všetkých tých veciach uspel. Hrdý!” Toto ste napísali o vašej práci pre Pentu, ktorá prebehla ešte pred zverejnením spisu Gorila. Zobrali by ste túto robotu aj po Gorile?

Nie.

Prečo?

Pretože konateľ spoločnosti, ktorej som poskytol právnu službu, bol aktérom spisu. Celú kauzu považujem za veľký problém pre spoločnosť v tom, ako fungovali vzťahy medzi biznisom a politikou. Samozrejme, na odmietnutie by som musel mať zákonný dôvod.

V tom istom blogu ste tiež napísali, že so žiadnym zo spoločníkov Penty ste sa zatiaľ nestretli. Stále to platí?

Všetkých nepoznám, ale raz som sa stretol s pánom Matákom. Bol som s kamarátom vo vinárni, pán Maták tam bol, predstavil sa mi, podali sme si ruku a to bolo všetko. Ja som predtým nevedel, ako vyzerá.

S pánom Matákom sa nedávno stretol aj primátor Martina a váš stranícky kolega Andrej Hrnčiar, ktorý od Penty pýta sponzorské na martinský hokej. Pán Hrnčiar povedal, že tým nie ste nadšený. Je to tak?

Nebol som z toho nadšený, kým mi to nevysvetlil. Ale to je cena za to, keď máte najotvorenejšieho primátora na Slovensku. Stretol sa aj so šéfom Mountfieldu, ktorý tiež dáva peniaze na martinský hokejový klub, jediný extraligový šport v ôsmom najväčšom meste na Slovensku. Nikdy som, na rozdiel od Hrnčiara, neniesol zodpovednosť za mestský hokejový klub. Aj preto, že sa stretli na pravé poludnie, na verejnom mieste, pre zmluvu na hokej, povedal som O. K. Na moju žiadosť mal pán Hrnčiar informovať pána novinára Valčeka, ktorý ich videl, o obsahu stretnutia, a dokonca mi pán primátor povedal, že pána Valčeka pozve aj na finálne rokovanie o obsahu tej zmluvy.

Cítite ako problém pýtať peniaze od Dr. Maxa, ktorý vlastní Penta?

Cítil by som to ako problém, keby išlo o „niečo za niečo“. Pre Dr. Maxa je to reklamná príležitosť a pre martinský hokej sú to peniaze potrebné na to, aby tam ľudia mohli ďalej chodiť. Bol by som radšej, keby tie peniaze Hrnčiar našiel inde a myslím si, že v ďalšom roku sa o to pokúsi.

Zmenila kauza Gorila váš pohľad na Pentu?

Má veľmi poškodené meno. Akékoľvek vzťahy s touto partiou sú dnes a priori podozrivé práve pre históriu vzťahov, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou mali s dnes už asi naozaj odchádzajúcou generáciou politikov. Myslím si, že najlepšie to vystihla bývalá premiérka Radičová, že v spise sú asi aj fabulácie, ale aj veci, ktoré majú reálny faktografický základ.

Keď ste zastupovali Pentu ešte pred zverejnením Gorily, s kým ste rokovali?

S pani Valériou Haščákovou.

S manželkou pána Haščáka.

S advokátkou, doktorkou Haščákovou. Videli sme sa vtedy prvýkrát v živote 20 minút a druhýkrát v živote znovu 20 minút. Bolo to asi pred šiestimi rokmi.

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Vidíte nejaké ohrozenie v tom, ako Penta nakupuje na Slovensku médiá?

Po tom, čo napísal Peter Schutz v SME, kde má Penta minoritný podiel, sa mi zdá, že tá hrozba možno nebude až taká bezprostredná, ako sa ešte pred niekoľkými mesiacmi mohlo zdať. Všetko je veľmi viditeľné a akýkoľvek tlak bude aj pre vydavateľa kontraproduktívny. Čo vidím ako širšiu hrozbu, je celkové spoločenské povedomie, že nárok na účasť vo verejnom priestore by mali mať len bohatí ľudia. To sa netýka len médií, ale aj politiky. Akoby ľudia naozaj začínali veriť, že bohatstvo má byť vstupenkou na účasť vo verejnom priestore. Že nie ľudia ako Mišo Havran, Zuza Wienk, Vlado Pirošík a iní, čo sa dlhodobo venujú verejnému priestoru, ale kapitáni priemyslu sú tí, ktorí majú rozhodovať. Lebo oni vlastne už nepotrebujú peniaze. Pritom peniaze nemusia byť pre každého motiváciou. V rozhovore pre Sme s Lukášom Filom a Mirom Kernom, keď tam ešte boli, som povedal, že peniaze nikdy neboli primárnou motiváciou môjho úsilia. Mojou motiváciou je uznanie. Nie je to lepšia motivácia ako peniaze, ale dáva mi to vo verejnej službe väčšiu slobodu, lebo uznanie sa nedá kúpiť.

Čo si myslíte o odchode redaktorov do Denníka N?

Je mi to ľúto. Ešte stále idem ráno na prvú stránku na SME. Po novom roku som si už ako druhú začal otvárať N. Keď sa to stalo, tak som na Facebooku vyslovil obdiv vášmu gestu, akokoľvek som na veľké gestá po tom roku komplikovaných vzťahov nemal veľa dôvodov. A je to obdiv úprimný.

O kúpe SME rokoval za Pentu spolumajiteľ Sity Igor Grošaft, o ktorom Daniel Lipšic povedal, že je „jeden z najbližších ľudí Rada Procházku“. Komentátor HN zase napísal, že Grošaft sa netají tým, že vás podporuje, a vy sa netajíte tým, že sa poznáte. Podpora má byť napríklad aj v tom, že Sita objednáva prieskumy v agentúre Polis, „ktorá zo Siete robí hviezdu pravice“. Ako sa poznáte s Grošaftom?

S Igorom Grošaftom som sa v živote stretol určite menejkrát ako Milan Krajniak (bývalý poradca Daniela Lipšica) a zo žiadneho stretnutia s ním som nikdy nemal pocit, že by so mnou chcel riešiť niečo viac ako burgenlandské a tirolské biele vína, ktorým celkom dobre rozumie, aj keď ja ich mám odpitých asi trochu viac.

Aký je váš vzťah?

Sme prinajmenšom dobrí známi, ktorí k sebe prechovávajú ľudskú náklonnosť. Vídame sa niekoľkokrát do roka pri spoločenských príležitostiach a nikdy so mnou pán Grošaft nemal ambíciu nič riešiť.

Aké sú to spoločenské príležitosti?

Máme spoločných známych, ktorí majú takisto ako ja záľubu v malokarpatských a rakúskych bielych vínach. Občas, keď sa náhodou stretneme pri škole, kde chodia naše deti, tak si povieme čau, ako sa máš, čo nové, ako sa ti hojí chrbát.

Prečo si myslíte, že vás podozrievajú, že Penta vás cez pána Grošafta financuje?

Nezaoberám sa tým. V niektorých prípadoch je to už asi prejav zúfalstva a frustrácie z vlastných výkonov. Pre Sieť sú jedinou živou témou jej dva hlavné ciele. Priniesť do verejnej služby čo najviac mladých ľudí a urobiť zo Slovenska jednoduchý a funkčný štát, na ktorého služby sa ľudia môžu spoľahnúť. Na výlevy opozičných poslancov nemáme motiváciu reagovať, len to prehlbuje depresiu a skepsu medzi voličmi pravého stredu. Ja si myslím, že tento volič nemá dôvod sa za niečo hanbiť a byť neustále v nejakej defenzíve. A nevidíme dôvod ani na to, aby sme sa stále bičovali a forsírovali Ficovu tému o slabej opozícii. Keď sa tí ostatní chcú zaoberať vlastnými vzťahmi, nech sa páči. Hoci niektorí ľudia v minulosti nezvládli umenie včasného odchodu, tie vlády prispeli k tomu, že Slovensko patrí do prvej európskej ligy a aj na medzinárodnej scéne sme mali dôvod vymeniť hanbu hrdosťou na Slovensko. Makáme v teréne ako fretky. Ak budeme ďalej robiť v tomto tempe, tak sa to zúročí. Pri všetkej úcte, mojím súperom naozaj nie sú snívajúci lídri starej menšiny, ale Fico. Napriek tej obrovskej podpore, ktorú získal, pre bežných ľudí neurobil ani zlomok z toho, čo pre tých najväčších a najmocnejších. A to je trestuhodné.

Teda vy s ním za žiadnych okolností nebudete vládnuť?

Je to v našej DNA. My sme vznikli a od samého začiatku fungujeme ako hlavný Ficov súper. Bolo by to poprením našej genetickej výbavy.

Otázky o rôznych podozreniach a prepojeniach vyvolala vaša prezidentská kampaň. Aj šéf Transparency International Gabriel Šípoš hovorí, že suma na kampaň, ktorú uvádzate, sa mu zdá príliš nízka na to, čo obsahovala.

Na všetky otázky veľmi trpezlivo a rád odpovedám. Riešil som to rok. V rozhovore (s Igorom Matovičom), ktorého upravený záznam sa dostal na verejnosť, sa hovorí o nejakej sume. Mal som ambíciu minúť ešte takmer raz toľko na regionálne médiá, čo som si potom musel rozmyslieť. V závere tohto súkromného rozhovoru, ktorý už však obsluha megafónu zabudla pustiť, som na otázku, či niekomu niečo dlhujem, odpovedal, že nikomu nič, lebo by to pre mňa nemalo zmysel. A to platí. Preto sme sa snažili získať úver z banky. Pre mňa nemá zmysel byť niekomu zaviazaný. Je to jedna z mála výhod toho môjho zlopovestného ega, že nie som stavaný, aby som si nechal niekým predpisovať, čo a ako mám robiť. Moje rozhodnutia budú vždy mojimi, nie niekoho v zákulisí. Myslím si, že to je aj to, čo škrie Fica v hĺbke jeho duše – že na začiatku svojej kariéry urobil rozhodnutia, ktoré obmedzili jeho slobodu. Pre mňa je to veľké poučenie.

Prečo si myslíte, že Šípoš o vás povedal: „Ide o ukážkový príklad, keď politik vyberá peniaze mimo oficiálneho účtovníctva, nemyslím si, že je jediný…“ Prečo vznikol dojem, že ste zaplatili menej, ako to oficiálne stálo?

Nemám na to odpoveď. Ani sa týmito otázkami nezaoberám. Zaoberal som sa nimi rok. Dnes vediem Sieť, ktorá si zobrala úver, ručím zaň celým svojím majetkom a budúcimi príjmami strany. Robím to preto, aby aj ľudia pochopili, že je pre mňa vnútorná sloboda nevyhnutným predpokladom na to, aby som sa tu s niečím pechoril. Keby som ju nemal mať, je to proti mojej podstate.

Máte z úveru stres?

Nemám dôvod ho mať, zatiaľ. Nič dôležité sa nikdy nepodarilo bez rizika. My máme tú výhodu, že nemusíme všetky sily venovať mudrovaniu o tom, ako sa zachrániť, preliezť dnu, s kým sa dohodnúť, aby sme prežili. Je to trochu paradoxné, lebo dvaja najvyšší štatutári Siete sa vzdali mandátov a išli do zásadného rizika. Ale dáva nám to priestor venovať sa tomu, čo považujeme za dôležité, čiže premene Slovenska na funkčný štát a generačnej obnove. Voľby sú asi o rok. Ľudia si v nich vyberú podľa svojho gusta a ja budem robiť všetko preto, aby si vybrali Bašistovú, Hrnčiara, Beblavého, Macháčkovú, Cséfalvayovú, Ďurišina, Čurilovú, Petríkovú a ešte aspoň ďalších 40 ľudí, ktorí majú predpoklady na poctivú verejnú službu. Na kandidátke Siete bude minimálne 30 ľudí do 30 rokov. Chceme tiež navrhnúť zníženie aktívneho volebného práva do Národnej rady na 16 rokov a pasívneho na 18 rokov.

Ako ste kauzu financovania zvládli komunikačne?

Primerane okolnostiam. Nie som so sebou taký spokojný ako ostatní opoziční poslanci. Mám takú vlastnosť, že keď je nejaký „priekak“, mám tendenciu to pripisovať sebe.

Alebo „chalanom“.

Práve chalani vedia, koľkokrát som na seba vzal veci, za ktoré som nebol zodpovedný, aj keď vo finále som, lebo ja som si ten tím poskladal, ja som ho namotivoval.

Vyzerá to tak, že už komunikujete opatrnejšie. Nezdvíhate mobil, dávate si pozor.

Profesionalizujem fungovanie Siete. Súčasťou toho je, že každý má svoju úlohu, a mojou nie je suplovať šéfa komunikačného oddelenia. Mne sa pri komunálnych voľbách stalo, že som sa dostal do takej zenovej polohy a prestal som od ľudí niečo chcieť. Už nechcem od nikoho nič. Človek si tým ušetrí mnohé sklamania. Ešte pred polrokom som bol taký urputný a naliehavý a chcel som, aby všetko dokonale fungovalo, ale zbavil som sa toho. Začal som seba samého vnímať ako nástroj na splnenie našich cieľov. Budem robiť na tom, aby Bašistová, Cséfalvayová či Tekeliová dostali príležitosť na robotu, ktorej rozumejú. Je to odo mňa aj také symbolické poďakovanie ľuďom, ktorí mi pomohli v prezidentskej kampani. Manželia Slobodovci z Levoče, Mišo Beke zo Žiliny, pani Kollárová z Veľkých Kostolian, Ivana Uhríková z Kremnice a stovky ďalších. Vrátim im to tak, že budem robiť promo druhým, nie sebe.

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Matovič v rozhovore pre Denník N naznačil, že „anonym“, ktorý zverejnil časť nahrávky, ju možno zverejní aj celú s tým, že “dva týždne pred voľbami sú ideálne“. Máte z toho obavu?

Vôbec. Tak ako vašu robotu nikdy nebude definovať produkcia Keményho, Lipšicovu údajné erotické sms­ky a Sulíkovu donášanie Kočnerovi, ani moju robotu nebude definovať záznam upraveného rozhovoru, kde jeden účastník celý čas vedel, že rozpráva do megafónu k piatim miliónom ľuďom a druhý účastník o tom nevedel. Nezaoberám sa tým, lebo je dosť „záhul“ na zelenej lúke bez parlamentného mandátu postaviť niečo silné a pevné, keď to má priniesť nejakú reálnu ponuku. My sa venujeme príprave takejto ponuky.

Čo ak sa objaví celá nahrávka a ukáže sa, že to nebolo zostrihané?

To sa určite neukáže, veď to trvalo vyše hodiny a von vyšlo desať minút. Kľúčová vec je, že na konci rozhovoru sa ma obsluha megafónu pýtala, či niekomu niečo dlhujem. A ja som rovnako úprimne ako na otázky predtým, lebo som idiot, odpovedal, že nikomu nič, lebo by to pre mňa nemalo zmysel. To je to, čo budú ľudia počuť, keď to vyjde von, a pochopia, že som celý čas hovoril pravdu, že nie som nikomu za nič zaviazaný.

Kto by bol vaším ministrom financií, ak by ste uspeli vo voľbách?

Kontrola verejných financií a hospodárne nakladanie s nimi je doména Mira Beblavého. Verejné investície, národné hospodárstvo, hospodársky rast a zamestnanosť budú doménou budúcej hviezdy prvého rangu, ktorá rozšíri naše rady v priebehu niekoľkých týždňov. Je to mladý človek so západným vzdelaním a so západnou pracovnou skúsenosťou.

Poznáme ho?

Určite ho novinári aj ekonómovia poznajú. Jeho robota má vysoké hodnotenie.

Kto bude ministrom zahraničných vecí?

Na zahraničnú politiku máme Vlada Bilčíka, ktorý je dlhé roky autoritou v tejto oblasti. Nie je to však stranícky funkcionársky typ. Pôsobí v mimovládnej organizácii a straníckymi úlohami ho nepoverujeme, pretože potrebujeme, aby sa venoval odbornej práci. Jedna časť našej kandidátky budú odborníci bez straníckej príslušnosti a budem sa usilovať o to, aby sa Vlado Bilčík uchádzal o pôsobenie vo verejnej službe. Napokon, naša podpredsedníčka Katka Cséfalvayová je prodekankou pre medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite, hovorí šiestimi jazykmi a venuje sa najmä téme propagácie Slovenska na zahraničných fórach.

Kto bude ministrom spravodlivosti?

Mám tip, ale musíme sa dohodnúť. Je to tiež rezort, kde často siahate do externého prostredia.

Ale vnútro takým rezortom nie je.

Z toho bezpečnostného aspektu sa otázkam vnútornej bezpečnosti bude u nás venovať pán poslanec Fedor, ale je tu veľmi silná predstava o civilných aspektoch na strane Andreja Hrnčiara, ktorý už veľmi intenzívne pracuje na novej podobe volebného zákona, územnosprávneho členenia.

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Vyhodnotili ste spätne ako chybu to, ako ste sa zachovali voči Andrejovi Kiskovi, keď ste neboli schopný ho pred druhým kolom na tlačovej besede podporiť?

Dve minúty pred tlačovkou sa strhol zmätok, lebo tretina účastníkov neprišla, a urobil som chybu. Hneď na druhý deň som to s Beblavým aj Hrnčiarom vo veľkom štýle napravil. Len málokto z tých, čo mi to vyčítajú, by v poslednej živej televíznej debate pred voľbami tak nezištne podporil svojho priameho súpera o druhé kolo, ako som to urobil ja, keď doňho šili Hrušovský, Fico a Kňažko. Od volieb som mal príležitosť už dvakrát byť osamote s pánom prezidentom a môžem povedať, že máme medzi sebou všetko usporiadané do veľmi srdečného vzťahu.

Mnohí ľudia, ktorí čakali na tlačovú besedu, kde ste mali Kisku podporiť, si vaše náhle zazmätkovanie nevedeli vysvetliť. Prečo sa to stalo?

Bola to proste chyba, ktorú som urobil. Podstatné je to, že som sa z toho poučil a dokázal som sa za to ospravedlniť. Aj za nahrávku som sa ľuďom ospravedlnil.

Vyhodnocujete ako chybu aj podporu Milanovi Kňažkovi vo voľbe na primátora Bratislavy?

Nikdy som nepovedal, že vyzývam Iva Nesrovnala, aby odstúpil z volieb. Povedal som, že si želám, aby Smer dostal v hlavnom meste poza uši. Ivo vyhral.

Kňažko ani len neprišiel na tlačovú besedu s Kiskom, hoci sľúbil podporu.

Tam je ešte aj ďalšia vec – keby Kňažko nekandidoval, Fico by ani nebol v druhom kole. A po takom debakli by už asi ani nebol predseda vlády. Ale chceli sme, aby v Bratislave vyhrala pravica, a celé mesiace ľudia v Bratislave v prieskumoch hovorili, že šancu poraziť Ftáčnika má iba Kňažko. Keby sme do konca kandidovali s pani Kratochvílovou, Ftáčnik vyhrá. Nakoniec sa ukázalo, že Bratislavčania chcú Nesrovnala, a ja som povedal super.

Marek Vagovič z .týždňa napísal: „To, že vo finále sa stal favoritom Siete v Bratislave Kmotríkov biely kôň Kňažko, nie je až takým prekvapením. V kuloároch sa už dlhšie šepká, že Procházka dobre vychádza aj s majiteľom TA3. Napokon, pozrite si niekedy politické diskusie v tejto televízii, keď je tam líder Siete. Absolútna selanka…“ Poznáte sa s Kmotríkom?

Stretol som sa s ním raz náhodne v reštaurácii. Dokonalá ilustrácia našich skvelých vzťahov je to, že v deň, keď sa v Európe totálne zmenila situácia, v Téme dňa bol sám poslanec Matovič. Ale oslobodil som sa od toho, že by som chcel na všetko reagovať. Veď to je každý deň niečo nové. Pamätáte si vôbec, že pred pár mesiacmi bol môj kamarát Brhel? O Pente sa stále hovorí, teraz Kmotrík. Kto to bude zajtra a pozajtra? Už mi to nie je ani smiešne, už mi je za tých ľudí len trápne. Kuloáre povedia každý deň niečo iné, akú to má hodnotu?

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Je už definitívne, že Sieť pôjde do volieb samostatne?

S najväčšou pravdepodobnosťou. Nikdy nebola na stole téma, že by sme išli s niekým iným.

S najväčšou pravdepodobnosťou nie je áno.

Je to áno. Berte to ako áno.

V decembrovom prieskume agentúry Focus ste mali 11,4 percenta. Vy ste mali v minulosti vyhlásenia, že nechcete byť ďalšia malá strana. S týmto číslom ste spokojný?

Určite nie. Pred prezidentskými voľbami som mal sedem, osem percent v prieskumoch. Pamätám si status Tina Čikovského, ktorý napísal, že vonku je 17 stupňov a presne toľko budú mať aj Kňažko s Procházkom spolu vo voľbách. No mali sme dokopy dvakrát toľko. Podstatné je, že chcem priniesť do parlamentu niekoľko desiatok nových ľudí. Aby sa to podarilo, budem musieť rok pokračovať v tomto tempe, byť v teréne medzi ľuďmi.

Vyhlásili ste, že pôjdete na referendum. V poslednom čísle Economistu vyšla štatistika, že vrámci EÚ máme u nás najviac nezaopatrených detí v detských domovoch. Myslíte si, že referendum pomôže túto štatistiku zlepšiť?

Nie, a ani to nie je jeho účelom. Dieťaťu je v akejkoľvek usporiadanej domácnosti, kde sa dvaja ľudia majú radi, lepšie ako v detskom domove. U nás všetky referendá, okrem toho o vstupe do NATO, organizovali politici pre svoj vlastný prospech. Toto si usporiadala časť spoločnosti, a tí ľudia urobili všetko, čo od nich ústava vyžaduje – vyzbierali podpisy, poslali to prezidentovi, nechali si to schváliť Ústavným súdom. Mám k tomuto úsiliu zdola rešpekt napriek tomu, že dlhodobo hlásam, že skutočné hrozby pre slovenské rodiny nachádzam niekde inde. Referenda sa zúčastním z rešpektu k občianskej aktivite. Podľa mňa úlohou štátnych inštitúcií nie je ľuďom hovoriť, ako majú žiť, ani ich chrániť pred ich vlastnými rozhodnutiami, ale vytvoriť všetky procedurálne podmienky na to, aby sa všetci mohli s rovnakou váhou svojho hlasu podieľať na tvorbe verejného priestoru. Podľa mňa verejná polemika má očistnú úlohu a verím, že spoločnosť sa takýmito polemikami posúva.

Ako budete hlasovať?

To je moja súkromná vec a nebudem to hovoriť.

Išli by ste teraz ako prezident na oslavy 70. výročia konca 2. svetovej vojny do Moskvy, kde je pozvaný aj prezident Kiska?

Áno. 70. výročie konca 2. svetovej vojny je chvíľa s obrovským symbolickým nábojom. Ak by sa zdvihla vlna bojkotu aj zo strany našich prirodzených spojencov, tak je to na úvahu. Ale akt vzdania úcty ľuďom, ktorí bojovali proti fašizmu, by som nesabotoval.

Šéf Európskej komisie Juncker povedal, že EÚ by mala dať Ukrajine tretiu časť záchranného balíka, takmer 2 miliardy eur. Súhlasili by ste s tým ako premiér?

Určite áno. Ekonomická aj politická stabilita na Ukrajine je životným záujmom Slovenska a bez peňazí sa nedá dosiahnuť.

Prekážali by vám základne NATO na Slovensku?

Všetky základne slovenskej armády sú základňami NATO.

V Poľsku má základne NATO ako centrálny orgán, nie v rámci poľskej armády.

Základne inej armády ako slovenskej tu nepotrebujeme. Pravdepodobne by som nesúhlasil.

Na jar sa v Únii bude znovu rozhodovať o obnove sankcií voči Rusku, podporili by ste ich?

Podporil by som sprísnenie sankcií. Putin na nič iné ako na silu nepočúva a ani počúvať nebude. Ale trvám na dominantnej úlohe Európy v tomto rozhodovaní.

Myslíte si, že by EÚ mala Maďarsko jasne pomenovať ako ohrozenie demokracie?

Nie, Únia spravila dosť. Len by tak doháňala Orbána bližšie k Rusku. Maďari nie sú hlúpi a príde čas, keď sa tam ten meštiansky živel znovu presadí.

Čo si myslíte o tom, ako sa správa český prezident Miloš Zeman?

Veľmi si ubližuje spôsobom, akým hovorí to, čo hovorí. Ale ja mám k týmto maratóncom a samorastom inštinktívny rešpekt.

Myslíte aj k Mikulášovi Dzurindovi?

Myslím tých, ktorí sú schopní povstať z popola a celý život byť jedineční. So Zemanom nesúhlasím a myslím si, že Českej republike dnes ako hlava štátu robí skôr medvediu službu, ale k tej osobnosti mám základný inštinktívny rešpekt. Ale mohol by sa zlepšiť v anglickej výslovnosti, lebo pussy je „pusy“ a „pasy“ to nikdy nebude.

Hovorili ste v poslednej dobe s Dzurindom?

Hovoril, ja som sa mu ozval a asi pred dvoma mesiacmi sme si dali jedno pivo. Boli sme spolu tri roky v parlamente a nikdy predtým som sa s ním nerozprával. Teraz sme sa bavili asi trištvrte hodinu. Bol som zvedavý. Ten človek dvakrát viedol vládu, ktorá naozaj pomohla Slovensku k prvej európskej lige, a zrazu sa z neho stal hromozvod všetkého zlého a je ako keby zabudnutý, hoci stále sedí v parlamente. Bol som úprimne ľudsky zvedavý, ako to prežíva a ako vidí vlastnú budúcnosť. Väčšinu času sme sa bavili o behaní a jeho novej práci v Európe.

Dal vám nejakú radu?

Jednu mi povedal, že nemusím na všetko, čo sa ma novinári spýtajú, hneď odpovedať. Ale nebolo to tak, že ja by som si od neho pýtal nejaké rady. Napokon, od koho som si ja dal kedy poradiť?

Teraz najčítanejšie