Denník N

Trasujeme? Kontrolujeme karanténu? Posielame kontakty na PCR testy? Vysvetľujeme, čo robíme dobre a čo zle

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Na testovanie vynakladáme obrovské peniaze, nájdenie jedného infikovaného stojí v prepočte tisíce. No či potom dodržiava karanténu, to už nás zaujíma menej, upozorňujú odborníci.

Čo robí Slovensko zle, keď sa mu nedarí v boji s pandémiou? Šesť týždňov platí zákaz vychádzania, nefungujú služby ani obchody. Ľudia majú zakázané sa stretávať.

Napriek tomu neklesá počet nových prípadov, dochádzajú miesta na oddeleniach ARO a umelých pľúcnych ventiláciách a máme rekordné počty mŕtvych, ktoré sú druhé najvyššie na svete.

Zdalo by sa, akoby sme sa natoľko sústredili na plošné testovania antigénnymi testami, že sme ostatné nástroje zanedbali. Ale je to tak? Denník N sa pozrel, ako na Slovensku fungujú veci, ktoré pomáhajú v boji s covid-19.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Trasujeme, alebo to už nechávame len na ľudí?

Pár dní pred Vianocami vydal hlavný hygienik vyhlášku, ktorá ľuďom pozitívne testovaným na koronavírus nariadila samotrasovanie blízkych kontaktov. Doslova sa v nej píše, že pozitívne testovaný musí bezodkladne po tom, čo mu bol oznámený výsledok, „oznámiť túto skutočnosť všetkým osobám, s ktorými bol v úzkom kontakte v období od dvoch dní predchádzajúcich dňu odberu vzorky“.

Bol to úplný obrat v stratégii – dovtedy sa na vyhľadávanie kontaktov pozitívnych ľudí sústreďovali regionálni hygienici. Na krízovom štábe v polovici novembra, mesiac pred vydaním tejto vyhlášky, Úrad verejného zdravotníctva presviedčal, že trasovanie stíha. Na štábe sa totiž debatovalo o tom, či do tohto procesu nezapojiť súkromné call centrá a neuvoľniť vojakov, ktorí boli regionálnym hygienikom na pomoc pridelení.

Bolo to dva týždne po prvom plošnom testovaní, v krajine začali vznikať takzvané MOM (teda mobilné odberné miesta) a pred hygienou stála výzva trasovať aj kontakty ľudí, ktorí boli pozitívne testovaní nielen PCR testami, ale aj antigénnymi testami. Hlavný hygienik vtedy povedal, že regionálni hygienici by to mali s pomocou vojakov stíhať. Nápad s call centrami ho nenadchol – mali s nimi skúsenosť počas prvej vlny a väčšinou to dopadalo tak, že operátori si s odbornejšími otázkami nevedeli rady a volajúcich aj tak prepájali na hygienikov.

„Je to jedna z príčin, pre ktoré je Slovensko dnes, žiaľ, tam, kde sme,“ hovorí lekár Peter Visolajský na to, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Slovensko

Teraz najčítanejšie