Denník N

Logo MediabrífingMediaBrífing: Štyri omyly europoslanca Jurzycu

Dobrý deň, MediaBrífing je newsletter o médiách a internete. Prihláste sa na odber a pošleme vám ho každý piatok. Dnes sa okrem iného dočítate:

  • Ako sa Eugen Jurzyca mýli pri téme regulovania internetu.
  • Facebook opäť sprísňuje pravidlá o dezinformáciách.
  • Dezinformačný web Aeronet šíril lož o umieraní seniorov po očkovaní.
  • Twitter rozmýšľa, ktoré funkcie by mohol spoplatniť.
Eugen Jurzyca. Foto – TASR

Sociálne siete dokážu riešiť svoje problémy samy a nepotrebujú tvrdšiu reguláciu. Zdaňovanie Facebooku a Googlu politicky neprejde, veď ani nie je jasné, koľko u nás zarábajú. A prísne pravidlá bránia Európe, aby mala aj ona svoje internetové giganty.

To sú názory europoslanca Eugena Jurzycu (SaS), ktoré tento týždeň prezentoval v rozhovore pre portál Euractiv. Vo svojich argumentoch sa však viackrát mýlil a je dôležité na tieto chyby upozorniť.

Jurzyca je totiž členom európskeho výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, a tak aj on bude vstupovať do diskusie o tom, ako má EÚ regulovať online prostredie.

Omyl č. 1: Platformy majú 99-percentnú úspešnosť

Europoslanec tvrdí, že online platformy riešia svoje problémy veľmi dobre, a keď ich používatelia upozornia na nevhodný obsah, v 99 percentách prípadov to do týždňa vyriešia. „Podľa štatistík bolo 89 percent notifikácii vyriešených do 24 hodín, 95 percent do 48 hodín a 99 percent do týždňa,“ povedal Jurzyca. Vo svojom hodnotení sa však mýli.

Europoslanec sa odvoláva na dáta z monitoringu, ktorý bol robený pre EÚ na konci roka 2019. Z neho naozaj vyplynulo, že v 99 percentách prípadov došlo k posúdeniu problematického obsahu do týždňa. Lenže rýchlosť posudzovania (time of assessment) – aj keď je dôležitá – nie je rozhodujúca štatistika. S využitím automatických nástrojov sa dá posúdiť sto percent nahlásených príspevkov do pár sekúnd. Kľúčové však je, ako kvalitne toto posudzovanie funguje. A tam nastáva problém.

V citovanom monitoringu sociálne siete odstránili 71 percent nahlásených nezákonných nenávistných prejavov. To nevyzerá tragicky, ale v podstate to znamená, že milióny nenávistných prejavov ostávajú online aj napriek upozorneniam. A platformy nie sú nútené s tým niečo zásadné urobiť.

Vlaňajší monitoring, ktorý bol robený v piatich európskych krajinách vrátane Slovenska, ukázal horšie čísla. Facebook bol upozornený na 307 príspevkov, administrátori zmazali len 139 príspevkov, teda 45 percent. Ďalšie kolo tohto monitoringu sa realizovalo v novembri a decembri 2020. Oficiálne výsledky ešte neboli zverejnené, no už je známe, že čísla budú horšie.

Facebook nevie konať ani pri vyhrážkach zabitím, ako sme upozornili pred týždňom. Z 56 nahlásených príspevkov zmazala sociálna sieť len jeden. Platformy to zdôvodňujú aj komplikovanou situáciou v čase pandémie, analytici však vedia, že situácia bola dlhodobo zlá aj pred ňou.

„Čísla hovoria, že siete sa takmer úplne dokážu postarať o excesy, ku ktorým doteraz dochádzalo. Ak príde analýza, ktorá ukáže opak, nemám problém podporiť aj tvrdšiu reguláciu,“ povedal Jurzyca. Také analýzy sú dostupné, len ich treba čítať (do konca).

Úspešnosť platforiem pri odstraňovaní nenávistného obsahu podľa piatich monitoringov EÚ. Zdroj – europa.eu

Omyl č. 2: Samoregulácia funguje dobre

„Regulácia bude tlačiť na to, aby kontrola na strane spoločností bola viac v rukách štátov, Európskej únie a jej orgánov. Podľa tvrdých dát sa však ukazuje, že dobre funguje aj samoregulácia,“ vraví Jurzyca.

Áno, samoregulácia môže v niektorých oblastiach fungovať, dobrým príkladom je slovenský samoregulačný orgán Rada pre reklamu, ktorý dohliada na etiku v reklame.

V prípade gigantov sa však opakovane ukazuje, že samoregulácia nestačí. Veľké internetové spoločnosti sa síce zaviazali, že budú robiť viac napríklad v boji proti nenávistným prejavom či dezinformáciám, no v praxi si ony určujú, ku ktorým záväzkom sa pridajú. Navyše neexistujú mechanizmy na udelenie sankcií či požadovanie nápravy, ak záväzky nie sú dodržané. Podrobnejšie problémy rozoberá vlaňajšia štúdia vypracovaná pre EÚ.

Jurzyca v rozhovore vytvára dojem, že máme na výber medzi dobre fungujúcou samoreguláciou a zlou štátnou reguláciou. V skutočnosti sa však mainstreamová debata vedie smerom ku koregulačným mechanizmom. V praxi by sa teda

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Európska únia

Logo MediabrífingMediaBrífing

MediaBrífing sumarizuje dianie v médiách a na internete. Pripravuje ho Filip Struhárik. Prihláste sa na odber a dostávajte ho každý piatok mailom.

Smernica o digitálnych službách

Komentáre, Slovensko

Teraz najčítanejšie