Až na koniec sna a naspäť

Autor je výtvarník

Sneží. Pomaly, pomalšie a dlho, vlastne stále, začalo včera, snežilo v noci a sneží aj ráno. Zo strakatého kocúra patrolujúceho vo vinohrade vidno už len tú čiernu časť. Tá biela pomaly mizne. Pomaly mizne vinohrad aj záhrada, aj čierne polia sa menia na biele. Vidno len šedé vertikály stromov a čierne agátové koly vinohradu, ktoré sa skrúcajú, akoby im bola zima.

Ona aj zima je a ešte bude, zima sa tak ľahko nevzdá. Žltozelené jahňady liesky za oknom vyzerajú v tom padajúcom snehu veľmi romanticky až neskutočne, a akoby z dávnych čias básnikov, ktorí už dlho skladajú verše v zelenkavom prítmí nefritového paláca niekde na druhej strane vzdialených galaxií.

Sneží, stále sneží. Všetko stíchlo. Svet zaspal pod snehovou prikrývkou a nepočuť ani jeho dych.

Ak toto nie je sen, tak čo potom.

Stopy bieleho králika v snehu ponáhľajúceho sa na už aj tak zmeškanú čajovú párty. Pomaly snehom zapadajúci klobúčnikov klobúk. V čajníku spiaci plch sedmispáč. Alica odišla, vyrástla a už sa do záhrady nevráti. Dodo sa naveky stratil aj so svojou špacírkou, detstvo sa skončilo, už sme dospelí. Dospelí? To asi nie, len nevieme byť deťmi.

Myslím na Leonoru Carringtonovú, teda na jej obrazy a texty a sochy a kresby a na ňu zraniteľnú a takú silnú. Leonora Carringtonová, zjavujúca sa dcéra bieleho minotaura.

Každá vec od nej prekračuje očakávania akýchkoľvek hraníc medzi dole a hore, snením a bdením, atakďalejním a nikdytamtým, všetkým a ničím, krištáľovým a nepriehľadným… môžeme pokračovať až na koniec sna a naspäť. Jedným slovom ženským, čím neopísateľným, čím vskutku platonickým, ako láska.

Vločky sú pomaly padajúce hviezdy, alebo aspoň ich tichí duchovia.

Millions of stars
coming into my heart
Welcome home

Milióny hviezd
mi prichádzajú do srdca
Vitajte doma

V tichosti večera počúvam hlasy básnikov, John Giorno, James Baldwin.

Love has never been a popular movement and no one’s ever wanted really to be free.
The world is held together, really it is, held together,
by the love and the passion of a very few people.

Láska nikdy nebola populárne hnutie a nikto nikdy nechcel byť skutočne slobodný.
Svet drží pohromade, naozaj je to tak, láskou a vášňou veľmi mála ľudí.

Prichádza večer a neprestáva snežiť, vločky poletujú oblohou všetkými smermi, padá tma, aj keď slnko dnes vidno nebolo a ešte niekoľko dní nebude. V tom večernom tichu všetko ešte viac stíchlo.

Nič nie je tichšie
Ako jemne padajúci sneh
čo sa stará o každú vločku
a uisťuje sa
že nikoho nezobudí

There Is Nothing Quieter
Than softly falling snow
Fussing over every flake
And making sure
It won’t wake someone