Kto zastaví Facebook?
Bezuzdnosť a netransparentnosť sociálnej siete hnevá nielen americké štáty a Európsku úniu, ale najnovšie aj firmu Apple. Zmeniť Facebook pravdepodobne nedokáže ani jeden z aktérov samostatne, spoločne však dokážu tlačiť buď na jeho reformu, alebo definitívny rozklad.
Autor pracuje v komunikačnej agentúre Seesame
a je spoluzakladateľ projektu Konšpirátori.sk
Neochota Facebooku overovať klamstvá politikov a blokovať nenávistné prejavy, snaha zvyšovať aktivitu používateľov aj za cenu polarizácie spoločnosti či nadháňanie členov extrémistických a konšpiračných skupín sú fakty natoľko známe, že už o nich Netflix točí výpravné dokumenty.
Uplynulé týždne a mesiace však ukazujú zaujímavý vývoj, ktorý sa pre Facebook nemusí skončiť dobre. K starej známej kritike zo strán odborníkov a aktivistov sa pridávajú už aj protimonopolné žaloby, čoraz konkrétnejšia regulácia a najnovšie aj tlak firmy, ktorá je väčšia ako Facebook s Googlom dohromady.
Facebook ako digitálny díler
Sociálne siete a hlavne Facebook stáli v popredí vzniku toho, čo americká filozofka Shoshana Zuboff nazýva surveillance capitalism.
Je to ekonomické zriadenie, v ktorom sú neobmedzenou surovinou voľne dostupné dáta o používateľoch. Tie sa uchovávajú, triedia, balíčkujú a predávajú inzerentom v podobe chirurgicky presne cielenej reklamy.
Podmienkou udržateľnosti tohto biznisu je neustále dolovanie dát, a to prakticky ľubovoľnými prostriedkami – pokojne aj toxickými pre samotných používateľov.
Sociálne siete tak za pár rokov dokázali okolo vás vytvoriť nový ekonomický systém, v ktorom sú obchodným artiklom vaše myšlienky, kamarátstva a spomienky. Zobchodovali vás a vašich priateľov výmenou za službu, ktorá sa tvári, že je zadarmo.
Vy aj tušíte, že to nie je o. k. Uvedomujete si, že vám to škodí. No neviete s tým prestať, pretože každý like, swipe a refresh šteklí vaše dopamínové receptory a drží vás skrolujúcich a ťukajúcich.
Navykli na to vás aj inzerentov.
A aby sme v tom skrolovacom rauši vydržali čo najdlhšie, algoritmy sociálnych sietí nám servírujú stále dráždivejší obsah, ktorý nás stále viac polarizuje, zatvára nás do sebapotvrdzujúcich bublín, a pritom nám tu len tak pomimo rozkladá dôveru aj demokraciu.
Nikto z nás pritom presne nevie, ako algoritmy, cielenie a rozhodovacie procesy sociálnych sietí fungujú.
Americký boj s monopolom a európska snaha o vyššiu transparentnosť
Zákony a regulačné rámce nikdy nestíhali technológiám. No v uplynulých mesiacoch sa výraznejšie dali do pohybu snahy regulátorov riešiť dva hlavné problémy Facebooku – jeho veľkosť a jeho netransparentnosť.
Americká Federálna obchodná komisia (FTC) a desiatky štátov USA v decembri zažalovali Facebook za jeho monopolistické správanie pri akvizícii Instagramu a WhatsAppu. Zároveň napadli zber dát, vďaka ktorému Facebook podľa žalobcov vytvoril natoľko personalizovanú službu, že v nej svojich používateľov de facto zamkol.
Ak FTC a štáty uspejú, pravdepodobne to povedie k rozbitiu Facebooku. Čo to však bude znamenať pre zvýšenie transparentnosti, je otázne. V ochrane osobných dát sú Spojené štáty tradične benevolentnejšie ako Európska únia.
Tá v pripravovanej smernici Digital Services Act (DSA) chce, aby Facebook, YouTube, Twitter a ďalšie platformy sprístupnili regulátorom to, ako fungujú ich algoritmy, ako sa rozhodujú pri odstraňovaní obsahu a ako cielia reklamu.
Očakáva sa, že Brusel cez DSA pritlačí sociálne siete aj k tomu, aby účinnejšie zasahovali proti nenávistným prejavom a online násiliu. Otázne je, kedy sa smernicu podarí prijať.
Keď jablko hryzie
V Bruseli sa však koncom januára odohrala aj iná zaujímavá vec. Šéf firmy Apple Tim Cook vystúpil na konferencii o súkromí dát s pomerne drsným prejavom.
Kritizoval v ňom
