Denník N

Imunológ Leksa: Schválené vakcíny chránia pred ťažkým priebehom covidu a úmrtím aj pri mutáciách

Foto - Fedor Pichanič
Foto – Fedor Pichanič

Podľa vedca to však nemusí byť trvalý stav. „Nižšie číslo zaočkovaných pomôže nemocniciam, ale nezastaví šírenie. Takže budúca zima by bola rovnaká ako táto,“ hovorí Leksa.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • ktorú vakcínu by si dal pichnúť imunológ;
  • ako fungujú proteínové, personalizované či inhalačné vakcíny proti covidu-19;
  • či sa vieme spoľahnúť na ruské alebo čínske dáta;
  • ako brokolica, huby či vakcíny trénujú našu vrodenú imunitu;
  • ako nám v boji s pandémiou môže pomôcť terapeutický koktejl, ktorý zachránil napríklad Donalda Trumpa;
  • prečo by sme si mali dať pozor na výrub amazonského pralesa, keď sa chceme vyhnúť ďalšej pandémii.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

 

Momentálne očkujeme dvoma látkami, čoskoro to budú tri – Pfizer, Moderna a AstraZeneca. Ktorú by ste si vybrali, keby ste mali možnosť?

Tú, ktorá je bezpečná a účinná. To znamená ktorúkoľvek z nich, keďže sú všetky schválené Európskou liekovou agentúrou (EMA). S vakcínami, ktoré EMA neschválila, by som neexperimentoval.

Všetky tri zatiaľ schválené látky sú takzvané „vakcíny novej generácie“. Čo to znamená?

Že informácia o nepriateľovi je imunitným bunkám podaná vo forme genetickej informácie. Pri Pfizeri a Moderne je to vo forme mediátorovej RNA, teda mRNA obalenej v tukovom vačku. Pri vektorových vakcínach (napríklad AstraZeneca) sa na prepravu informácie využíva iný vírus (adenovírus), ktorý je upravený, aby sa nevedel množiť a nespôsobil ochorenie. V tom je tá nová generácia elegantná, pretože o všetko sa potom postarajú naše imunitné bunky. My im nemusíme nič pripravovať, ony si „prečítajú“ informáciu a urobia, čo treba.

Škatule s vakcínami od spoločnosti Moderna. Ilustračné foto – TASR/AP

Strachy, či sa táto informácia neprepíše do našej DNA, sú neopodstatnené, lebo to jednoducho nedokáže. Dennodenne prichádzame do styku s množstvom vírusov, ktoré máme napríklad v črevách. Keby to bolo možné, už dávno by sme boli plní vírusovej DNA. Sú však aj výnimky, napríklad retrovírusy ako HIV. Ten má potrebný enzým na to, aby sa do našej DNA zakomponoval. Ale adenovírusy to nedokážu a mRNA vakcíny tobôž nie.

O schválenie v EÚ sa snaží aj ruský Sputnik. (Aktualizované: EMA sa vyjadrila, že napriek vyjadreniam ruskej strany, žiadosť o schválenie nedostala.) Má dobré výsledky klinického skúšania, no jeho vývoj je poznačený tým, že pri ňom neboli dodržané vedecké zásady, ku ktorým sa zaviazali európski či americkí výrobcovia. Je to dôvod obávať sa ho alebo ho neschváliť?

Oni urobili veľkú chybu, že ako vždy chceli byť prví. Vakcínu si teda schválili už vo fáze 2 po tom, ako ju odskúšali iba na 76 pacientoch. To bola chyba, ktorá vyvolala veľké pochybnosti. Vo vede sa to takto nerobí a o to viac sa budú musieť snažiť získať si dôveru schvaľovacích orgánov aj verejnosti. Všetky dáta budú musieť poskytnúť EMA, a ak to ona schváli, bude to znamenie, že vakcína je dobrá a netreba sa jej obávať.

Niektoré štáty začali očkovať čínskymi vakcínami CoronaVac a Sinopharm. Riadi sa čínsky výskum rovnakými bezpečnostnými pravidlami ako európsky a sú dáta o ich účinnosti transparentné?

Čínske pravidlá schvaľovania nepoznám. Ale ak budú chcieť svoje vakcíny schváliť v EÚ, tak budú musieť spĺňať všetky podmienky. Tieto čínske vakcíny však fungujú inak ako tie, ktoré sme spomínali doteraz. Majú v sebe inaktivovaný koronavírus.

Nemôžem sa vakcínou nakaziť, ak by bol koronavírus vo vakcíne inaktivovaný nesprávne?

Ak sa to neurobí správne, tak je to možné. Ale to je veľmi málo pravdepodobné. Takéto typy vakcín zachránili milióny životov. Takto funguje napríklad očkovacia látka proti hepatitíde či detskej obrne. A koniec-koncov, nesprávna manipulácia môže spôsobiť problémy pri hocijakej vakcíne alebo liečive.

Keď sa rozprávame o vakcínach, často sa skloňujú výrazy ako lepšia účinnosť či komplexná odpoveď. Momentálne si nemôžeme vakcínu vyberať a akákoľvek ochrana je lepšia ako žiadna. Môžem sa však tento rok zaočkovať látkou, ktorá na mňa vyjde, a povedzme o dva roky sa preočkovať tou, ktorú si vyberiem?

Je to možné, ale uvidíme, ako sa situácia vyvinie. Keď potlačíme pandémiu, tak to nebude potrebné. Účinnosť sa vyhodnocuje na viacerých úrovniach. Údaj, ktorý sa k nám dostane, je účinnosť na úrovni tých najmenších symptómov choroby. Keby sme u hociktorej vakcíny hovorili o ťažkých prípadoch, tak by jej účinnosť bola vyššia. Napríklad pri vakcíne od Johnson & Johnson to robí rozdiel 15 percent. A keby sme hovorili o prevencii úmrtí, tak všetky doteraz schválené vakcíny sú 100-percentné.

Vladimír Leksa pri práci v laboratóriu. Foto – archív V. L.

Dobré výsledky tretieho kola skúšania majú aj ďalšie vakcíny, ktoré by mohli byť čoskoro schválené v EÚ. Napríklad holandský Janssen od Johnson & Johnson a americký Novavax. Vakcína od Johnson & Johnson má výhodu v tom, že je ako jediná jednodávková. To značne zjednoduší distribúciu látky a samotné očkovanie. Prečo v tomto prípade stačí organizmu jedna dávka, aby sa na infekciu pripravil?

Ona by v princípe stačila napríklad aj u AstraZenecy. Druhá dávka jej účinnosť zvyšuje. Osobne si myslím, že aj Johnson & Johnson pristúpi k druhej dávke, aby si zlepšil účinnosť voči ľahko príznakovým infekciám. Zvlášť keď sa nám tu šíria nové formy, ktoré budú voči vakcínam možno odolnejšie.

Novavax je proteínovou vakcínou. Ako funguje tento typ látky v organizme?

Aby som to vysvetlil, musím najprv trochu odbočiť. Máme dva typy imunity. Prvá je takzvaná vrodená imunita. Zodpovedajú za ňu bunky, ktoré v tkanivách neustále hliadkujú, napríklad makrofágy a dendritické bunky. Sú to takí univerzálni vojaci prvého zásahu. Keď narazia na nepriateľa, rýchlo ho zožerú, vo svojom vnútri rozsekajú a potom zvyšky z neho ukazujú na svojom povrchu, aby upozornili na nebezpečenstvo. Takto vychytávajú vonkajších nepriateľov. Ale bunky môžu byť vírusom infikované aj vo vnútri. Aj vtedy vedia na svojom povrchu ukazovať časti vírusu – v tomto prípade vnútorného nepriateľa.

Takéto čiastočky nepriateľa na povrchu imunitných buniek voláme antigény. Je to vlastne také daňové priznanie buniek. Bunky s týmto priznaním idú do uzlín a ukážu ho profesionálnym imunitným bunkám, ktoré voláme lymfocyty (T a B bunky). Tie reprezentujú druhý typ imunity – adaptívnu imunitu. To už nie sú univerzálni vojaci – každá T a B bunka vie rozoznať len jeden antigén. Keď rozozná ten svoj, začne sa rýchlo množiť a vzniknú doslova klonové armády. To sú buď T bunky, zabijaci, ktorí zničia bunky infikované zvnútra, alebo B bunky, ktoré produkujú protilátky najmä proti tým vonkajším nepriateľom.

Ktorý typ teda spúšťa proteínová vakcína?

Proteínová vakcína je imunitnými bunkami vychytávaná z medzibunkového – vonkajšieho prostredia. Hlavná odpoveď na takú vakcínu bude teda protilátková. Takto fungujú napríklad vakcíny proti tetanu či záškrtu. Tam to stačí, ale u ťažkých vírusových ochorení, ako je aj covid-19, by som to nepredpokladal. Vysoká účinnosť, akú dosiahla vakcína Novavax, ma preto veľmi prekvapila. Asi tú vakcínu urobili tak šikovne, že aktivovali aj vetvu bunkovej imunity. Vidím v nej veľkú perspektívu.

Sú aj prípady, keď firma vyvíjajúca vakcínu musela výskum v neskorších štádiách zastaviť, pretože látka nefungovala dobre?

To sa stalo s francúzskymi vakcínami proti koronavírusu, ktoré boli postavené na vektorovom osýpkovom víruse. Čiže ako keby nás chceli očkovať proti osýpkam, ale v skutočnosti nás očkujú proti korone. No nefungovalo to. Takto ich mohlo dopadnúť viac. To, že máme toľko rozličných účinných vakcín, je fantastická vec, ktorá nebola vopred vôbec istá.

Reagujú nejako vakcíny proti covidu-19 s tými, ktoré si dávame bežne, napríklad proti chrípke, alebo si to imunitný systém nevšíma?

Vakcínu si dávame preto, aby sme si vyvinuli špecifickú imunitnú pamäť voči konkrétnemu ochoreniu. Tá je získaná vďaka spomínaným klonovým armádam pamäťových T a B buniek. Čoraz viac sa však ukazuje, že aj makrofágy či dendritické bunky, to sú tí univerzálni vojaci, sa dajú trénovať už v kostnej dreni. Tam, mimochodom, vznikajú všetky imunitné bunky. Rozličné potraviny, ako huby či brokolica, sú v tomto prospešné. A vyzerá to tak, že aj očkovanie. To v prvom rade chráni, samozrejme, proti chorobe, na ktorú je určené, ale trénuje imunitu aj proti iným ochoreniam.

Za posledné mesiace sa objavilo viacero mutácií vírusu, ktoré účinnosť vakcín znižujú. Je to dôvod na paniku?

Nie, ale platí, že čím skôr sa zaočkujeme, tým lepšie. Musíme byť rýchlejší ako vírus.

Ako vlastne mutácie znižujú účinnosť vakcín?

Čím viac sa vinou pribúdajúcich mutácií bude nový variant líšiť od toho, ktorý sa použil pri vývoji vakcíny, tým bude menšia pravdepodobnosť, že ho imunita rozozná. Ale koronavírus nemutuje tak rýchlo ako napríklad chrípka či HIV. V tom je naša výhoda. Horekujeme, že sa mení a vakcíny sú menej účinné, ale zatiaľ to tak zďaleka nie je. Vakcíny sú dostatočne účinné na to, aby zabránili ťažkým priebehom ochorenia a úmrtiam aj pri zmutovaných formách vírusu. Časom sa, samozrejme, môže stať, že žiadne nástroje, ktoré máme, ho už nebudú schopné rozoznávať. Zatiaľ to však určite nehrozí. Toto nebezpečenstvo môžeme odvrátiť tým, že sa dostatočne rýchlo a v dostatočnom množstve zaočkujeme.

Ktorý typ vakcín sa dá najlepšie prispôsobiť novým mutáciám?

Genetické. Tam sa zmení receptúra, vymenia sa jedno-dve písmenká a ide sa ďalej. Personalizovaná vakcína, ktorá je zatiaľ hudbou budúcnosti, bude v tomto ešte lepšia.

Vladimír Leksa (vľavo) s kolegami z Viedenskej medicínskej univerzity. Foto – archív V. L.

Na akom princípe funguje?

Zoberú vám z krvi imunitné bunky a „zoznámia“ ich s najnovším kmeňom koronavírusu. Keď imunitné bunky začnú ukazovať koronavírusové čiastočky na svojom povrchu, dajú vám ich naspäť. Tým sa vyvolá imunita šitá na mieru. Čína takúto vakcínu vyvíja, ale sú to finančne veľmi náročné postupy.

Máme v boji s pandémiou aj nejaké ďalšie možnosti?

Z logistického hľadiska je zaujímavá aj vakcína CoviVac, ktorá už prešla fázou 2. Tá sa bude podávať inhaláciou, čo by zase veľmi zjednodušilo očkovací proces.

Veľkou, aj keď dočasnou pomocou môže byť pasívna imunizácia. To je, ako keď si pichnete starý hrdzavý klinec do nohy. Vtedy vám rýchlo pichnú protilátky proti toxínu, ktorý spôsobuje tetanus, aby vás ochránili voči prípadnej nákaze. Takéto protilátky máme aj proti koronavírusu. Nimi zachránili Donalda Trumpa. Nemci a Česi už začali tento terapeutický koktejl nakupovať. Myslím, že namiesto investícií do antigénových testov na celoplošné testovanie by sme mali nakúpiť takéto protilátky. Pretože tak ako Trumpovi by to mohlo pomôcť aj ľuďom, ktorí nie sú prezidentmi.

Ako dlho takáto ochrana trvá?

Len pár mesiacov, keďže protilátky majú určitý polčas rozpadu. Keby v krvi ostávali, boli by sme plní protilátok proti všetkému, s čím sme sa v živote stretli. Najlepšia je pamäťová bunková imunita získaná aktívnou vakcináciou. Lebo keď sa znova nakazíte, tieto bunky začnú protilátky produkovať samy.

Proti chrípke sa treba preočkovávať každý rok, proti tetanu či hepatitíde raz za desať až pätnásť rokov. Ako odhadujete, že na tom budeme s koronavírusom?

Tetanus spôsobuje bakteriálny toxín, ktorý sa až tak rýchlo nemení, takže preočkovať sa stačí párkrát za život. Chrípka zase mutuje extrémne rýchlo. U koronavírusu to zatiaľ s istotou nevieme. Ľudia, ktorí v roku 2002 prežili koronavírusovú nákazu SARS-1, však majú po takmer dvadsiatich rokoch stále imunitné pamäťové bunky, ktoré rozpoznávajú aj nový koronavírus. To by mohlo znamenať, že s preočkovávaním to nebude také hrozné.

Ilustračné foto – TASR

Epidémiu SARS-1 sme však vtedy rýchlo zlikvidovali, takže vírus nemal možnosť zmutovať. Nevieme, ako by to bolo, keby epidémia trvala povedzme 10 rokov. Ale ja vidím tú imunitnú pamäť zatiaľ optimisticky. Môj odhad je, že minimálne voči ťažkému priebehu infekcie, ktorý si vyžaduje hospitalizáciu a ohrozuje život, môže ochrana z vakcíny trvať aj desaťročie.

Správy o vakcínach proti covidu-19 zaujímajú aj ľudí, ktorí o vede väčšinou nečítajú. Všetci chcú vedieť, kedy sa vrátime do životov, aké sme viedli v roku 2019. Aké sú vaše odhady?

V prvom rade si myslím, že do roku 2019 by sme sa zasa až tak vracať nemuseli. Takéto epidémie sú tu totiž do veľkej miery našou vinou. Spôsobujú ich vírusy, ktoré na nás preskočili z divožijúcich zvierat, keďže ničíme ich prirodzené životné prostredie. Keď s tým neprestaneme, môže sa stať, že tento nový koronavírus bol len ľahkou prípravou na ďalšiu pandémiu. Ani sa nám nesníva o tom, akým rezervoárom živočíšnych vírusov je napríklad amazonský prales. Bolo by teda dobré, keby sme si z toho zobrali ponaučenie.

Vedec v špeciálnom obleku chytá netopiera v jaskyni v Thajsku. Ilustračné foto – TASR/AP

A ak hovoríme o tom, kedy budú deti chodiť stabilne do školy, tak dúfam, že to bude čoskoro. S príchodom leta nákaza prirodzene opadne. Keby sme dovtedy stihli zaočkovať dostatočné množstvo ľudí, tak v septembri už nemáme problém. Ale musíme zabezpečiť, aby sa ľudia chceli a hlavne mohli dať zaočkovať. To je úlohou vlády. Všetko ostatné je menej podstatné.

Budeme mať dovtedy toľko vakcín?

Nie je správne sedieť a čakať, kedy nám kto donesie vakcínu. My musíme byť aktívni a urobiť všetko pre to, aby sa k nám schválené látky v čo najväčšom množstve čo najskôr dostali. Ruská, čínska, anglická, americká – ak budú účinné, bezpečné a schválené, geopolitické záležitosti by mali ísť na vedľajšiu koľaj. Naša vláda by mala robiť všetko pre to, aby sme mali dostatok vakcín, vakcinačných centier, vhodných ihiel a podobne.

Koľko ľudí by sa malo zaočkovať do leta, aby sme mohli počas nasledujúcej jesene a zimy voľnejšie dýchať?

Pri každej chorobe je to inak a čím je nákazlivejšia, tým viac ľudí sa musí zaočkovať. U osýpok je to vyše 90 percent. Túto chorobu poznáme len rok a odhady sa líšia. Zatiaľ to vyzerá, že to bude viac ako 75 percent. Zvlášť keď hovoríme o nových variantoch, ktoré sú nákazlivejšie. Nižšie číslo zaočkovaných síce pomôže nemocniciam, ale nezastaví šírenie. Takže budúca zima by bola rovnaká ako táto.

Dovtedy nám však možno pomôžu aj nové lieky. Účinný špecifický liek zatiaľ nemáme, iba kombinácie liečiv a postupov. Verím však, že každú chvíľu sa nejaký nový liek objaví.

Vladimír Leksa (nar. 1972)

Je molekulárny imunológ a biochemik. Doktorát z imunológie získal v roku 2002 na Viedenskej univerzite. Za svoju doktorandskú prácu bol ocenený Rakúskou imunologickou spoločnosťou. Pôsobí na Medicínskej univerzite vo Viedni a je vedúcim laboratória molekulárnej imunológie Ústavu molekulárnej biológie SAV. Svoje vedecké práce v oblasti imunológie a nádorovej biológie publikoval v prestížnych vedeckých časopisoch. Vydal viacero kníh.

ESET Science Award

Koronavírus

Očkovanie proti koronavírusu

Podcast Denníka N

Príroda

Rozhovory

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie