Denník N

Väčšina pranostík našich predkov neplatí, klimatická zmena narušila pravidelnosť v počasí

Foto - TASR
Foto – TASR

Do konca storočia sa môže na Slovensku otepliť o dva stupne Celzia, zimné počasie budeme mať iné ako v minulosti, hovorí klimatológ Milan Lapin.

Je rozdiel medzi arktickou a sibírskou zimou, hovorí klimatológ Milan Lapin s tým, že na Slovensku sa môže stať len to, že občas máme arktické dni. V rozhovore hovorí aj o tom:

  • či bude v budúcnosti na Slovensku ešte snežiť;
  • ako vplýva klimatická zmena na náš ekosystém;
  • ako snehová pokrývka len čiastočne ovplyvňuje to, či bude dostatok vody v pôde;
  • či sa bude ešte dať korčuľovať na zamrznutých jazerách.

Vonku práve husto sneží. Bude sneh v južnejších oblastiach Slovenska už naozaj vzácnosť?

Pre mladších ľudí, ktorí si pamätajú len pár rokov dozadu, je husté sneženie prekvapujúce. Pre nás, čo si pamätáme 60 – 70 predchádzajúcich rokov a máme viac ako storočné záznamy, takéto počasie žiadnym prekvapením nie je. Podobné ochladenia sa v minulosti vyskytovali pomerne často, dokonca sa ojedinele vyskytli aj v posledných rokoch. Napríklad v januári 2017 v Dudinciach na južnom Slovensku bolo až –30 stupňov Celzia. Aj v roku 2010 bol január dosť studený, no skutočne studené počasie si pamätajú už len starší – rok 1987 alebo január 1985, keď bola v Bratislave veľká kalamita a niekoľko dní nechodili ani električky. V hlavnom meste bolo vyše pol metra snehu… To si vy nepamätáte, však?

Ja nie…

Boli to tuhé zimy. V Malých Karpatoch bývalo dosť snehu, skoro každú zimu som chodil pravidelne na bežky. Jednu zimu som na nich nabehal viac ako 350 kilometrov, podmienky boli veľmi dobré. Posledné roky sa bežkovaniu v Karpatoch nedarí, chodím lyžovať do Álp alebo na sever Slovenska.

A čo sa týka budúcnosti, môžeme očakávať, že v južných oblastiach Slovenska bude sneh vzácnosťou?

Globálna klimatická zmena sa prejavuje aj u nás v strednej Európe. Za posledných 50 rokov sa tu oteplilo o dva stupne Celzia. Niekomu sa to môže zdať málo, ale dva stupne Celzia je normálny teplotný rozdiel medzi Komárnom a Žilinou. Znamená to, že v súčasnosti sú v okolí Žiliny také teplotné podmienky, aké boli pred 50 rokmi okolo Komárna. Podobne sú na tom aj ostatné časti Slovenska. Teplota sa však nezvyšuje rovnomerne, ale len ako trend. Klimatické scenáre do budúcnosti naznačujú, že ak ľudstvo bude pokračovať s doterajšou emisiou skleníkových plynov a emisia sa bude ešte zvyšovať, tak sa do konca tohto storočia na Slovensku môže otepliť o ďalšie dva stupne, prípadne až o štyri stupne Celzia. Znamenalo by to, že aj zimné počasie budeme mať úplne iné ako v minulosti.

Aké?

Upršané zimy, sem-tam nejaké ochladenie, napadne aj sneh, ale bude to len krátkodobá záležitosť. Veľa snehu budeme mať len v nadmorskej výške nad 1200 metrov, čo je veľmi malá časť slovenského územia.

Keďže opatrenia, ktoré sa na svete prijímajú v dôsledku emisií skleníkových plynov, sú nedostatočné, nepozorujeme pokles, skôr sa zrýchľuje zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Aj keby sa nejaké vhodné opatrenia prijali, do konca tohto storočia sa klíma na Slovensku najmenej o dva stupne oteplí aj tak. Okolo Popradu budeme mať do konca storočia také klimatické podmienky, aké sme mali pred 50 rokmi okolo Komárna.

Je teda podľa vás možné, že na Slovensku nebude v budúcnosti vôbec snežiť?

To zase nie, takáto možnosť sa nepredpokladá. Aj keby sa oteplilo o päť stupňov Celzia, tak aj potom sa ešte môžu vyskytnúť vpády studeného vzduchu – severný Ural nie je od nás ďaleko. Aj teraz k nám prúdi vzduch zo severného Uralu, teda vlastne až zo Sibíri. To sa môže vyskytnúť aj v budúcnosti; keď je vhodné rozloženie tlakových útvarov, studený vzduch sa za dva – tri dni dokáže dostať na naše územie. Nemôžeme teda počítať s tým, že by sme mali naše zimy úplne bez snehu, ale bude to oveľa zriedkavejšie, ako to bolo v minulosti. Dokonca v určitých situáciách môže snehu napadnúť ešte aj viac.

Prečo?

Najviac snehu padá vtedy, keď je teplota blízko hodnoty nula stupňov Celzia – vtedy je v atmosfére oveľa viac vodnej pary ako pri teplote –10 alebo –20 stupňov. Sledujeme to napríklad v blízkosti Stredozemného mora v severnom Taliansku – občas tam za 24 hodín napadne viac ako meter snehu, pretože je v blízkosti teplé more, a keď tam vpadne studený vzduch, vytvoria sa podmienky na padanie veľkého množstva snehu. Ešte výraznejšie sa to prejavuje v severnom Japonsku – za 24 hodín tam môžu napadnúť až dva metre snehu.

To je naozaj veľa…

Je to v relatívne teplej oblasti Japonska, kde je priemerná januárová teplota nad bodom mrazu, ale pri prípadnom ochladení tam môže napadnúť veľa snehu.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako často sa bude stávať, že si bratislavskí chlapci zahrajú hokej na zamrznutej hladine na Železnej studničke alebo na Kuchajde? 

Mám 73 rokov a za mojich mladých rokov sme každú zimu mali vonku klzisko. To si ani vy nepamätáte, ale každú zimu sa vzala hadica s vodou, vystriekala sa vhodná plocha, voda zamrzla a deti sa celú zimu korčuľovali na prírodnom ľade. Posledných 20 rokov sa s tým skončilo, lebo sa to už neoplatí – v zime bývajú také oteplenia, že ľad sa niekoľkokrát roztopí a vznikajú tak veľké náklady na udržiavanie klziska. Neoplatí sa urobiť klzisko, keď sa ľad o tri dni roztopí.

Korčuľovanie na rybníkoch bude teda už len nostalgická spomienka…

V našich podmienkach na južnom Slovensku to už nemá perspektívu, aby sme udržiavali prírodné klziská celú zimu. Možno niekde na severe, okolo Popradu alebo na Orave, ale na južnom Slovensku už nie.

Platia ešte pranostiky našich predkov viažuce sa k jednotlivým mesiacom? Platí ešte napríklad „keď je február na sneh bohatý, býva marec suchý“?

Existujú určité cykly či periódy v počasí – aj v minulosti sa stávalo, že bol január, február studený a následne bol marec teplejší, ale nie je to celkom pravda. Skôr platilo pravidlo, že ak bola zima studená, teda január a február bol chladnejší, tak aj marec bol studený. Na druhej strane ak bolo v zime veľa snehu a v marci a apríli sa sneh roztopil a dobre zavlažil pôdu, bola dobrá úroda. Skôr platí pranostika „únor bíly, pole sílí”. Pranostiku, čo ste spomínali vy, ani nepoznám.

Napadnú vám aj iné pranostiky, ktoré platia, prípadne neplatia rovnako ako pred rokmi?

Oproti minulosti neplatí napríklad ani pranostika, že keď je na Katarínu teplo, na Vianoce bude zima a naopak – teraz býva na Vianoce teplo skoro každý rok. Rovnako neplatí ani pranostika o trojkráľovom ochladení alebo o návrate zimy v polovici februára, aj keď teraz to náhodou vyšlo. Keď sa pozrieme na polovicu februára za uplynulých 20 rokov, nemôžeme povedať o nejakom trende návratu zimy.

Pranostiky, ktoré vznikli v 18. – 19. storočí, prípadne začiatkom 20. storočia, už vôbec neplatia, pretože klimatická zmena narušila pravidelnosti v počasí, aké sa v minulosti vyskytovali.

Platia ešte stále trendy v počasí, ako napríklad valentínska zima, teda ochladenie okolo 14. februára, po ktorom má nasledovať juliánske oteplenie?

Nie, jediná singularita, ktorá sa ešte výraznejšie dlhodobo prejavuje, je vianočné oteplenie. Všetky ostatné sú málo výrazné – dokonca ani populárna Medardova kvapka, teda že v polovici júna bude daždivé počasie, už neplatí. Nevyskytuje sa to tak frekventovane ako v minulosti.

V najbližších hodinách by na Slovensko mala prísť arktická zima. Čo presne si pod tým máme predstaviť? 

Pojem „arktická zima“ si niekto vymyslel, nejde o skutočnú arktickú zimu. Vzduch, ktorý má pôvod v Arktíde, pochádza zo severného Uralu alebo zo severnej časti európskeho Ruska. Tento vzduch sa vhodným prúdením dostal cez Bielorusko a Poľsko na Moravu a odtiaľ sa dostane k nám. Ide teda o arktický vzduch; o arktickej zime nemôžeme hovoriť, tá vyzerá úplne inak.

Môžeme však mať arktické dni – tie sú vtedy, keď teplota nevystúpi vyššie ako na –10 stupňov Celzia. To sa môže teraz stať na severnom Slovensku. Keď sa však vrátime späť do minulosti, v roku 1985 sme mali na južnom Slovensku päť arktických dní za sebou, keď nevystúpila teplota nad –10 stupňov Celzia. To je už čo povedať, je to niečo úplne iné ako aktuálny vpád studeného vzduchu.

S ochladením sa hovorí aj o sibírskej zime. Aký je rozdiel medzi arktickou a sibírskou zimou?

Typická sibírska zima je taká, že na Sibíri je anticyklóna, teda vysoký tlak vzduchu. Severnejšie na Sibíri svieti slnko v zime krátko alebo nesvieti vôbec – postupne sa prechladzuje vzduch a sú situácie, keď teplota v noci klesá miestami pod –50 stupňov Celzia a cez deň sa teplota udrží pod –40 stupňov Celzia. Znamená to, že je tam dlho, niekedy aj mesiac takáto nízka teplota. Ale nie všade a nie každý rok. Teraz tam však je vo viacročnom priemere asi o päť stupňov teplejšie.

V Arktíde vyzerá zima trošku inak – napríklad pri Severnom ľadovom oceáne alebo v severnej Škandinávii či na severe Uralu je väčšia premenlivosť počasia a väčšie zmeny teploty. Na Sibíri bývali v minulosti veľmi stabilné nízke teploty, pomerne málo snehu – teraz však zvykne napadnúť aj 50 centimetrov snehu a mrazy už nie sú také silné… Na celom svete stúpla teplota v priemere o jeden stupeň Celzia, v Arktíde miestami až o päť stupňov.

Sibírska zima sa nás teda vôbec netýka?

Týka sa nás tak, že sibírsky vzduch môže vhodným prúdením cez severný Ural pretiecť k nám – 11. februára 1929 bola na niektorých meteorologických staniciach v strednej Európe zaznamenaná teplota až pod –40 stupňov Celzia.

Klimatológ Milan Lapin. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ale posledné roky sa to nedeje?

Aj momentálne nastala situácia, že sa studený vzduch dostal zo Sibíri k nám na Slovensko, ale nie až taký studený.

V posledných rokoch si klimatológovia všímajú, že po zime príde rovno leto, jar sa postupne vytráca. Čím si to vysvetľujete?

Áno, toto je fakt posledných rokov. Je to najmä preto, že v zime máme málo snehu, ktorý sa môže hocikedy počas zimy roztopiť – napríklad vlani sme koncom zimy nemali skoro žiadny sneh. Keď potom v marci nastúpi teplejšie počasie, pôda sa rýchlo vysuší. Pri slnečnom počasí v apríli tak ide teplota rýchlo hore – ak by bola pôda vlhká, veľa energie a tepla sa spotrebuje na výpar vody z pôdy a pomalšie sa otepľuje počasie. Pokiaľ však je sucho, počasie sa veľmi rýchlo otepľuje. To sme pozorovali aj vo viacerých posledných rokoch. Už koncom apríla v podstate nastúpilo letné počasie, teploty nad 25 stupňov. Ľudia tak majú pocit, že sa jar vytratila.

Závisí to teda od množstva snehu…

Áno, v minulosti bolo u nás koncom zimy pomerne veľa snehu, na jar sa vyskytovali povodne z topiaceho sa snehu, pôda bola rozmočená… Kým sa neroztopil všetok sneh a nevysušila pôda, teplota nestúpala príliš rýchlo.

Mnoho ľudí sa zrejme poteší, keď už v apríli bude teplo. Ako je to však z klimatického pohľadu? Aký veľký je problém, že postupne prichádzame o jar?

Má to niekoľko aspektov – jar je pekné ročné obdobie, ľudia ju majú radi. Čím je jar dlhšia, čím dlhšie kvitnú kvety, stromy a rozvíja sa vegetácia, tým je prostredie príjemnejšie. Krátka jar má negatívne dôsledky na vegetáciu – vegetačné obdobie sa presúva do skorších týždňov. Kým v minulosti vegetačné obdobie začínalo približne v polovici apríla, teraz sa presúva už do polovice marca. Stromy tak kvitnú v nevhodnom období, vtedy, keď je ešte dlhá noc a krátky deň. Ak sem náhodou vtedy vpadne studený vzduch, hrozí riziko mrazu. V posledných rokoch sme kvitnúce stromy mali poškodené mrazom častejšie než v minulosti.

Uskorenie vegetačného obdobia je teraz približne 20 dní, do budúcnosti sa predpokladá, že môže byť až 40 dní. Ak by stromy začali kvitnúť už koncom februára, museli by sa vyšľachtiť úplne iné druhy plodín a ovocných stromov, aby zniesli takéto podmienky. Naše tradičné ekosystémy nie sú na takéto podmienky zvyknuté.

Ako klimatická zmena vplýva na zvieratá?

Biosféra a ekosystémy v strednej Európe sú adaptované na to, že v zime majú obdobie pokoja. Niektoré zvieratá sa stiahnu na zimný spánok a majú režim zimného odpočinku. Lenže keď je v zime teplo, tento režim sa im naruší. Týka sa to najmä tých druhov zvierat, ktoré majú dlhší zimný odpočinok, ako napríklad medvede a svište. Keď je ich zimný spánok narušený, môžu byť na jar tieto zvieratá oslabené, prípadne sa agresívne správať.

Platí aj to, že vtáky odlietajú neskôr do teplých krajín ako v minulosti a skôr sa vracajú?

Niektoré vtáky už vôbec neodlietajú a zostávajú tu. Dokonca sťahovavé vtáky z Fínska či severného Ruska, ktoré prelietavali naším územím do južnej Európy, ostávajú na zimu u nás – keď tu nie sú zamrznuté jazerá, nepotrebujú letieť ďalej. Aj to narušuje naše ekosystémy, ktoré nie sú adaptované na to, aby tu bolo také zloženie vtákov a iných druhov, aké tu počas klimatickej zmeny máme.

Aký bol minulý rok z hľadiska teplôt? 

Rok 2020 bol najteplejším rokom od začiatku meteorologických meraní v priemere na celej severnej pologuli. Globálne bol rok 2020 vyrovnaný s rokom 2016 – boli to teda dva najteplejšie roky doteraz. Dôležité je, že posledných sedem rokov bolo globálne najteplejších za celé obdobie meraní.

Asi je ešte skoro predpovedať, či tento rok bude rovnako teplý ako minulý…

To sa na Slovensku nedá predpovedať. Pokiaľ ide o globálnu teplotu, tak je pravda, že teraz máme studený jav La Niňa v Pacifiku, ktorý trošku znižuje globálnu teplotu. Možno teda predpokladať, že teplota bude preto o trochu znížená a tento rok nebude rekordný. Znížená teplota však bola aj minulý rok a napriek tomu bola severná pologuľa výrazne najteplejšia.

Je tu niekoľko faktorov, ktoré to ovplyvňujú – zosilňovanie skleníkového efektu, ktorý ženie teplotu hore, studený jav La Niňa zas teplotu brzdí… No a ešte tu teraz máme pandémiu koronavírusu, ktorá trošku oslabuje ekonomiku. Niekoľkopercentné oslabenie ekonomiky a malé globálne zníženie emisií skleníkových plynov sa však na globálnej teplote veľmi neprejavia.

Foto – Felix Kaestle/dpa via AP

V posledných rokoch bol veľký problém s nedostatkom zrážok a extrémnym suchom. Ostatné mesiace to však neplatí. Znamená to, že by na jar a v lete nemal byť taký problém so suchom a v pôde je dostatok vlahy? 

Sucho môže byť ovplyvnené niekoľkými faktormi – napríklad malými zrážkami alebo veľkým teplom. Vtedy je vysoký potenciálny výpar. Tretím faktorom sú nevhodne rozložené zrážky počas roka. Ak sa naraz stretnú všetky tri faktory dohromady, vtedy môže nastať extrémne sucho. Ak vystúpi len jeden z faktorov, sucho je miernejšie, podobne ako to bolo napríklad vlani – bola suchá zima, na začiatku jari bolo veľmi teplo, rýchlo nastúpilo na jar suché počasie, no neskôr prišli zrážky. Nakoniec nebol minulý rok celkovo až taký suchý.

Dá sa teda povedať, že posledné vlhkejšie mesiace dobehli dlhodobý zrážkový deficit? 

Ani nie. Vlahový deficit je dlhodobý. Nejde však o zrážkový deficit – keď si pozrieme posledných 20 rokov, úhrny zrážok sú trochu vyššie ako dlhodobý priemer. Ale tým, že bola podstatne vyššia teplota, bol aj vyšší výpar – ten spôsobil zhoršenie vlhkostných pomerov v pôde. Napokon, aj odtok v riekach zo Slovenska klesá. Napriek tomu, že sa zvyšujú zrážky, odtok zo Slovenska do zahraničia sa znižuje. 70 percent zo zrážok, ktoré spadnú na územie Slovenska, sa vyparí a len 30 percent odtečie. V minulosti to bolo tak, že sa 65 percent vyparilo a 35 percent odtieklo.

Ktorý mesiac sa dá na Slovensku považovať za stabilne najzimnejší? 

Žiaden mesiac nie je výrazne stabilný. Hovorí sa však, že október býva stabilnejší – je veľa októbrov, počas ktorých je na horách stabilné slnečné počasie. Boli však už aj také, ktoré mali daždivé počasie.

Medziročne najstabilnejšie počasie máva z dlhodobého hľadiska jún, ale vtedy bývalo počasie počas mesiaca premenlivé, takmer každý rok v júni často pršalo, neboli však veľké teplotné výkyvy. V poslednej dobe však už ani to neplatí, keďže sme mali v ostatných rokoch veľmi teplé júnové počasie… Pre vegetáciu však je dôležité, aby máj a jún boli vlhké a nebolo príliš teplo. To sa po roku 2000 akosi pokazilo.

Čo spôsobuje nestálosť počasia, teda to, že mrazy, ak aj prídu, vydržia len niekoľko desiatok hodín? 

Ak hodnotíme zo štatistického hľadiska premenlivosť počasia, tak bolo nestabilné vždy. Nedá sa teda povedať, že v posledných rokoch by bolo počasie nestabilnejšie ako inokedy, len ľudia to negatívnejšie vnímajú, keď sa počasie zmení zo zápornej teploty na kladnú.

Foto – TASR

Ako to myslíte?

Kým v minulosti boli oteplenia v zime len tesne nad nulou, ale sneh sa neroztopil, len trošku zvlhol, ľudia to nebrali negatívne. Keď sa teraz v zime oteplí na plus 10 až 15 stupňov a potom sa ochladí na –10 stupňov, vnímajú ľudia túto zmenu negatívnejšie. Ani mne neprekáža, keď sa teplota pohybuje niekoľko stupňov hore-dole pod nulou. Problém je, keď teplota prechádza cez nulu.

Milan Lapin (1948)

je slovenský klimatológ. V rokoch 1971 až 1996 pracoval na rôznych pozíciách v Slovenskom hydrometeorolo­gickom ústave. V súčasnosti pôsobí ako profesor na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Klimatická kríza

Počasie

Rozhovory

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie