Dušan Mikušovič
Tento týždeň v noci z pondelka na utorok si päť mladých dievčat zobralo fľašu alkoholu, sadli do auta, poriadne zosilnili popovú hudbu a žúrovali, premávajúc sa len tak v aute po Bratislave.
Bez rúšok, ale aj bezpečnostných pásov, porušujúc zákaz vychádzania. Keďže dve z nich sú populárne na Instagrame, kde krátke videá zo žúru publikovali, všimol si jazdu internetový magazín Refresher, obľúbený najmä medzi mladšími čitateľmi.
Emy, ktorá by sa vďaka vyše 60-tisíc followerom na Instagrame dala označiť za influencerku, sa magazín spýtal, či sú takéto príspevky vhodným príkladom pre mladých ľudí.
„Ja nie som nikoho rodič a nikde nehovorím, že robím dobré veci a idem príkladom. Rodičia nech nedovolia malým deťom sledovať ma a každý starší človek si urobí názor sám,“ odpovedala Refresheru.
„Boli sme sa previezť, pretože sa nič iné nedá robiť. Malo by sa skôr riešiť to, prečo takto mladí ľudia konajú. Ľudia sú sociálne tvory a potrebujú interakciu, no všetko je zavreté. Mám veľa kamošov, ktorí v dôsledku zákazu stretávania a nulovej interakcie upadli do depresií.“
Popri tom, ako vláda sprísňuje nariadenia a upravuje COVID automat, existuje na Slovensku paralelný svet mimo lockdownu, na ktorý vládne opatrenia doliehajú menej, ako by si želali epidemiológovia. Dôvody sú rôzne a nie je to len nezodpovednosť ľudí. Mnohí sú z pandémie unavení, ďalší – najmä podnikatelia – sa dostali do situácie, keď im je jedno, či skrachujú alebo ich dorazí pokuta za nelegálne otvorenú prevádzku.
Nasledujúci text neschvaľuje porušovanie platných pravidiel, no nechce ani prezrádzať konkrétnych ľudí či prevádzky, ktoré ich nedodržiavajú. Pokúša sa zachytiť jednoduchú skutočnosť, že lockdown v realite nevyzerá úplne tak, ako to predpokladajú vládne uznesenia.
Zazvoňte, prosím. Heslo viete?
Na veľkom okne jednej bratislavskej pivárne v širšom centre mesta nedávno pribudli ťažké čierne nepriesvitné plachty, ktoré zakrývajú výhľad z ulice do zadnej miestnosti. Večer, keď sa v tejto miestnosti svieti, svetlo z lámp nepresvitá na ulicu.
Miestnosť je oddelená plachtou aj od zvyšku vnútornej časti pivárne, kam si cez deň chodia ľudia po zabalené jedlo – ako na výdajné miesto. Hovorí sa, že večer tam možno ísť tajne na pivo, stačí sa len preukázať heslom (Denníku N dokonca prišlo do e-mailu).
Či to tak naozaj funguje, sme nezistili. Počas dvoch večerov, keď sme išli okolo, bola plachta od zvyšku reštaurácie poodkrytá, v zadnej miestnosti sa svietilo, ale bolo tam prázdno. No o tom, že bary, kaviarne a reštaurácie po celom Slovensku fungujú v utajenom móde, netreba pochybovať – aj keď dnes podľa vyhlášky hlavného hygienika môžu reštaurácie fungovať len ako donášky a výdajné okienka.
Najčastejšie sa do nich chodí zadným vchodom a púšťajú sa len štamgasti. Samuelov otec (meno sme zmenili) tak chodieva na kávu do krčmy v ich dedine už mesiace. Krčma nefunguje načierno, no zostala stretávacím miestom svojho majiteľa s niekoľkými známymi z dediny. Ani posedenie v takomto úzkom okruhu však nie je v zhode so zákazom vychádzania.
Pred pár dňami mal jeden z účastníkov pozitívny test na koronavírus. Samuelov otec sa to dozvedel na zabíjačke u susedov, čo by epidemiológov asi takisto nenadchlo. O pár dní mu vyšiel negatívny antigénny test a do veľkej miery sa upokojil, považoval to za vybavené. Až na zásah svojho syna sa objednal ešte aj na PCR test a dovtedy dodržiaval karanténu.
Drobná epizóda, akých sú desiatky. Dnes už nariadenia – v menšej či vo väčšej miere – neporušujú len popierači covidu. Pani Anna (opäť sme na jej želanie zmenili meno, aj keď identitu poznáme) žije vo väčšom meste na strednom Slovensku. Nepatrí k tým, ktorí robia z domu, dochádza do sídiel viacerých firiem, ktoré sú jej klientmi.
„Po celom dni sa ja osobne teším na to, keď sa tajne môžem stretnúť so známymi na jednom pivku. Viem, že som nezodpovedná, ale skúšali sme to vydržať vlani pár mesiacov bez stretávania a bolo to ťažké,“ opisuje svoj život počas lockdownu.
„Krčmičky v našom okolí fungujú na tajný schovaný zvonček alebo na telefón. Poznáme sa, stretávame sa partia asi piatich až desiatich ľudí, niekedy aj viac. V decembri sme pre toto svoje správanie všetci ochoreli na covid. Niektorí s horšími, niektorí s miernejšími príznakmi.“
Čo zmenila táto skúsenosť? Ako vraví Anna, po prekonaní choroby mali chvíľu pauzu, teraz sa stretávajú opäť. „Dalo by sa povedať, že sa menej bojíme. Berieme to ako spoločenskú udalosť, ale aj ako podporu podnikania. Osobne poznám hneď tri podniky v našom meste, ktoré fungujú na telefón alebo ukrytý zvonček.“
Pani Anna takto nevybehne len na pivo. Aj napriek opatreniam si už dala urobiť nechty, raz sa dostala aj do sauny.
V sivej zóne fungujú aj ďalšie prevádzky. V oficiálne zatvorených fitnescentrách sa naďalej po dohode cvičí. Ľudia chodia do bytových štúdií a rôznych hobby marketov, ktoré môžu oficiálne vydávať len objednaný tovar. Často stačí len zatiahnuť za kľučku a vstúpiť dovnútra.
A o kaderníčkach, kozmetičkách či manikérkach si ešte povieme.
Dobrý deň, cestná kontrola. Test máte?
Miroslav Antal je náčelníkom bratislavskej mestskej polície. Ako vraví, mestskí policajti v hlavnom meste kontrolujú aj to, či prevádzky dodržiavajú aktuálne nariadenia hlavného hygienika. Podnety o porušovaní opatrení dostávajú od občanov, od okolitých prevádzok, ktorých majitelia trebárs nie sú spokojní s tým, že oni sú zatvorení a ich konkurenti nariadenia nedodržiavajú, a zisťujú ich aj vlastnou činnosťou počas hliadkovej služby.
Najčastejšie ide o reštaurácie. Hlavné problémy bývajú dva: v reštaurácii sedia ľudia v interiéri, aj keď je to zakázané, alebo sa pred ňou zhromažďujú, občas aj s nápojmi, čo by sa takisto nemalo diať. Podľa platnej vyhlášky by si ľudia mali po jedlo len prísť a zabalené si ho odniesť. Mestskí policajti v Bratislave zaznamenali od Nového roka necelé tri desiatky podobných prípadov, celoštátne je ich viac.
Štátna polícia v poslednom čase na Facebooku zverejňuje videá, kde ukazuje, ako kontroluje zákaz vychádzania, zatvorené prevádzky či povinnosť preukázať sa negatívnym testom. O tom, že polícia sa snaží vymáhať dodržiavanie opatrení, majú presvedčiť aj štatistiky.
Napríklad: v týždni od 28. januára do 4. februára policajti odhalili 51 prípadov porušenia lekárom stanovenej karantény, 25 prípadov porušenia zákazu otvorenia prevádzok (väčšinou išlo o gastro), 784 porušení povinnosti nosenia rúšok a 1940 porušení zákazu vychádzania. Časť sa vyriešila pokutou na mieste, asi 600 z týchto prípadov policajti poslali na okresné úrady a regionálnym hygienikom.
Výška pokút pre bežného človeka môže dosiahnuť pomerne vysoké sumy: do 1000 eur v blokovom konaní, do 1650 eur, ak prípad rieši okresný úrad. V realite sú pokuty nižšie. „V prípade zistenia porušení každý prípad riešia policajti individuálne. V prípadoch, keď občania porušujú opatrenia o nosení rúška, sú pokuty nižšie, približne vo výške 10 eur,“ povedala hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová.
„Ak občan má rúško, ale napríklad nesprávne nasadené, tak to policajti riešia napomenutím, občan si rúško zvyčajne upraví. Môžeme povedať, že policajti ukladajú pokuty za porušenie pandemických opatrení v priemere vo výške 60 eur. Vyššie pokuty ukladajú pri nedodržiavaní zákazu vychádzania či porušení karantény.“
Pri prevádzkaroch je to prísnejšie, za porušenie opatrení môže kaviareň či reštaurácia dostať pokutu až do výšky 20-tisíc eur. Mnohí to aj tak riskujú. Niektorí sú nahnevaní na vládu a otvárajú – hoci tajne – ako výraz protestu. Pre ďalších je pokútna prevádzka zatemnených zadných miestností otázkou prežitia – každé euro je pre nich dobré.
Pozor, udavač
Pani Martina je majiteľkou kaviarne na Račianskej ulici v Bratislave. Vybudovala ju v novostavbe bytovky z ničoho, do priestorov investovala viac ako 100-tisíc eur. Otvorila v najnevhodnejší čas – 1. marca 2020, na začiatku prvej vlny. Už o desať dní musela podnik zatvoriť. Leto síce prinieslo malú nádej, ale straty z jari vykryť nedokázalo.
Po pár lepších mesiacoch prišla druhá vlna. Dnes je síce kaviareň otvorená, no funguje len ako výdajné miesto, aj keď kávu či zákusok nevydáva cez okienko. „Človek vstúpi dovnútra, vydenzifikuje si ruky, vypýta si, čo potrebuje, a ide preč. Takto fungujeme, no pokles tržby je veľký. To nie je na úrovni 40 či 60 percent, to je pokles o 90 percent.“
Martinina kaviareň dokázala mať denné tržby medzi 600 až 1000 eur. Teraz zarobí tak 100 eur. V mesačných číslach je to podľa majiteľky zárobok 2000 eur oproti bežnejším 12-tisícom. Nájom takejto kaviarne v Bratislave sa pritom pohybuje okolo 5-tisíc eur. „Tržby nevykryjú ani nájom, to nie je ani na výplatu zamestnankyne, ktorú nechcete poslať na úrad práce, lebo je to matka samoživiteľka,“ hovorí pani Martina.
Pomoc od štátu nedostala. „Keď máte nedoplatok na sociálke či na DPH, nedostanete nič. A ten nedoplatok máte preto, že to nemáte z čoho zaplatiť,“ vraví. „Začínala som podnikať v marci. Počas prvej vlny som nemala nárok na žiadny príspevok, lebo nebolo s čím porovnávať tržby – či sa oproti minulého obdobiu znížili alebo nie. A teraz nemám nárok, lebo mám z minulého roka dlhy voči štátu.“
Pani Martine pomohol len majiteľ budovy, ktorý jej za dva jesenné mesiace odpustil nájomné. „No prišiel január, za ktorý už meškám s nájomným, teraz je tu február,“ hovorí zúfalá majiteľka. Aj keby sa chcela kaviarne zbaviť a priestory niekomu odstúpiť, objaví sa otázka: kto by dnes o kaviareň vlastne stál?
Keď počúvate realitu podnikateľov, ktorí pre zatvorenie prevádzok už stratili takmer všetko, nečudujete sa, že niekto tajne vpustí hostí dovnútra. Pani Martina vraví, že to neriskuje aj preto, že k nim pravidelne chodí jedna pani, ktorá si fotí, či dodržiavajú opatrenia. „Nechcem, aby mi na dvere zaklopali hygienici či policajti. Prišli sme do štádia, že sa vzájomne natierame,“ vraví.
Vynechajme teraz konkrétne motívy panej, ktorá chodí fotiť Martininu kaviareň. Ukazuje to na niečo iné. Časť verejnosti, ktorá dodržuje vládne nariadenia a správa sa zodpovedne, sa pri zmienke o tajne otvorených podnikoch celkom prirodzene nahnevá. Pred sebou vidia vysilených lekárov a zdravotné sestry v covidových oddeleniach, ktorí sotva stíhajú zachraňovať životy iných, a zámerné porušovanie pandemických opatrení im rozhodne nepomáha. Lenže čo s tým? Hlásiť ich?
Začiatkom februára zverejnila televízia Markíza reportáž z Lučenca. Divák televíziu upozornil na otvorenú kaviareň v meste. Keď tam prišla reportérka televízie, majiteľ s podnosom v ruke ju do podniku nevpustil, no vnútri zjavne boli ľudia. Podľa majiteľa mali práve sanitárny deň a ľudia v podniku mu pomáhali maľovať.
Príspevky k reportáži na Facebooku? Mnohí pozdravovali toho „špinavca“, ktorý kaviareň udal, niektoré komentáre boli vyslovene výhražné.
Žúruje sa vonku aj v bytoch
Porušovanie zákazu vychádzania má mnoho podôb. Keďže podniky sú zatvorené, organizujú sa žúry v bytoch, dokonca aj v prenajatých. Občas sa na to využívajú krátkodobé prenájmy cez známy systém AirBnb, ktoré sú posledné mesiace voľné. Využívali ich zväčša turisti a tých niet.
Náčelník bratislavskej mestskej polície Miroslav Antal hovorí, že ich volajú aj k takýmto prípadom. Najčastejšie sa to začína oznámením susedov pre porušovanie nočného pokoja. „Nemáme vedomosť, či sú byty prenajímané práve cez AirBnb, ale evidujeme prípady, že sa konali žúrky v bytoch. Len teraz za posledné obdobie, ktoré som si narýchlo vytiahol, sme riešili päť prípadov,“ vraví.
„Policajti postupovali v zmysle platných zákonov a nariadení. Väčšinou ide o porušovanie nočného pokoja, lebo ak je v byte ticho, nie je zo strany susedov dôvod niečo oznamovať. Keď tam potom naši policajti zasahovali, boli tam osoby, ktoré v byte nemali trvalý pobyt, a preto od nich žiadali preukázanie toho, či neporušujú zákaz vychádzania.“
Ešte v októbri, keď už platil zákaz hromadných podujatí, bratislavskí mestskí policajti asistovali aj pri rozpustení veľkej párty, na ktorej bolo vyše sto ľudí. Konala sa ilegálne v klube, zasahovala na nej aj štátna polícia. „Naši policajti sa pri takýchto prípadoch zaoberajú tým, či ľudia majú rúško, neporušujú zákaz vychádzania a dodržiavajú nariadenia.“
Mestskí policajti sa viac ako v minulosti venovali aj popíjaniu na verejnosti (vyše 180 prípadov od začiatku roka).
S bytmi súvisí ešte jeden častý fenomén, ktorý môže pôsobiť ako porušenie zákazu vychádzania. Naďalej prebiehajú obhliadky bytov – či už na kúpu, alebo prenájom. Realitných maklérov, ktorí sa na nich zúčastňujú, sa jednoznačne týka výnimka. Do bytu na obhliadku idú za výkonom svojej práce či podnikateľskej činnosti, čiže ak majú negatívny antigénny test, žiadne opatrenia neporušujú.
Čo však záujemcovia? Realitný trh je stále v stave, že o predaji bytov sa rozhoduje v horizonte niekoľkých dní. Je ich nedostatok a kupujúci reálne nemá možnosť povedať, že o byt síce má záujem, ale na obhliadku by prišiel po lockdowne.
Šéf realitnej kancelárie Riešime bývanie Martin Čapo upozorňuje, že na obhliadky bytov sa nedá pozerať ako na nejakú kratochvíľu. Pre mnohých je to absolútna nevyhnutnosť. Ak sa im napríklad končí nájom alebo už predali svoj byt, musia si nájsť iné bývanie.
A na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb sa výnimka zo zákazu vychádzania vzťahuje. „Bývanie je základná ľudská potreba. Nie je to luxus ako dovolenka,“ hovorí Čapo, známy aj z televíznej relácie Nové bývanie.
„Ak to potrebujete riešiť, nemôžete to odkladať donekonečna. Obzvlášť ak sa náhle zmenila vaša príjmová či osobná situácia. Takisto si to neviete vyriešiť sami, ako je to napríklad s obedom. Ide o komplexný proces, na ktorom sa nevyhnutne zúčastňuje viac profesionálnych strán. Nedokážete to ani úplne vyriešiť online ako kúpu topánok.“
Čapo hovorí, že v ich realitnej kancelárii už počas prvej vlny prešli na home office a virtuálne 3D obhliadky. „Do dnešného dňa dodržiavame karanténne opatrenia. Návrhy na vklad prevodu vlastníctva podávame elektronicky, dokumenty, pri ktorých to je možné, sa snažíme podpisovať digitálne a na diaľku,“ vraví.
„Napriek všetkému, čo som tu uviedol, aspoň jednej potvrdzujúcej obhliadke sa kupujúci zvyčajne nevyhnú. Z našej skúsenosti viem povedať, že ľudia riziko nakazenia covidom berú naozaj vážne a v plnej miere využívajú a aj oceňujú také nástroje, ako je obhliadka na diaľku. Ak sa uskutoční fyzická obhliadka, je to zvyčajne už s informovaným záujemcom a za maximálnych karanténnych opatrení.“
Ministrov zmätok s kaderníčkami
Zrejme najčastejší spôsob porušovania platných opatrení súvisí so snahou ľudí vyriešiť problém s účesom (či žien s nechtami). Kaderníctva, nechtové štúdiá či kozmetické salóny sú oficiálne zatvorené už takmer dva mesiace. No mnohým sa aj tak ostrihať podarí.
Obchádza sa to rôzne. Aj kaderníctva či manikérky majú zadné vchody, na ktoré sa dá zaklopať. Kozmetické služby zasa po novom často ponúkajú súkromné zdravotnícke zariadenia, ktoré sa orientujú napríklad na estetickú chirurgiu a zatvorené mať nemusia.
Úplne najčastejšie to funguje tak, že manikérka, kaderníčka či barber prídu za zákazníkom domov alebo do práce. Často sa takto dohodne skupinka ľudí, napríklad kolegov v práci, pozvú si kaderníčku a dajú sa ostrihať.
Na prvý pohľad ide o obchádzanie opatrení, no minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) prišiel po jednej z tlačoviek na začiatku februára s pomerne originálnym návodom. Keď sa ho už mimo kamier a v hlúčiku novinárov spýtali, kedy by sa mohli reálne otvoriť služby, povedal, že kaderníčka môže prísť strihať k ľuďom domov.
Podľa vyhlášky hlavného hygienika totiž musia byť zatvorené prevádzky, teda kaderníctva. Cestou do bytu zákazníka by kaderníčka nemala porušiť zákaz vychádzania, lebo ak má negatívny test, ide fakticky za výkonom svojej pracovnej či podnikateľskej činnosti, čím neporušuje zákaz vychádzania. Podobne, ako keby k vám domov prišiel opravár.
Ministrovu radu ešte v ten večer prerozprávala reportérka Markízy aj divákom, čo zaskočilo samotné kaderníčky. Karolína Volkov z Asociácie služieb krásy pre Markízu upozornila na to, že byty sú z pohľadu šírenia vírusu horšie ako kaderníctva, kde mali prikázané dodržiavať prísne protiepidemické opatrenia.
„Je sa tam, spí sa tam, štatisticky najviac baktérií sa nachádza v ľudských domácnostiach. My máme také sterilné prostredie, že sa pokojne môžeme porovnávať so zdravotníckymi zariadeniami,“ povedala. „Naším cieľom je, aby opatrenia dávali zmysel. Majme hygienické nariadenia, vymyslite si ich, ako chcete, ale dajte nám šancu pracovať tak, aby sa nepodporovala čierna práca a aby sa nešíril vírus.“
Všetky tieto detaily určujú, do akej miery je lockdown na Slovensku funkčný. Samozrejme, že nezodpovednosť ľudí hrá veľkú rolu a tvrdšia kontrola opatrení by mohla pomôcť. No spolu s ňou by mal štát nastavovať pravidlá tak, aby boli logické, a zasiahnuté prevádzky skutočne odškodniť. A zamerať sa na tie kroky, ktoré naozaj pomôžu.
Matematik Richard Kollár v nedávnom rozhovore pre Denník N povedal, že slovenský lockdown v princípe nie je nastavený zle.
„U nás je však veľmi zlé vymáhanie lockdownu. Nehovorím o pokutách ľuďom, ktorí nenosia na ulici rúško. Obrovský problém je, že nie sme schopní kontrolovať dodržiavanie nariadenej karantény ľudí, ktorí sú pozitívni. Vieme, že sú infikovaní, ale nijako ich nekontrolujeme. Nerozumiem, ako je možné, že si toto dovolíme,“ povedal.
„Robíme veľké obmedzenia pre milióny ľudí, deti nemôžu ísť do školy, ľudia do práce a na druhej strane nie sme schopní zabezpečiť, aby infikovaní zostali doma. Iné krajiny na to majú aplikácie a vedia to zvládať. Nástroje existujú. My to nezvládame a považujem to za absurdné, lebo to je naša najväčšia rezerva.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
