Skrytá v textile
Viera Líčeníková-Škrabalová pripravila v 60. a 70. rokoch množstvo návrhov na koberce, prestierania, obrusy aj textilnú metráž. Je jednou z mála dizajnérok, ktorých práca nezanikla v anonymite.
20. storočie ponúka výrazne menej príbehov žien – dizajnérok ako mužov. „Návrhárky“ pracovali najmä v anonymite priemyselného závodu, dnes len s minimom zachovaných dokladov produkcie. Niektoré z nich, dizajnérky – výtvarníčky, pracovali v slobodnom povolaní, napríklad pod záštitou Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Aj tu sú dochované diela nepočetné.
Treba pripomenúť, že pre veľkú časť žien, ktoré dospievali koncom 2. svetovej vojny a uplatnili sa neskôr v oblasti dizajnu, bolo ešte vysokoškolské štúdium dosť nereálne. Unikátnou zbierkou je preto pozostalosť Viery Líčeníkovej-Škrabalovej (1925 – 2007), ktorá obsahuje viac než stovku návrhov, fotografií, realizovaných prác, kníh a dobových katalógov, ale aj osobnej korešpondencie. Pochádzajú z obdobia 50. až 80. rokov minulého storočia. Dnes sú súčasťou zbierky Slovenského múzea dizajnu.
Premárnená šanca na štúdium
Viera Líčeníková študovala na Škole umeleckých remesiel v Brne (1942 – 1946). V roku 1946 ešte nastúpila do štvrtého ročníka na Modeschule der Stadt Wien. Keď ju v ďalšom roku prijali na oddelenie divadelného výtvarníctva na Hochschule für angewandte Kunst vo Viedni, po februárovom prevrate
