Farmár zo Zemplína: Keď pri bitke na poli ležal Diego Roda podo mnou, navrhol, nech sa dohodneme
Už sa zdalo, že príbehy bitých farmárov sa vyčerpali. Farmár z Michaloviec Dušan Krnáč (70) však opisuje, ako sa dodnes nedovolal spravodlivosti.
V rozhovore sa dočítate:
- ako mu Diego Roda nevydal pôdu, na ktorú mal zmluvný nárok;
- že neznámy mladík ho tak dokopal, že mal telo posiate modrinami a upadol do bezvedomia, takže si nič nepamätá;
- že dvojica neznámych mužov ho v aute dopichala tak, že sa iba krvavý odplazil k susede, ktorá zavolala sanitku;
- ako odniesol sudcovi sviňu, no aj tak nič nevybavil;
- ako sa Diego Roda bránil voči Ľubici Roškovej cez Máriu Troškovú.
V novembri 2019 ste sám tri dni stáli s transparentom zaveseným okolo krku pred sídlom Slovenského pozemkového fondu (SPF) v Bratislave. O čo vtedy išlo?
Roky sa neviem dostať k svojej pôde. V mojom prípade ide o dve zmluvy. Jednu z roku 2007 na 126 hektárov prenajatej pôdy, druhú z roku 2016 na 137 hektárov. Ani jeden z nájomcov, ktorí pôdu získali, nespĺňa podmienky na vznik nájomnej zmluvy.
Ako ste začali pôsobiť v poľnohospodárstve?
Mám chemickú priemyslovku, odbor všeobecná technológia, stroje a zariadenia v potravinárskej výrobe. Potom som študoval na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre, som fytotechnik; špecializácia rastlinná výroba, agronóm. Po škole som robil pre JRD Pozdišovce, JRD Bracovce, RD Hunkovce. Nejaké rôčky som bol aj predsedom JRD v Bracovciach.
V roku 2003 som začal sám podnikať. V 53 rokoch som sa rozhodol, že sa už nebudem starať o ľudí, ktorí si to nezaslúžia, a založil som si vlastnú firmu. To hovorím v dobrom. Moja robota je môj život, jeho náplň. Nehanbím sa priznať, že som aj rodinu a deti zanedbával.
Nechcem nadávať na ľudí, ale dal som zo seba to najlepšie, od rána do večera bez stravy. A traktorista? Ten vymontoval štartér z traktora a vymenil za fľašu pálenky. Rozkrádalo sa vo veľkom. Po novembri ’89 som bol revolučný predseda družstva, presunul som hodinové mzdy do výkonu. V 90. rokoch u mňa zarábali 14-tisíc korún, čo boli pekné peniaze. A družstevníci majú okrem toho naturálie. Prasiatko, svinku, obilie, piesok, stavebný materiál, autá dostávali.
Akú mali vaši zamestnanci morálku?
Čo vám poviem… O siedmej ráno sa začínala pracovný čas, o pol ôsmej boli ešte na hospodárskom dvore, o ôsmej sa išlo pomaličky z dvora, zastavilo sa pri najbližšom obchode, kde sa kúpilo pivo. Vypilo sa aj za pol deci, išlo sa na pole, tam sa porozprávalo. Začalo sa robiť o pol deviatej. Už o pol dvanástej sa končilo, lebo obedy sme rozvážali po poli. Poobede najmladšieho zo skupiny poslali kúpiť pivo, fľašku pálenky.
Pôde sa venovali aj vaši predkovia?
Rodičia môjho otca aj mamky