Denník N

Farmár zo Zemplína: Keď pri bitke na poli ležal Diego Roda podo mnou, navrhol, nech sa dohodneme

Dušan Krnáč. Foto N - Andrej Bán
Dušan Krnáč. Foto N – Andrej Bán

Už sa zdalo, že príbehy bitých farmárov sa vyčerpali. Farmár z Michaloviec Dušan Krnáč (70) však opisuje, ako sa dodnes nedovolal spravodlivosti.

V rozhovore sa dočítate:

  • ako mu Diego Roda nevydal pôdu, na ktorú mal zmluvný nárok;
  • že neznámy mladík ho tak dokopal, že mal telo posiate modrinami a upadol do bezvedomia, takže si nič nepamätá;
  • že dvojica neznámych mužov ho v aute dopichala tak, že sa iba krvavý odplazil k susede, ktorá zavolala sanitku;
  • ako odniesol sudcovi sviňu, no aj tak nič nevybavil;
  • ako sa Diego Roda bránil voči Ľubici Roškovej cez Máriu Troškovú.

V novembri 2019 ste sám tri dni stáli s transparentom zaveseným okolo krku pred sídlom Slovenského pozemkového fondu (SPF) v Bratislave. O čo vtedy išlo?

Roky sa neviem dostať k svojej pôde. V mojom prípade ide o dve zmluvy. Jednu z roku 2007 na 126 hektárov prenajatej pôdy, druhú z roku 2016 na 137 hektárov. Ani jeden z nájomcov, ktorí pôdu získali, nespĺňa podmienky na vznik nájomnej zmluvy.

Ako ste začali pôsobiť v poľnohospodárstve?

Mám chemickú priemyslovku, odbor všeobecná technológia, stroje a zariadenia v potravinárskej výrobe. Potom som študoval na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre, som fytotechnik; špecializácia rastlinná výroba, agronóm. Po škole som robil pre JRD Pozdišovce, JRD Bracovce, RD Hunkovce. Nejaké rôčky som bol aj predsedom JRD v Bracovciach.

V roku 2003 som začal sám podnikať. V 53 rokoch som sa rozhodol, že sa už nebudem starať o ľudí, ktorí si to nezaslúžia, a založil som si vlastnú firmu. To hovorím v dobrom. Moja robota je môj život, jeho náplň. Nehanbím sa priznať, že som aj rodinu a deti zanedbával.

Nechcem nadávať na ľudí, ale dal som zo seba to najlepšie, od rána do večera bez stravy. A traktorista? Ten vymontoval štartér z traktora a vymenil za fľašu pálenky. Rozkrádalo sa vo veľkom. Po novembri ’89 som bol revolučný predseda družstva, presunul som hodinové mzdy do výkonu. V 90. rokoch u mňa zarábali 14-tisíc korún, čo boli pekné peniaze. A družstevníci majú okrem toho naturálie. Prasiatko, svinku, obilie, piesok, stavebný materiál, autá dostávali.

Akú mali vaši zamestnanci morálku? 

Čo vám poviem… O siedmej ráno sa začínala pracovný čas, o pol ôsmej boli ešte na hospodárskom dvore, o ôsmej sa išlo pomaličky z dvora, zastavilo sa pri najbližšom obchode, kde sa kúpilo pivo. Vypilo sa aj za pol deci, išlo sa na pole, tam sa porozprávalo. Začalo sa robiť o pol deviatej. Už o pol dvanástej sa končilo, lebo obedy sme rozvážali po poli. Poobede najmladšieho zo skupiny poslali kúpiť pivo, fľašku pálenky.

Pôde sa venovali aj vaši predkovia?

Rodičia môjho otca aj mamky

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Agro

Slovensko

Teraz najčítanejšie