Matematik Kollár: Juhoafrického variantu sa bojím viac ako britského. Predpokladám, že už je na Slovensku

Matematik Richard Kollár v rozhovore hovorí o tom,

• prečo je podľa neho Slovensko dátové peklo,
• prečo má Rakúsko oproti Slovensku také dobré výsledky,
• že pandemická komisia rokovala konštruktívne, ale na rokovaní vlády sa to zmenilo,
• o tom, čo by malo Slovensko urobiť, aby sa tu nerozšíril juhoafrický variant a
• prečo čaká razantné zlepšenie situácie až v máji.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí povedal, že niektorí odborníci označujú britskú mutáciu ako novú epidémiu. Súhlasíte s tým?

Zaujímavý pohľad, ale úplne s ním nesúhlasím, napriek tomu, že to je nová epidémia. Ale to by znamenalo, že každá nová mutácia znamená novú epidémiu. Napríklad vírus, ktorý sa u nás šíril v októbri a v novembri, bol zrejme silno ovplyvnený iným, zrejme českým variantom. Každý mesiac by sme tu tak mali novú epidémiu. V princípe prichádza k boju kmeňov vírusu, ktoré spolu súťažia.

Nové mutácie sa stávajú dominantnými, ak majú väčšiu schopnosť prežiť a šíriť sa. Budeme vidieť jednu vlnu za druhou. Hovoríme teraz o britskom variante, pri ňom už vieme, aký má efekt. V Rakúsku už ale zachytili veľa prípadov juhoafrickej mutácie, s ktorou majú väčšie problémy aj vakcíny.

Je už aj na Slovensku? 

Predpokladáme to. Už nám tu teda rastie nová vlna. Koncom novembra a začiatkom decembra sme nezaviedli prísnejšie opatrenia, a tak sa britský variant rozmohol. Začína ho však vytláčať nový variant, ktorý bude znovu vytlačený nejakým ďalším. Sú predpoklady, že u pacientov, ktorí majú dlhotrvajúce ochorenie, vírus výrazne mutuje. Dá sa očakávať, že varianty budú prichádzať jeden za druhým a bude potrebné na to reagovať – vakcínami aj opatreniami.

V minulých pandémiách sa stávalo a evoluční biológovia to očakávajú aj teraz, že vznikne variant, ktorý sa bude šíriť ešte rýchlejšie, vytlačí predchádzajúce, ale už nebude taký smrtiaci. Nebude spôsobovať také vážne zdravotné problémy. Očakáva sa, že mutácie, ktoré situáciu teraz zhoršujú, nás napokon zachránia, ale môže to trvať veľmi dlho.

Ak by sme sa pozreli na Slovensko a Rakúsko, prečo je pandemická situácia v dvoch susedných štátoch taká rozdielna? Je to tým, že Rakúsko zaviedlo tvrdé opatrenia omnoho skôr a britský variant sa tak rýchlo nerozšíril? 

Predpokladáme, že toto je dôvod. Rakúsko zaviedlo lockdown v novembri, pred Vianocami ho uvoľnilo, ale od Vianoc ho zasa veľmi tvrdo zaviedli. Rakúsko s nástrojmi, ktoré boli dostupné, výrazne zlepšilo epidemiologickú situáciu práve v čase, keď k nám nový variant prichádzal. Presne trafili čas, keď im počet nakazených mohol stúpať, zaviedli opatrenia a začínali s nízkymi číslami. Vďaka tomuto načasovaniu nemali superšírenie v takej miere, ako sme videli u nás.

Video: Školy otvárajú aj Rakúšania. U nich lockdown zabral a idú testovať všetky deti
Autorka: Martina Koník

Napriek tomu, že mali uvoľnenie, dobre ho načasovali. Rakúsko si prešlo iba takým kopčekom, oveľa nižším, ako je náš, a nebol spojený so strašným stavom v nemocniciach. Podobne dobre načasovalo opatrenia Maďarsko, ktoré zavrelo hranice v dobrom čase. Podobne to bolo aj v Poľsku. Česko a my sme netrafili, preto nie je prekvapujúce, že sme lídrami v úmrtnosti na svete, zvolili sme zlé načasovanie a nastavenie opatrení. Teraz je otázne, ako sa Rakúsko vyrovná s juhoafrickým variantom. Už ho majú vo veľkom množstve a v najbližších týždňoch uvidíme dáta z Tirolska, ako sa to prejaví na hospitalizáciách a úmrtiach.

Je teraz dôležitejšie načasovanie ako typ opatrení? 

Načasovanie je veľmi dôležité, preto by sme sa mali zaoberať juhoafrickým variantom. Ak by sme teraz uzavreli hranice, nebude to efektívne voči britskému variantu, ale voči juhoafrickému by to mohlo výrazne pomôcť. Rakúsko sprísnilo opatrenia na hraniciach práve pre variant z Juhoafrickej republiky. Druhá vec je, že uvoľňovanie opatrení musí byť veľmi dobre premyslené, regionálne, dôležité je analyzovať dáta. Potrebujeme zisťovať, ako na tom naozaj sme, lebo dnes to nevieme a to je náš najväčší problém. Keď nevieme vyhodnotiť situáciu a jej dynamiku, veľmi ťažko sa nastavujú pravidlá.

Toto si potrebujeme upratať čo najskôr, aby sme vedeli vyhodnocovať situáciu, promptne reagovať a nastavovať opatrenia čo najlepšie. Pritom na britský variant máme test ako jediní v Európe. V tomto máme najlepšie informácie. Teraz ich potrebujeme spojiť s ostatnými a robiť na ich základe čo najlepšie rozhodnutia. To je jediná cesta.

Tri štvrtiny preverovaných vzoriek pozitívnych na covid-19 malo britskú mutáciu vírusu. Vy tvrdíte, že na základe toho vieme povedať, aká bola u nás situácia v decembri a v januári. Vieme na základe toho aj to, prečo máme 8. februára plné nemocnice a aj po vyše mesiaci musia stále platiť tvrdé opatrenia?

S istotou to povedať úplne nevieme, lebo zatiaľ nemáme dostatok dát. Máme merania vírusu, ktorý sa označuje ako britský len z jedného dňa. Potrebovali by sme to však potvrdiť z viacerých dní. Ale keď si vezmeme aj dáta z iných krajín, ktoré vyzerajú veľmi konzistentne, vieme odhadovať, aký priebeh u nás malo šírenie britského variantu. Britská mutácia je na viacerých miestach na úrovni nad 80 percent a každý deň to stúpa.

Podľa predbežných dát zaostáva Žilinský kraj, ale je to len otázka času. Tiež sa ukázalo, že pri počte prípadov, ktorý zásadne nestúpal ani neklesal, nám aj s oneskorením stúpali hospitalizácie. Aj tam, kde sa epidemiologická situácia navonok zlepšuje, môže prísť k zvýšeným hospitalizáciám. Na druhej strane, v celkových hospitalizáciách vidíme pomerne stabilný trend. Pravdepodobne sa dlhodobé opatrenia s týmto britským variantom vyrovnali.

Žilinský kraj podľa vás zaostáva o dva týždne oproti zvyšku Slovenska a okolo 20. februára tam môže prísť k zaplneniu nemocníc. Je dôvodom lepšej situácie fakt, že tam britský variant ešte v plnej sile nedorazil, či je to efekt prvého plošného testovania, ako naznačuje premiér či minister zdravotníctva?

Na toto dáta neexistujú. Ale plošné testovania sa vtedy robili aj v Bardejove a tam nevidíme taký pokrok. Viac kôl testovania sa na severe a v Žilinskom kraji robilo v novembri. Ťažko povedať, že na základe toho budú vo februári diametrálne odlišné čísla. A netýka sa to len okresov, kde sa viac testovalo, ale celého Žilinského kraja. Vôbec by som plošné testovanie nespájal s tým, ako vyzerá výskyt britského kmeňa. V zahraničí vidíme súvis len s geografickým šírením.

Čo to znamená?

Zrejme mali ľudia zo Žilinského kraja v novembri a decembri menšiu mobilitu z Británie. A oveľa väčšiu mali ľudia v Bratislave alebo Košiciach. Nehovorím o počte infikovaných, len o tom, aký výskyt má kmeň. Spájať to s akýmkoľvek testovaním je extrémna špekulácia, ktorá sa nezakladá na pozorovaných dátach.

Premiér aj minister zdravotníctva Marek Krajčí hovoria, že práve pre britskú mutáciu opatrenia aj plošné testovanie už tak nezaberajú. Lekár Peter Visolajský reagoval, že mutácia už niekedy vyzerá ako výhovorka. Ako to vnímate vy? 

Na to existujú dva argumenty. Prvý: pozrime na našu krivku a na krivku Rakúska, Poľska, Maďarska alebo Nemecka. Hneď môžeme vyhodnotiť, ktorá krajina ako postupovala. Môžeme sa z toho poučiť. Pozrime sa na úmrtnosť, sme momentálne druhí na svete za Portugalskom v úmrtiach na obyvateľa. Druhá vec je plošné testovanie. Pozrime sa, kde na svete sa plošne testuje antigénovými testami, ktoré krajiny o tom uvažovali a ako dopadli ich plány. Zistíme, že aj krajiny, ktoré plánovali plošné testovania, prešli po našich výsledkoch na lokálne testovania.

Niektoré krajiny netestujú antigénovými testami vôbec a nie to ešte pacientov pri príjme v nemocniciach. V úspešných krajinách, ako napríklad Fínsko, antigénové testy ani nie sú. V Nemecku sú používané iba na veľmi špecifické veci, ktoré popisuje príbalový leták. Z týchto dvoch argumentov si vie každý urobiť jednoduchý záver a bude iný, ako prezentuje pán premiér, alebo pán minister zdravotníctva. Pohľad na testovanie zrejme zmenil napríklad aj minister práce Krajniak, nie je pravda, že by slovenskí politici nevedeli urobiť reflexiu. Stále menej ľudí má na plošné testovanie taký pohľad ako na začiatku, keďže už vidia, aké má celkové dosahy.

Keď premiér hovorí, že by bola situácia iná, keby sme mali v decembri niekoľko kôl plošného testovania, má pravdu? 

Posudzovať výroky premiéra vzhľadom na pravdivosť a prínos je veľmi ťažké. Neviem, či sa to dá vôbec stíhať pri tom tempe. Špecificky tento jeden je extrémne hypotetický aj vzhľadom na to, že vidíme ostatné krajiny, ktoré plošne netestovali a aj napriek tomu dokázali znížiť počet infikovaných. Sú na tom omnoho lepšie a majú otvorené školy alebo amatérsky šport. Problémom u nás asi nebol nedostatok testovania.

Čo by sme potrebovali teraz vedieť a nevieme? 

V akej miere a kde sa vyskytuje juhoafrický variant. Na to by som naviazal trasovanie kontaktov. Hygiena nemusí dohľadávať kontakty u všetkých, ale u tých, čo majú juhoafrický variant, to treba urobiť absolútne. Na to by mali byť nasadené špeciálne tímy. Keď sa tu rozšíri tento variant, ďalšia vlna bude veľmi podobná tej, ktorá doznieva. Ak nebude ešte väčšia.

Obávate sa juhoafrického variantu viac, ako britského?

Určite, lebo je spojený s nižšou efektivitou vakcín, čo ukazujú prvé klinické štúdie. Už vieme, že vakcína AstraZeneca nedokáže šírenie tejto infekcie asi potláčať vôbec. Dokáže však zastaviť vážne priebehy. Ak budeme mať zaočkovanú malú časť populácie, tak tá nebude mať vážny priebeh, ale budú ďalej šíriť nákazu. Takže nám to nepomôže. A ani tí, čo prekonali ochorenie, zrejme nebudú mať dostatočnú ochranu protilátkami. Nie je to jasné. Keď juhoafrický variant príde vo veľkej sile, môžeme sa znovu všetci infikovať. Tí, čo mali vážny priebeh, možno nezomrú, lebo už budú mať určitú imunitnú ochranu. Ale bude to veľmi zlé. Britský variant túto vlastnosť nemal.

Vieme predísť tomu, aby sa na Slovensku tento variant výrazne rozšíril? 

Tomu, aby bol na Slovensku, predísť už nevieme, lebo v Tirolsku sú stovky prípadov, ide tam o veľkú časť infikovaných. Keď bol vírus v Rakúsku, bola to otázka týždňa-dvoch, kým sa to dostalo k nám. Na jar sme prúdeniu nákazy zabránili, lebo sme mali zavreté hranice a karanténu. Teraz takéto obmedzenia nemáme. Prejdete cez hranicu a nik vás nekarantenizuje. Máte mať antigénový test – to určite fungovať nebude. Je takmer isté, že tu juhoafrický variant máme. Koľko ho je, nevieme, ale šíri sa. Teraz je to náhodné a má ho pár ľudí. Časom sa stane menej náhodným a jeho percento v populácii infikovaných bude rásť tak isto štatisticky exponenciálne ako anglický variant. Očakávame rovnako „nádherné“ krivky.

Teraz sme len v začiatočnej fáze. Teraz by sme mali prísnejšie sledovať ľudí, ktorí prechádzajú cez hranice, či naozaj idú do karantény a či naozaj čakajú na PCR test. Pomohlo by, keby sme sekvenovali (určili variant vírusu, poznámka redakcie) tieto vzorky a trasovali kontakty. Som si istý, že toto robiť nebudeme, lebo by sme to asi tak rýchlo logisticky nezvládli. Očakávame, že o pár týždňov budeme riešiť nástup juhoafrického variantu.

Znie to pesimisticky, lebo sme sa zatiaľ nedostali ani z jednej, naozaj silnej vlny a vy očakávate, že nasledujúce týždne príde ďalšia.

Áno, je to veľmi možné, lebo všetky tieto varianty ukázali, že boli zdrojom silného nástupu. Ale máme tu britský variant, tak možno nástup juhoafrického nebude taký silný, lebo bude s britským bojovať. Súťažia, koho infikujú a je možné, že anglický už juhoafrickému pobral veľa kandidátov, a tak bude mať sťaženú situáciu. To, že sme prešli horšou vlnou, nám možno pomôže v ďalšej. Štúdie o tom zatiaľ neexistujú a ide len o hypotézy. Snažím sa byť optimista, ale v mnohých krajinách bol juhoafrický variant omnoho horší a vo vakcinačných skúškach sa správa inak. Tým pádom môže byť veľmi úspešný a my môžeme mať veľký problém.

O britskej mutácii sa vie, že sa šíri rýchlejšie. Pri juhoafrickej sa hovorilo, že je smrtnejšia. Máme už viac informácií o tom, ako sa správa?

Videl som len štúdie, ktoré odhadovali rýchlosť šírenia britského variantu. Pre juhoafrický a kalifornský som štúdie o rýchlosti šírenia nevidel. Smrtnosť juhoafrického variantu je vyššia, ale ukazujú to dáta len z jednej krajiny. Mohli to tak ovplyvniť predchádzajúce kmene. Priebeh konkrétneho variantu môže mať v rôznych krajinách rôzny efekt. V tejto chvíli nemáme dosť dát. Vieme len to, že účinnosť vakcín je celkom globálna, lebo hovorí priamo o účinnosti voči jednotlivým kmeňom. Dôsledky na smrtnosť alebo na hospitalizácie nepoznáme, ale treba sa toho obávať. Nerád sa obávam dopredu, ale pôsobí to dosť hrozivo. Nebudeme krajina, ktorá bude zasiahnutá prvá, preto by sme mali sledovať, čo robia iné štáty a ako sa s tým vyrovnali. Mali by sme tak menej riešiť našu situáciu a omnoho pozornejšie sledovať zahraničie. Tento variant bude pravdepodobne rozšírený skôr v Holandsku či Nemecku. Mali by sme sledovať, čo u nich funguje a nasledovať ich.

Napísali ste, že lockdown zafungoval, ale menej ako pri pôvodnom variante. Mal by sa meniť podľa prevažujúceho variantu infekcie covidu? 

Náš lockdown nie je v princípe nastavený až tak zle. Jediné miesta hromadného šírenia sú domácnosti a pracoviská. U nás je však veľmi zlé vymáhanie lockdownu. Nehovorím o pokutách ľuďom, ktorí nenosia na ulici rúško. Obrovský problém je, že nie sme schopní kontrolovať dodržiavanie nariadenej karantény ľudí, ktorí sú pozitívni. Vieme, že sú infikovaní, ale nijako ich nekontrolujeme. Nerozumiem, ako je možné, že si toto dovolíme.

Robíme veľké obmedzenia pre milióny ľudí, deti nemôžu ísť do školy, ľudia do práce a na druhej strane nie sme schopní zabezpečiť, aby infikovaní zostali doma. Iné krajiny na to majú aplikácie a vedia to zvládať. Nástroje existujú. My to nezvládame a považujem to za absurdné, lebo to je naša najväčšia rezerva. Ak by sme to eliminovali, všetko ostatné, aj testovania, by boli efektívnejšie. Máme jednu skupinu, ktorá sa obmedzuje v zásade zbytočne a druhú, ktorá sa neobmedzuje vôbec – to nemôže fungovať.

Kde to u nás ešte nefunguje? 

Na hraniciach. Keď existuje riziko nových variantov, treba prichádzajúcich testovať a na výsledok PCR testu by mali čakať v izolácii. Nevravím, že sa máme vrátiť do jarného modelu s Gabčíkovom, ale pri ľuďoch, ktorí nie sú poriadne preverení, by som si aj tento model vedel predstaviť. Ak by sme toto vyriešili, nemusíme sprísňovať iné veci. Ďalej by sme potrebovali testovať ľudí v nemocniciach cez PCR testy, antigény sa tam neosvedčili. Ak by sme toto zvládli, boli by sme pripravení na omnoho horšie varianty ako tie, ktoré sú momentálne v obehu.

Ak by sme vedeli kontrolovať karanténu, opatrenia pre neinfikovaných by mohli byť jemnejšie?

To si viem tiež predstaviť. Je absurdné, že u nás ľudia s pozitívnym testom môžu ísť do potravín. Nerozumiem, ako je to možné. Sme schopní nejaké povolanie obmedziť úplne neskutočne, na druhej strane pozitívni môžu chodiť do obchodu. Štát akoby rezignoval na kontrolu.

Zákaz vychádzania bude platiť do polovice marca. Dá sa odhadovať, dokedy budeme potrebovať lockdown? 

Práve som čítal článok, kde sa písalo, že treba uvažovať v horizonte rokov. Nevravím, že to tak bude, ale sú ľudia, ktorí uvažujú aj týmto spôsobom. Dúfajme, že sa to nestane. Sme vo veľkej neistote, ale aby som bol optimistický, vidíme, že napríklad v Rakúsku môžu uvoľňovať a otvárajú školy. Nie je potvrdené, že leto pomôže, lebo máme za sebou len jedno, ale predpokladá sa, že môže výrazne pomôcť.

Vidíme úspešnejšie príbehy ako ten náš, už sme si prešli vrcholom zimy, Vianocami a Novým rokom. S vyššími teplotami vonku môžeme čakať zlepšenie, ale závisí to aj od vlhkosti. Vstupovať do toho budú aj nové mutácie. Tieto všetky veci vytvárajú našu budúcnosť. Nepredpokladáme, že v polovici marca sa situácia rapídne zlepší. Zlepšiť sa môže, ale neviem si predstaviť, že radikálne. Viem si predstaviť, že bude radikálne horšia, ale radikálne zlepšenie nie.

Kedy si viete predstaviť radikálne zlepšenie? 

V máji. Pri krajinách, ktoré si prešli veľmi zlými priebehmi, sme videli, že v máji sa to upokojilo. Nemôžeme sa na to spoliehať, ale v polovici marca neočakávam zásadné zmeny. Predpokladám, že budeme schopní otvoriť niektoré obchody a služby, lebo to už bude neudržateľné. Ak sa situácia zlepší aspoň regionálne, viem si nejaké uvoľnenia predstaviť. Ale napríklad otváranie interiérov reštaurácií pre verejnosť v marci si, žiaľ, predstaviť neviem. Ale v máji je to viac realistické.

Čo dnes nevieme a mali by sme vedieť, aby sme mohli povedať, či v polovici marca budeme môcť uvoľňovať? 

Toho, čo nevieme, je veľmi veľa. Nevieme spoľahlivo ani to, či nám rastie, alebo klesá počet hospitalizovaných. Keď sa pozrieme na príjmy a prepustenia ventilovaných pacientov, nesedí to s počtom ventilovaných pacientov. V štatistike aktívnych prípadov nám budú dokonca o chvíľu vychádzať negatívne počty ľudí. Toto sú závažné problémy a je šokujúce, že nastávajú vo februári 2021, teda po takmer roku pandémie. Nie sme schopní to dať do poriadku. Momentálne môžeme vychádzať len zo štatistík, ktorým viac alebo menej veríme.

Čomu veríte vy? 

Zhruba tomu, že hospitalizácie sa stabilizovali, možno sú tam nejaké pozitívne trendy, ale to nevie povedať nikto. Opatrenia, ktoré máme, situáciu nezhoršujú. Počty pozitívnych a negatívnych testov tiež nevieme presne. V sobotu sme spravili pol milióna antigénových testov, čo je desať percent obyvateľstva. Šokuje ma, že testujeme milióny ľudí týždenne a sme na tom stále rovnako zle. Čo potom tie testy robia? Čakal by som, že takýto počet testov sa prejaví.

Bojím sa, že nám chýba viac PCR testov, ktoré by dokázali presne popísať situáciu. Z nich vidíme, že sme v situácii zhruba ako v polovici decembra, čo nie je dobré, ale ani katastrofálne. Keďže tu máme britský variant, možno sme na tom trošku lepšie ako vtedy. Potrebovali by sme spoznať dynamiku britského vírusu, ale najviac by nás teraz mal zaujímať juhoafrický variant – kde je, aby sme vedeli, ako sa u nás šíri.

Ako to môžeme zistiť? 

Nie je to ľahko spoznateľné. Ale test, ktorý ho rozlíši, je pripravený, treba ho už len validovať. Lenže ľudí s touto mutáciou vírusu je málo, preto to nebude jednoduché. Potrebujeme špeciálny režim na hraniciach, aby sme ich vedeli vytypovať. Tento čas stagnácie by sme mohli konečne využiť na prípravu do budúcnosti. Napríklad by sme mali zjednotiť informácie a dáta, aby sme to pri ďalšej vlne nemuseli dookola riešiť. Mohli by sme si konečne upratať, teraz je na to čas.

Nie je pri antigénových testoch problém aj to, že ľudia dostanú negatívny výsledok, aj keď môžu mať v sebe vírus, a na základe výsledku zmenia svoje správanie? 

Neviem to odhadnúť, nemáme sociologické prieskumy, ktoré by zisťovali, ako sa mení správanie ľudí na základe výsledku testu. Najnovší prieskum Sociologického ústavu SAV ukazoval, že po vlne testovania v decembri omnoho menej ľudí obmedzovalo svoje kontakty. V januári sa obmedzenie zasa zväčšilo, ale ani zďaleka nie tak, ako vlani v marci a apríli. V novembri a decembri boli ľudia omnoho menej ochotní sa obmedzovať. Netrúfam si povedať, či sa toto dá spojiť s priepustkami na slobodu, môže to byť aj únava a odložené kontakty. Ale dáta ukazujú, že plošné testovania sú spojené s väčšou mierou kontaktov po nich. Jeden efekt môže mať certifikát, druhý celkové výsledky.

Ako to myslíte? 

Keď sa dozviem, že v mojom okrese bol výskyt 0,5 percenta a inde sú to dve percentá, tak si poviem, že v mojom okrese sa nemusím obmedzovať. Už len zverejnenie stavu podvedome mení správanie. Okresy, ktoré dostanú zlú správu, sa naopak zľaknú a tiež zmenia správanie. Aj preto sa odporúča, aby sa testovalo tam, kde sa predpokladajú horšie výsledky – a prínos bude väčší.

Čo dnes vieme o výsledkoch plošného testovania? 

Po jesennom testovaní boli zverejnené výsledky v okresoch a neskôr aj údaje po obciach. Posledné kolo plošného testovania sa skončilo 26. januára a po takmer dvoch týždňoch sú jedinými zverejnenými výsledkami dva obrázky, z ktorých si novinári museli prepísať čísla do tabuľky. Druhá vec je, že sa po výsledkoch ozvalo päť okresov, preverili sa tam výsledky a menili sa. Zvyšné okresy ale neprepočítavali. Netuším, ako u nás dopadol plošný skríning. Ak to niekto vie, nech dáta zverejní, lebo žiadne nie sú. Vieme, že mestá ako Bratislava namerali v odberných miestach pozitivitu 0,88 percenta, ale v konečných výsledkoch mali 1,31 percenta, čo spôsobili pozitívne testy v nemocniciach.

Zaujímalo by ma, kde sú dáta, prečo ešte nie sú k dispozícii a prečo nechceme vedieť, čo sa vlastne deje. Vidíme, že štátni analytici nezvládajú spracovať ani omnoho jednoduchšie veci, lebo je v dátach neporiadok. Nechcem špekulovať, ale mojou hlavou prechádzajú rôzne myšlienky, prečo dáta nie sú zverejnené a nehovorí to nič o právnej istote, alebo o tom, že by sme nášmu štátu mohli dôverovať. Na otázku, ako máme vyhodnotiť výsledky, môžem odpovedať, že nijako, lebo nevieme, ako skríning dopadol.

Vysvetľujete si to tým, že je v dátach taký veľký neporiadok, že ani tí, ktorí testovanie organizovali, nevedia, aké sú výsledky?

Vidím dve možnosti. Jedna je neschopnosť a druhá je zámer. Možno ide o kombináciu. Ale očakávam, že čísla časom uvidíme a že budú spracované, aby sa s tým dalo niečo robiť. Veľa vecí je limitovaných možnosťami krajiny, do veľkej miery neporiadkom a tým, že tu chýba systematické nastavenie. V tomto máme neskutočné rezervy a Slovensko je takým malým dátovým peklom. Sme asi jediná krajina, ktorá nevie, koľko máme príjmov a prepustení hospitalizovaných a je šialené, že o tom špekulujeme.

Prečo je v dátach taký neporiadok? O čo viac vedia Česko či Rakúsko o ich situácii oproti tomu, čo o situácii u nás vieme my? 

Stačí si pozrieť, ako vyzerajú nemecké dáta a ich stránky. V Česku vieme aj to, koľko telefonátov urobil jeden človek, ktorý trasuje kontakty. Úroveň dát v iných krajinách je neporovnateľná. Asi sme historicky nemali pripravené dátové systémy a ani ľudí, ktorí by mali schopnosť pracovať s dátami. Dlhodobo to zanedbávame. V zdravotníctve bolo vždy zložité dostať sa k dátam. Najhoršie je, že sme na to minulé leto upozorňovali. Hovorili sme, že prídu horšie časy a keď si to teraz nenastavíme, bude zle. Na tlačovkách sme vždy boli ubezpečení, že všetko je v poriadku a všetko sa stíha.

Čas, ktorý sme mali, sa využil na dovolenky a na oddýchnutie si, a teraz vidíme, že to nebolo dobré rozhodnutie. Momentálne je to už veľmi ťažké dobehnúť. Už je neskoro. Nemôžeme tlačiť na nemocnice, aby si upratovali dáta, keď zachraňujú životy. Pri dnešnom stave ministerstvo môže aspoň sčasti dáta upratať, aby sme vedeli aspoň to, koľko ľudí máme v nemocniciach. Som pesimista, ale je tam šanca.

Pozvali vás na posledné rokovanie pandemickej komisie, aj keď nie ste jej členom. Po nej sa COVID automat menil ešte na vláde. Premiér však hovorí, že to, čo dnes platí, schválili odborníci. Je to tak, sú dnes platné pravidlá výsledkom rokovaní odborníkov na pandemickej komisii? 

Musím povedať, že sa nevyznám v tom, čo vlastne je a čo nie je prijaté. Nestíham sledovať, ako sa to mení. A nielen ja, ale ani samosprávy a zriaďovatelia škôl. V tom sa nedá orientovať. Právnici už dlho upozorňujú, že v tom je úplný guláš a že to nie je dobrý postup. Takýto stav zmätku vyhovuje ľuďom, ktorí môžu tvrdiť čokoľvek.

Ako hodnotíte rokovanie pandemickej komisie? 

Som rád, že pozvali aj nezávislých odborníkov. Mal som od účastníkov rôzne správy, že rokovania neboli vždy konštruktívne. Ja som bol príjemne prekvapený. Debatovalo sa pomerne odborne, veľké slovo mali odborníci. Boli tam aj návrhy na zmeny, ale vo veľkej miere sa rokovalo o existujúcom návrhu, ktorý si ľudia mohli vopred preštudovať. Prekvapovalo ma, že členovia vlády sa zhodli, nachádzali kompromisy, bolo to tak, ako by to malo fungovať a očakával som, že to bude naozaj veľký krok správnym smerom. Tak aj vyzerala tlačová konferencia o deň neskôr. Hovorili zrozumiteľnou rečou, považoval som to za zvrat v pandémii. Ale trvalo to len pol dňa, lebo následne sa všetko zmenilo a nič sa nedokázalo prijať.

Všetky veci, na ktorých sa členovia vlády zhodli, zrazu neboli priechodné cez rokovania vlády. Tá časť, ktorej som bol súčasťou, prebiehala veľmi dobre, a tá časť, ktorú som neskôr nevidel, evidentne nefungovala. Mám pocit, že som videl niečo úplne iné, ako to, čo sa potom rozhodovalo. Takže je pravdepodobné, že komisia bola odborná, bola dosiahnutá zhoda, ale následne sa to skombinovalo s niečím iným a nevyzerá, že by do toho akokoľvek vstupovala odbornosť.