Sčítanie je normálna vec. Tak sa normálne sčítajme

Branislav Bleha, Oddelenie demogeografie a demografie PriF UK
Boris Vaňo, Výskumné demografické centrum

Keď sme písali rôzne podporné stanoviská k sčítaniu obyvateľov pred desiatimi rokmi, mala táto udalosť doslova na mále. Niečo, čo sme si snáď ani nevedeli predstaviť. Paradoxom bolo, že k nedôvere k cenzu v roku 2011 prispeli nemalou mierou niektorí vládni politici. Podobná situácia bola aj v Českej republike. Tak boli sčítaní Eskimáci, alebo jednoducho mnohí nesčítaní obyvatelia. Výsledok? Nariekajúci primátori niektorých miest, ktorým cenzus podhodnotil počet obyvateľov, a v konečnom dôsledku podstatné straty na daniach, napríklad v prípade Bratislavy rádovo v desiatkach miliónov eur ročne. Ale k Bratislave sa ešte vrátime neskôr.

Máme rok 2021, sila sociálnych sietí a hoaxov za desaťročie podstatne vzrástla. Vzrástla sila dezinformačných webov, ktoré zväčša protestujú proti „všem“ a „všemu“. To v nás vyvoláva obavy, že to, čo pokazili pred desiatimi rokmi niektorí (povedzme) pomýlení politici, pokazia teraz tieto spoločenské kvázi hnutia. Máme tu zároveň čas koronakrízy a vo virvare pandémie sila protisčítacích kuvikov hádam trochu zanikne. Predsa však by bolo načim pripomenúť, prečo je sčítanie dôležité, prečo je dôležité ho nespochybňovať, a aktívne sa ho zúčastniť.

Po prvé, sčítanie nie je žiaden slovenský výmysel. Jasný, známy fakt, ale v dnešnej dobe ho radšej pripomeňme. Robí ho celý svet, robí sa pravidelne, Slovensko sa k tomu aj legislatívne zaväzuje. Po druhé, nie je celkom pravda, že populačný cenzus sa dá nahradiť inými, takzvanými administratívnymi zdrojmi údajov. Dnes sa z nich dá získať veľa informácií, ale cenzus ako taký nahraditeľný nie je. Hlavným dôvodom je, že jednotlivé administratívne registre nie sú navzájom prepojené, a to nielen vecne, ale ani metodicky. Takže kým sčítanie poskytuje navzájom prepojené údaje z rôznych oblastí, z administratívnych databáz takéto údaje nezískame.

A potom sú tu údaje, ktoré sa v žiadnych zdrojoch údajov nenachádzajú, a získať ich môžeme len zo sčítania. Zoberme si napríklad v médiách diskutovanú otázku národnosti. Žiaden iný zdroj nám túto informáciu nedá, takýto „mäkký“ údaj jednoducho ináč nezískame. Mimochodom, prikláňame sa k názoru, že teraz by sa už otázka meniť nemala, bolo to dohodnuté po mnohých rokovaniach, išlo by o zmenu šitú horúcou ihlou, za ktorou cítiť politický tlak. Okrem iného, sčítanie môže veľmi dobre identifikovať priestorovú mapu z hľadiska rozmiestnenia obyvateľstva, predovšetkým čo sa týka nerovnováhy medzi oficiálnym – trvalým na strane jednej a reálnym, teda faktickým pobytom (označované aj ako takzvané prítomné obyvateľstvo) na strane druhej.

Toto je najviditeľnejšie práve v hlavnom meste. Na viacerých fórach sme upozorňovali, že počet obyvateľov Bratislavy je podhodnotený z hľadiska cenzových dát z roku 2011. A to sa ešte dáta v roku 2011 „inputovali“, v skutočnosti sa v Bratislave v roku 2011 sčítalo menej ako 400-tisíc obyvateľov! Jedným dychom sme však dodali, že na druhej strane treba veľmi opatrne hodnotiť bombastické titulky o Bratislave so 700-tisíc obyvateľmi podľa počtu SIM kariet. Bola o tom veľká diskusia, postupne